>>> PDF VERZIA <<<

Prečo ste sa rozhodli pre plemeno, ktoré chováte?

Ako 13-ročná som dostala drsnosrstú foxteriérku. Bol to veľmi príjemný pes, ale keď som si vyberala sama, chcela som väčšieho psa s atraktívnym exteriérom. Hľadala som plemeno, ktoré by sa dalo aj cvičiť, a malo by krátku srsť nenáročnú na údržbu. Pre biele psy som mala vždy slabosť, mohol to byť aj pointer, ale keďže nepoľujem, vybrala som dalmatínca. Prvého som mala z prvého slovenského vrhu od Dušana Barlíka.
Momentálne nemáme sučku dalmatínca, takže plánujem vrh s hladkosrstou foxteriérkou. Keďže som staršia, zdá sa mi veľkosť foxla do mesta praktickejšia. Čo sa týka srsti, dajú sa tiež ľahko udržiavať a je po nich v byte veľa bielych, nápadných chlpov.

Aké bolo predchádzajúce obdobie?

Posledných 10 rokov sme nechovali, venovala som sa vnúčatám a posudzovaniu. Nebolo to zlé obdobie.

 

Čo prajete slovenskej kynológii v ďalšom období?

Keď to porovnám s minulosťou, slovenskej kynológii sa dobre darí. Pribúdajú výstavy a iné kynologické akcie, zvyšujú sa počty odchovaných, ale aj vystavovaných psov. Okrem toho pribúdajú aj špičkové jedince zo slovenského chovu. Nie je nič výnimočné, ak slovenské psy získajú BIS alebo svetového víťaza. Našich rozhodcov pozývajú posudzovať významné zahraničné výstavy a slovenské výstavy a súťaže majú vonku veľmi dobré meno. Máme zastúpenie v prezídiu FCI a na budúci rok nás čaká svetová výstava. Prajem slovenskej kynológii, aby to tak bolo aj naďalej.