|
Lymská choroba -
borelióza
>>> pdf verzia <<<
Lymská choroba (borelióza)
je multifunkčná infekčná choroba ľudí a zvierat, ktorá sa v
posledných rokoch stala najčastejšou kliešťami prenášanou zoonózou v
Európe, Ázii a Severnej Amerike. Prejavuje sa postihnutím pohybového
aparátu, kože, srdca, nervového systému. Vyznačuje sa fenoménom
prírodnej ohniskovosti. Pestrosť klinických príznakov súvisí s
genetickou a antigénnou variabilitou pôvodcu choroby – spirochéty
Borrelia burgdorferi.
Borélie sú
pohyblivé baktérie, ktoré sú zaradené do niekoľkých skupín. V Európe
sa najčastejšie vyskytujú Borrelia afzelii, Borrelia garnii a
Borrelia burgdorferi sensu stricto.
Borélie
sa na konečného hostiteľa prenášajú prostredníctvom tzv. vektorov.
Hlavnými vektormi borélií sú kliešte, v Európe kliešť Ixodes
ricinus. Kliešte sú parazity stavovcov, ktoré sa živia ich
krvou. Vyskytujú sa najmä v listnatých lesoch s bohatým krovinovým a
bylinným porastom do nadmorskej výšky 600-800 m n.m., nájdeme ich
však aj na lúkach či v mestských parkoch. Najväčšia aktivita
kliešťov je v teplom období roku – na jar a v lete. To zahrňuje
obdobie od apríla do polovice októbra. Krivka výskytu má väčšinou
dva vrcholy
– jarný (jún) a jesenný (september). V súvislosti s globálnym
otepľovaním sa však každý rok stretávame s kliešťami o čosi skôr.
Kliešte
sa môžu infikovať boréliami v každom vývojovom štádiu počas cicania
krvi na boréliami nakazenom hostiteľovi a ostávajú v kliešťovi počas
celého jeho životného cyklu. Ďalšími vektormi tejto choroby sú okrem
kliešťov v menšej miere aj niektoré druhy bĺch, komárov, múch a vší.
Prenos
borélií z kliešťa na hostiteľa sa uskutočňuje počas cicania krvi po
36-48 hodinách od prisatia kliešťa. Borélie sa v kliešťoch
nachádzajú najmä v bunkách a v medzibunkových priestoroch stredného
čreva, odkiaľ sa presúvajú do slinných žliaz. K infekcii potom
dochádza uvoľnením infikovaných slín do kože hostiteľa. Borélie sa v
koži pomnožia a penetráciou tkanív, krvou alebo lymfou sa šíria do
ďalších orgánov, kde môžu dlhšiu dobu pôsobiť bez vyvolávania
zápalových zmien. Objavenie sa klinických príznakov súvisí aj s
odolnosťou organizmu. Vážny priebeh lymskej choroby pozorujeme najmä
u neočkovaný starších psov alebo u psov s problémami s imunitným
stavom.
Najčastejšími klinickými príznakmi u psov sú v rannom štádiu
nechutenstvo, apatia, bolestivé zmeny pohybového aparátu, horúčka a
lymfadenopatia. Medzi poruchy pohybového aparátu patrí náhle
bolestivé krívanie, opuchy jedného alebo viacerých kĺbov. Rektálna
teplota môže byť zvýšená nad 40°C.Často sú prítomné opuchy
lymfatickch uzlín a vážne poškodenie svalov. Krívanie môže byť
striedavé na jednu alebo rozličné končatiny. Menej často sa zisťuje
zápal srdcového svalu a obličiek. Z neurologických príznakov sa
zisťujú zmeny v správaní, kŕče a agresivita. U experimentáne
infikovaných psov sa klinické príznaky zistili po 2-5 mesiacoch,
rýchlejšie u šteniat ako u dospelých psov.
Mačky sú častými hostiteľmi kliešťov, k lymskej chorobe sú však
odolnejšie ako psy. Aj percento infikovaných zvierat bez klinických
príznakov je u mačiek vyššie ako u psov. K hlavným príznakom patrí
mierne alebo stredné krívanie, horúčka a nechutenstvo.
Aj
kone bývajú hostiteľmi kliešťov. Najčastejšie klinické príznaky
u koní sú krívanie s opuchmi kĺbov alebo bez opuchov, často
sprevádzané horúčkou, menej často laminitída, apatia, uveitída,
encefalitída a potraty.
U
hovädzieho dobytka je lymská choroba najmenej preskúmaná, hoci
je v niektorých oblastiach dosť rozšírená. Najčastejši dochádza k
infekcii bez badateľných príznakov. Ak sa klinické príznaky
vyskytnú, sú to najmä krívanie a opuchy kĺbov, horúčka, chudnutie,
znížená úžitkovosť, potraty.
