|
Crufts 2008 – z pohľadu vystavovateľa...
Bc. Viera
Janeková
>>> FOTOGALÉRIA
<<<
Cesta ako
jedna z mnohých – hovorila som si, keď mi internetový vyhľadávač
ponúkol najrýchlejšiu trasu do anglického Birminghamu. Ten tohoročný
som si išla vychutnať osobne, spolu s „Mišom“ – teda Ralfom Jankina
záhrada a, samozrejme, za účasti mojej milej rodinky. „Mišo“ si ako
prvý welshspringerspaniel trúfol ísť s kožou na trh z maličkého
Slovenska do krajiny pôvodu. Welshspringerspanieli žili v južnom
Welshe už pred 600 rokmi. Je to plemeno, ktoré nebolo prekrížené
iným plemenom, a v tomto štandarde sa vyskytuje celé toto obdobie.
Je pravdou, že dnes už vidno škandinávsky, ale aj iné vplyvy.
Z tohto dôvodu je nesmierne dôležité vidieť typ v krajine pôvodu. A
práve preto, po 28 rokoch chovu welshov v chovnej stanici Jankina
záhrada, máme prvého psa porovnateľného v type. Prezradím, že „Mišo„
sa veľmi páčil...
Zvládnuť cestu
na jedenkrát sa mi oprávnene zdalo nepredstaviteľné. Aj prvá
prestávka v Kolíne bola nesmierne ďaleko a posledné kilometre akoby
sa odsúvali. V prvý deň sme prešli Rakúsko, zasnežené Nemecko,
druhý deň Holandsko, Belgicko, Francúzsko. Sms-ky na mobile o tom,
v ktorých krajinách nás vítali, sa nestačili zaznamenávať. Konečne
Calais. Chýri o nepríjemnostiach a neoblomnosti na hraniciach môžem
potvrdiť. Nepoznám nikoho, kto prešiel hladko, bez problémov.
Vystavovatelia vchádzali do oddelenia veterinárnej kontroly jeden
po druhom, ale určite vychádzali v dvoch odtieňoch – buď červení od
hnevu nad nezmyselnosťou požiadaviek, alebo bieli od strachu, že ich
fakt nepustia ďalej. Stalo sa to viacerým.. . Zmarené nádeje,
prenocovanie v blízkom hoteli a jedenásťhodinové čakanie kvôli
odblšeniu... My sme „dostali“ len dve hodiny, ale za podmienky, že
náš veterinár MVDr. Krivošík – touto cestou sa mu chcem poďakovať -
poslal zo Slovenska fax do Anglicka s tým, že naozaj psa vyšetril
deň predtým, hoci to tam bolo napísané, a fyzicky nemožné prísť
skôr. Fax prešiel do Francúzska a my sme mohli ísť ďalej. Ako som už
spomínala, boli aj nešťastníci, ktorí púť do Birminghamu skončili
v Calais...
Tajomstvo
úspechu bezproblémového prechodu z Francúzska do Anglicka je
v poradí :
1/ čipovanie
psa
2/ očkovanie
proti besnote, a to aj v prípade, že bol pes už zaočkovaný
3/ odobratie
krvi protilátok na besnotu minimálne 6 mesiacov vopred na deň
presne
4/ odčervenie
v čase 24 - 48 hod. – presne na hodinu – najradšej Drontal
5/ odblšenie
za tých istých podmienok – najradšej Frontline
Hurá, ide sa
ďalej... Moje predsavzatie, že v žiadnom prípade nepôjdem cez
Eurotunel prekazil štrajk lodnej dopravy. Prechod tunelom bol
príjemný a krátky, a drahý!
Výhoda bola
ale v nenáročnosti - naložíte sa do vysvieteného vlaku, sedíte vo
svojom aute spolu so psom a za 20 minút ste na druhej strane.
Pán Crufts to
fakt vymyslel perfektne, keď koncom 19. storočia usporiadal prvé
výstavy. Donútil celý svet prísť sa pozrieť do Anglicka, keď chceli
vidieť, ako vlastne má to ich plemeno vyzerať, alebo ako vyzeralo
pôvodne. Už tá dlhodobosť, tá tradícia mnohých generácií sa
podpísala pod úžasnú atmosféru. Ak je dobrý základ, dá sa perfektne
zdokonaľovať. Hneď od príjmu. Ak máte lístok, ktorý poslal
usporiadateľ, bez problémov a bez čakania sa dostanete do výstavných
hál. Nájsť však kruh pre veľké vzdialenosti môže trvať aj dlhšiu
dobu. Prechádzajúc obrovskými halami nemôžte si nevšimnúť množstvo
vecí pripravených v každom stánku práve pre vás. Po čase sa z toho
množstva stánkov, akcií, ponúk roztočí celý svet. Atmosféra vás
práve zhltla.
