V minulom vydaní Kynologickej revue som ukončil kapitolu výchovy šteňaťa. Môj systém výchovy spočíva hlavne v systematickej každodennej práci so šteňaťom s minimom donucovacích podnetov, s maximálnou motiváciou a používaním príjemných metód.

Po absolvovaní tejto etapy so šteňaťom, ktoré mierne prevyšuje priemer v povahe, ma toto pri mojom príchode do koterca víta a maximálne sa teší, ale po otvorení si sadne a čaká na pamlsok, neskáče a neobťažuje. V koterci vykoná potrebu len výnimočne, po vypustení z koterca sa snaží vykonať potrebu a hneď potom pribehne a „ pýta si aport“, prípadne pamlsok.

V poslušnosti na povel „ku mne“ radostne pribehne, predsadne a zaradí sa k nohe. V tejto fáze nevyžadujem privolanie v ťažkých rušivých situáciách, ako sú iný pes, domáce zvieratá, prípadne väčší počet ľudí. Pri upútavaní aportom alebo pamlskom chodí pri nohe, radostne a s elánom. S pomocnými podnetmi mi šteňa vykoná cviky sadni, ľahni a vstaň. Na krátku vzdialenosť donesie odhodený aport, loptu alebo ľahkú drevenú činku. Pridržanie pred odhodením s pomocnými povelmi pri privolaní v tejto fáze ešte  používam. Prekonáva nízku kladinu a prekážku na vodítku. Pri nohe zase šteká na povel s upútavacím podnetom (pamlsok, lopta alebo koža). Na vzdialenosť 15 – 20 metrov vybehne za dobre viditeľným aportom s pridržaním a povelom “vpred“. Po uchopení ho privolám a s prineseným aportom sa pohrám. V odložení na vzdialenosti  9 - 5m vydrží 20 - 40 sekúnd.

V obrane vybeháva maketu zo vzdialenosti cca 5 metrov, vyštekáva figuranta na vodítku, za odmenu dostáva zákus do kože alebo mäkkého peška. Zvládne zákus do kože na vzdialenosť 3 – 5 metrov. S následnou sériou zákus - pusť.

V pachových prácach pozorne a dychtivo sleduje stopu a s pomocou vypracuje lomy. Taktiež reaguje na predmet a po mojom príchode ho za miernej pomoci a pri povele zaľahne.

Zámerne neudávam vek, lebo schopnosť napredovať je u každého šteňaťa individuálna. Je to asi tak, ako u malých detí. Jedno začne rozprávať a chodiť skôr,  iné neskôr, ale do školského veku sa rozdiely zhruba vyrovnajú. Preto sa musíme my prispôsobiť šteňaťu a zbytočne ho nenútiť do cvikov, ktoré presahujú jeho momentálne možnosti a schopnosti. Násilie môže mať veľmi negatívny vplyv na ďalší osobnostný vývoj. Môžeme si pokaziť nádejné zviera. Hlavne, ak sme vlastnili predtým jedného alebo viacerých psov, porovnáme a často chceme postupovať uniformovane. Poznám to aj na základe vlastných skúsenosti. Najlepšie je postupovať premyslene a cieľavedome. Minimálny vek, keď sa vyprofiluje povaha, je 12- 13 mesiacov. Začíname výchovou mladého psa, tak ako som už uviedol, momentálny trend je spolupráca psovoda a psa na základe “očného kontaktu“ t.j. pes v situácii, keď sedí pri nohe alebo pred psovodom, ako i počas chôdze, sa díva uprene do očí psovoda. Môj systém, ako docieliť “ očný kontakt“. Pes sedí pri nohe,  pohrám sa s ním s aportom (lopta na šnúrke), loptu si zastrčím do vesty, zatiahnem zips a snažím sa upútať psa tak, aby sa pozrel do mojich očí. Za krátky pohľad do nich rýchlo vytiahnem loptu a psa odmením. V prípade, že pes nereaguje, môžem použiť kúsok párku s tým, že ak sa pes pozrie do očí, odmením ho kúskom spomenutej dobroty, ktorý držím v ústach. Ak začne pes hneď pri povele „k nohe“ pozerať do mojich očí, pokračujem následným spôsobom. Pripravím si väčšinou koženú, alebo gumenú loptu, nie nafúkanú. Pohrám sa so psíkom a zahodím loptu. Psa si dám k nohe tak, aby som bol chrbtom k lopte. Už známym povelom upútam psa, aby sa pozrel do mojich očí, povel „áno“, a vyšlem ho smerom k lopte, po uchopení cúvam a snažím sa o rýchly príchod psa ku mne. Tento cvik je náročný a vyžaduje množstvo opakovaní. Čas „očného kontaktu“ predlžujem až do 1- 2 minút. Ak poctivo prepracujeme tento cvik do čo najväčšej dokonalosti, pripravíme si výbornú východziu pozíciu, lebo cviky so psom na základe „očného kontaktu“ majú nenapodobiteľnú kvalitu, a sú skutočnou ozdobou nielen pri výcviku poslušnosti, ale aj obrany. Po zvládnutí „statického očného kontaktu“ prechádzam do pomalého pohybu, ktorý musí prepracovať po malých „krôčikoch“. Vzdialenosť predlžujem, len ak dosiahnem perfektné vypracovanie.

Ján Sudimák