AGILITY JE TÍMOVÝ ŠPORT

Dôležitosť vzťahu človeka a psa


Pes je tvoj priateľ, tvoj partner, tvoj ochranca. Ty si jeho život, jeho láska, jeho vodca.
On bude verne a spoľahlivo tvoj, kým bude jeho srdce biť. Tvojou úlohou je byť hodný tejto vernosti.

Autor neznámy

 

Puto, ktoré vzniká medzi človekom a psom, je pre mnohých z nás dôvodom toho, že nás tak bavia rozličné kynologické športy. Úspech v týchto športoch je tiež podmienený dobrým vzťahom psovoda so svojím psom. Kathy Herzog začala tento článok o utvrdzovaní a odmene i tým, ako tieto pojmy súvisia s tréningom agility. Keď Kathy začala svoj výskum, uvedomila si, že skúmanie vzťahu človek-pes je oveľa relevantnejšie a nevyhnutnejšie pre dosiahnutie konečného cieľa – mať súdržný a úspešný agility tím, ako si pôvodne myslela.
Silné a stále puto, ktoré sa vyvíja medzi ľuďmi a psami je fascinujúci jav, ktorý sa často skúma a opisuje. Toto puto je jedinečné - odlišné od vzťahu človeka s akýmkoľvek iným zvieraťom. Ťažko by ste mohli mať so sebou v posteli koňa alebo vtáča a pritúliť sa k nemu.
Porozumenie toho ako sa psy učia a pochopenie vzájomného vzťahu vás a vášho psa sú úzko súvisiace témy. Janet Lewis (1997) hovorí: "Psy cvičené psovodmi, ktorí sa nesnažia porozumieť tomu, ako sa ich spoločníci učia, si nikdy neosvoja pravidlá hry (str.10)." Vzájomná dôvera a rešpekt sú kľúčom k neskoršiemu tréningu.

Tri kroky k tréningu
Je niekoľko základných postupov k výcviku vášho psa. Aby sme ukázali postup, použijeme ako príklad učenie povelu "sadni". Na začiatku musíme vedieť, čo chceme docieliť. S pomocou pamlsku ako motivácie uvediete psa do polohy sadni, a potom ho za prevedenie cviku odmeníte. Dôležité je určiť presný povel, aby pes presne vedel, čo žiadate. Keď si pes sadá, poviete "sadni" a po vykonaní povelu ho odmeníte. Cvik pravidelne upevňujete na princípe "povel-odmena", až kým ho pes neovláda dokonale. V konečnej fáze cvik utvrdzujete tak, že povel dávate psovi v rôznom čase, na rôznych miestach atď. (Lewis, 1997)
I keď sú to elementárne kroky, je dôležité mať ich na pamäti, keď svojho psa učíte nové veci a utvrdzujete skoršie naučené povely. Patti Hatfield na svojich agility seminároch so Stuartom Mahom zdôrazňuje, že na tréningu by sme mali vždy využiť možnosť odmeniť svojho psa.
Áno, beh bez prerušenia je vzrušujúci, ale pes sa nenaučí ani z polovice toľko, ako keď si nájdete čas na pochvalu počas behu na parkúre. Aj so skúseným psom sa často vracajte k základným pravidlám napr.: odmena za správne prekonanie prekážky. Odmena je dôležitou súčasťou tréningu.


Partnerstvo

Pravdepodobne od chvíle, keď si donesiete psa domov, sa chcete sústrediť na vybudovanie kvalitného vzťahu vás a vášho psa. Sheile Booth (1998) zdôrazňuje, že hoci ste pánom alebo vodcom svorky, váš pes nie je otrokom, ale vaším dobrovoľným partnerom pri spoločnej činnosti.
Upozorňuje všetkých majiteľov psov, aby boli hodní svojich psích spoločníkov. "Čím viac vložíte, tým viac dostanete späť... vždy majte srdce otvorené pre svojho psa, ktorý sa snaží dávať späť. Láska vás nakoniec dostane ďalej ako šťastie (str.346)". V konečnom dôsledku nezáleží, či trénujete agility šesťkrát týždenne alebo raz mesačne. Psa nezaujímajú tituly, stuhy ani trofeje. On len chce byť s vami.
Agility je zábavný spôsob spoločne stráveného času. Nepodceňujte však ani dôležitosť času stráveného mimo agility parkúr ani spoločnú hru atď. Keď začnete viac dbať o vzťah so svojím psím kamarátom, nie je žiadnym prekvapením, že sa váš spoločný výkon na parkúre zlepší.

Kathy Herzog, preložila Michala Mračková

<<< späť