Medzinárodné AGILITY preteky
o pohár Friskies a magazínu
Kynologická revue             Poprad 6. - 7.7.2002

Renata Wäckerle: "Takto zorganizované preteky
u nás v Rakúsku nemáme."

Aj keď nemožno povedať, že samotné agility nemá na Slovensku bohatú minulosť, predsa ho ešte vždy treba ľuďom predstavovať a vysvetľovať, o čo vlastne ide. To by nebolo až také zlé, ale keď už musíme dať všetkým kynológom-agiliťákom najavo, že poniektorí sa boja zúčastniť najprestížnejších pretekov len preto, lebo sa pred zaplnenou tribúnou boja prehrávať, tak to už príjemné nie je. Lenže taká je pravda. Zatiaľ čo pretekárka z Rakúska si toto podujatie nevedela vynachváliť nielen na 1. ročníku, ale rovnako aj teraz na treťom, našinec radšej zatiahne chvost a sedí doma... A mrmle, že niet na Slovensku poriadnych pretekov. Pritom by stačilo zodvihnúť zadok a nabrať odvahu zmerať si sily so silnou konkurenciou. Práve v tom je asi háčik. Skupinka našich pretekárov by totiž rada také preteky, na ktorých by vyhrávali iba oni...
Žiaľ niekde na čele (aj keď nevedno čoho)  slovenského agility (zatiaľ) ešte vždy sedí človek, ktorý by najradšej všetky športové podujatia videl prebiehať pred

prázdnymi tribúnami. Ťažko povedať prečo, a či mu vadia popradské agility preteky práve kvôli plnej tribúne... Osobne si ale myslím, že divácka kulisa je ohodnotením usporiadateľskej práce. Nehovoriac o tom, že divák je najlepší kritik, ktorý najjasnejšie poukáže, čo bolo dokonalé a čo na druhej strane škrípalo. Lenže niekto by asi najradšej diváka vyhodil z hry len kvôli tomu, aby nemusel ospravedlňovať svoje nulové výkony.
Žiaľ alebo vlastne našťastie v Poprade sa agility preteky nekonali pred vyľudnenou tribúnou. Popri bežných pretekárskych kategóriách bol pripravený pre divákov aj pestrý kultúrny program, ktorý si vyslúžil búrlivý potlesk. Očiam lahodili hlavne vystúpenia príslušníkov súkromnej bezpečnostnej služby BCD1 so svojimi na všetko odhodlanými štvornohými pomocníkmi a ukážka miestneho mestského policajta Slavomíra Mišurdu so svojou Ninou. Samotné preteky svojou pestrosťou a zaujímavým priebehom boli už vopred predurčené na divácky obdiv, aj keď musím priznať, že niektoré kategórie musel človek pochopiť, pretože boli zložitejšie. V istých momentoch sa divák čudoval, akou pamäťou musí pes disponovať, keď si všetky tie kľučky a skoky v jednom slede dokáže zapamätať a nepomýli sa.

Každopádne na futbalovom štadióne v Poprade sa ešte viac prehĺbila tradícia jedných z najlepších a vskutku vôbec najprestížnejších agility pretekov u nás. Aj keď sa toto odvetvie športovej kynológie ešte neteší priveľkej popularite, pretože sa takpovediac iba prednedávnom rozbalilo s pomyselných plienok, čo nevidieť sa tento stav zmení. Chce to len tvrdú prácu, príťažlivé sprievodné akcie a hlavne silných partnerov. V prípade tohto podujatia našli usporiadatelia pomocnú ruku u Friskies a nášho/vášho magazínu Kynologická revue. V redakcii totiž zastávame názor, že táto sféra si zaslúži pomoc a hlavne je už dnes vidieť, že v krátkom časovom odstupe by sme sa mohli dotiahnuť na predsa len silnejšiu západoeurópsku agiliťácku elitu. Ako vždy, aj tentokrát je potrebný čas, výdrž a v neposlednom rade odhodlanie.

Príjemným prekvapením bol aj záverečný ceremoniál, ktorého sa zúčastnili aj zástupca Mestskej polície Poprad a za výcvikovú sekciu Zväzu športovej kynológie dlhoročný chovateľ a cvičiteľ psov pán Ján Sudimák z Bardejova. Ten neskrýval svoj obdiv a následne potvrdil slová prezidenta ZŠK JUDr. Petra Vačoka, že celé vedenie zväzu s veľkou úctou hľadí na výkony agility. Z odkazu pána prezidenta ZŠK sa dalo vycítiť, že je osobne nesmierne rád, že je agility už konečne zastrešené a práve zväzom, na ktorého čele stojí jeho osoba.
Čarokrásnou kultúrnou vložkou na záver a milým prekvapením bolo spevácke sólo nenápadnej sympatickej slečny (alebo už pani?) Petry Maximovej-Čegiňovej, ktorá do tej chvíle mala na starosti konferenc. Babenka v šušťákoch a tričku s logom Bardejova na úplný koniec zaspievala prítomným pasáže z populárneho muzikálu Krysař. Následne sa nám podarilo zistiť, že v uvedenom hudobnom diele účinkovala počas jeho predstavení v prešovskom divadle a v októbri bude účinkovať aj v jeho uvedení na doskách SND v Bratislave.

Víťazi medzinárodných agility pretekov: 1. MVDr. Viera Fedorová - Cathy Či-Vla (large)
* 2. Renata Wäckerle - Henry von Jagerhansl (small) * 3. Mirka Valenčíková - Rony (medium)

Ďalší ročník agility pretekov v Poprade je teda za nami a v celkovom hodnotení ho možno s kľudným svedomím označiť za úspešný a vydarený. Jediným jeho nedostatkom, za ktorý však usporiadatelia nemôžu, je fakt, že sa ho nevedno prečo boja (alebo nesmú?) zúčastniť slovenskí pretekári, ktorí sú považovaní za takzvanú špičku. Je to priveľká škoda, pretože takto tá naša špička nedosahuje žiadne výkony a nedostáva sa do povedomia verejnosti. Nikoho však nemožno do ničoho nútiť, každý sa musí rozhodnúť sám. Možno o rok sa väčšina z nich umúdri a zažijeme ešte pestrejšie preteky, ako boli tie tohtoročné.

Branislav Mathe

Behy - large: 1. MVDr. Viera Fedorová - Cathy Či-Vla
2. Maciej Bończyk - Marillon z Koziarni
3. Martina Tóthová - Jinka Eqidius

<< späť