Tvrdé
pristátie na zemi nám zabezpečí 203 krásnych welshspringerspanielov
prihlásených do množstva tried a triedičiek, ktorých systém som
dodnes nepochopila. Kvalifikovať sa na túto výstavu v Anglicku nie
je jednoduché, čo bolo vidieť aj na krásnych jedincoch. Pre chovnú
stanicu Jankina záhrada však bolo potešujúce, že Mišo bol v type
veľmi porovnateľný. Veď to trvalo skoro 30 rokov, vychovať vo svojom
chove takéhoto jedinca. Ale ako sa hovorí, každá vec má svoj háčik,
a tak, aby to nebolo také jednoznačné a ľahké v rozhodujúcej chvíli,
keď ho pán rozhodca T. Graham vybral už tretíkrát do užšieho výberu,
začal náš Miško krívať. V tej chvíli sa rozplynuli všetky nádeje
v krásne umiestnenie. Jeden fakt, čo nás tešil, bol, že Mišo má len
dva roky, a že Crufts je aj na budúci rok!
Takúto smolu
však našťastie nemali ostatní účastníci, ktorých bolo podľa
Presscentra výstavy zo Slovenska dvanásť. Je pravdou, že chúťky nám
narobil minulý rok pán Rudolf Petrovský so svojím „Yetom“, a my
ostatní sme toho roku nazbierali odvahu, kriticky zhodnotili, čo
máme doma, a išli. Veni, vidi a niektorí skoro vici! O tých, ktorých
tu spomínam, viem, ale ďalších prosím, aby sa mi ozvali, aby sme im
dali priestor v budúcom vydaní.
Význam „Cruftsa“
nevidím len v umiestnení, ale hlavne v tom, že kto sa ho chce
zúčastniť, musí mať v rukách fantastický materiál porovnateľný so
svetovou špičkou. Je cťou a odvahou ísť si porovnať svoj chov do
krajiny pôvodu, alebo krajiny, ktorá v mnohých plemenách udáva kurz
vývoja. Byť účastníkom tohto je ale fantastické, byť umiestnený je
nezabudnuteľné, vyhrať je zatiaľ pre nás métou a ja verím, že
slovenskí chovatelia nie sú od nej ďaleko... Svedčí o tom aj
umiestnenie členov úspešnej slovenskej výpravy.
Svoj chov
labradorských retrieverov predviedla aj známa slovenská chovateľka
MVDr. Daniela Bartošová, atmosféru cítila rovnako ako ja. „Bolo pre
nás cťou stáť so všetkými významnými chovateľmi a rovnako bolo cťou
zúčastniť sa tejto najväčšej chovateľskej prehliadky. Veď získať
III. miesto v súťaži, kde bolo prihlásených 507 LR, z toho 209
sučiek, je úspech, z ktorého prechádza mráz po chrbte.“
Žltá Aldamity
keep on Moving-CH SK, CZ, A – 7x najkrajšia sučka plemena na
klubových alebo špeciálnych výstavách piatich rôznych krajín
chovateľky a majiteľky MVDr. Danky Bartošovej v triede special
working gundog bitch – III. Miesto .
Okrem tohto
boli predvedení čokoládoví Budger Sorbon´s legend a Be Mine
Sorbon´s Legend – obaja Junior championi Slovenska, vystavení
v triede Special yearling – chovateľky a majiteľky Mgr. Sandry
Dudovej. /obr./
Ozaj, viete,
že kokeršpaniel je plemeno, ktoré bolo najčastejšie umiestnené na
Cruftsovej výstave? Viete, že skoro z 500 anglických kokrov sme
mali zastúpenie, kde pán Petrovský so svojím legendárnym “Yetom“
získal bodované V. miesto v súťaži?
Úspešní
vystavovatelia anglických kokrov zo Slovenska:
Viktoria´s
Yeti Made in Austria – majiteľ Rudolf Petrovský
Whelee
Brakemon – majiteľ Marek Solčanský
Phil Maris
Dandy Devon – v majetku rod. Felszeghyových.
VIII. skupina
bola reprezentovaná prvýkrát v histórii 7 vystavovanými psami.
Pokiaľ viem,
aj v X. skupine slávili úspechy. Dlhoročný známy chovateľ Vlasto
Vojtek s chovnou stanicou Gandamak prvýkrát na Cruftse predstavil
svoju sučku Jessicu
Gandamak, a to
hneď úspešne, umiestnením v triede otvorenej z 22 sučiek.
MVDr. Petra
Zaťková si dokonca vyskúšala, aké je to stáť s Tatankou Vitka Damask
Silck na druhom mieste v triede otvorenej, čo je naša trieda
šampiónov! A to z prihlásených celkových 95 greyhoundov bolo 45
súk.
Cesta domov
bola rýchlejšia, lepšia, krajšia a „kratšia“ – lebo bola domov.
Všetkým
zúčastneným gratulujeme a ďakujeme za skvelú reprezentáciu
Slovenska.
V ďalšom
vydaní uverejníme Cruft z pohľadu junior handlera.
|