U
ľudí lymská choroba potishuje najmä kožu srdce, kĺby, mozog,
miechu a nervy. Charakteristickým príznakom je červená kožná vyrážka
(erytema migrans), ktorá sa šíri po tele a často sa v strede stráca.
Erytém sa objavuje v mieste prichytenia kliešťa v rannom štádiu
ochorenia a je pre chorobu charakteristický.
Diagnostikovať
boreliózu sa dá jedine laboratórne z krvného séra pomocou zistenia
hladiny protilátok tzv. ELISA metódou. Liečba spočíva v podaní
antibiotík. Podľa použitého antibiotika a štádia ochorenia trvá
rozlične dlho, pohybuje sa od 14 do 30 dní.
Prevencia
K základným
preventívnym opatreniam patrí:
-
Ochrana zvierat
pre prenášačmi ochorenia- kliešťami
Antiparazitárne
prípravky, ktoré sú vhodnou ochranou pred inváziou kliešťov, by sa
dali rozdeliť do viacerých skupín:
Spot-on – pipetky, ktoré sa aplikujú priamo na kožu za krk alebo
medzi lopatky. Podľa dpoužitého prípravku sa podávaju na jedno alebo
niekoľko miest. Nie je vhodné kúpať psa aspoň tri dni po aplikácii.
Účinnou látkou v prípravkoch typu spot on býva permetrín, fipronil a
iné. Kupujú sa podľa hmotnosti psa a účinkujú proti kliešťom cca
mesiac. Podľa účinnej látky niektoré majú aj repelentný účinok na
všetky ektoparazity, vrátane lietajúceho hmyzu.
Antiparazitárne obojky – sú medzi nimi veľké rozdiely podľa účinnej látky a
doby účinnosti. Kvalitné antiparazitárne obojky s obsahom propoxuru
a flumetrínu účinkujú až 4-6 mesiacov proti blchám aj proti
kliešťom. Nevýhodou môže byť zápach niektorých obojkov, takže nie sú
vhodné pre psy, ktroré sú nepretržite chované v byte. Okrem toho
niektoré psy zvyknú obojky strácať.
Spreje – je veľmi dôležité dodržiavať presné dávkovanie
a rovnomerné rozptýlenie prípravku do srsti, od toho závisí kvalitný
účinok prípravku. Väčšina z nich však zahubí len parazity prítomné
na zvierati, neúčinkuje dlhodobo na parazity, ktoré sa na zviera
dostanú z prostredia neskôr. Nevýhodou môže byť aj to, že mnohé psy
sa panicky boja zvuku spreja.
Antiparazitárne šampóny
- majú krátkodobý účinok na blchy aj na kliešte.
Podobne ako spreje ničia len parazity, ktoré sú prítomné len na tele
zvieraťa. Výhodou môže byť, že sú jemnejšie a niektoré sa dajú
použiť aj veľmi mladých šteniat.
Neexistuje stopercentný antiparazitárny prípravok. Každý má
svoju výhodu aj nevýhodu, líšia sa chemickým zložením, či jej
koncentráciou, a niekedy sa stáva, že sa kliešť aj tak na psa
prisaje. Takýto výskyt nemusí byť dôkazom zlého účinku prípravku,
pretože blchy a kliešte sú veľmi odolné organizmy, ktoré sa vedia
prispôsobiť. Účinok prípravkov sa znižuje aj plynutím času od prvého
ošetrenia, nadmerným kúpaním psa (v lete plávanie), skladaním
antiparazitárneho obojku dole z krku na určitý čas (pes ho musí mať
stále na krku) alebo nevhodnou aplikáciou spot-on-ov (aplikácia
menšej dávky ako je uvedené v návode).
-
Vakcinácia
Vakcinácie je jediná priama ochrana proti lymskej borelióze a hoci
je v súčasnosti okolo jednotlivých subtypov borélií veľa nejasností,
pozorovania ukázali, že v endemických oblastiach je výskyt lymskej
choroby u nevakcinovaných psov 5-násobne vyšší ako u vakcinovaných
psov.
Vakcináciu odporúčame najmä pre poľovné psy, služobné psy a psy,
ktoré sa často pohybujú v prírode s vysokým zamorením kliešťami.
Vakcináciu je vhodné ukončiť pred najväčším sezónnym výskytom
kliešťov, hlavne na jar. Vakcinovať sa môžu šteňatá od 12. týždňa,
pri prvej vakcinácii je potrebná revakcinácia o 14-21 dní. Pre
trvalú ochranu je potrebná každoročná revakcinácia.
|
