|
Airedalský tereér je prezývaný aj „kráľ teriérov“ pre svoju veľkosť v porovnaní s ostatnými teriérmi. Svoje meno dostal
podľa údolia rieky Aire v grófstve Yorkshire vo Veľkej Británii. Napriek
všetkým obšírnym históriám o plemene platí ešte stále že
tento najväčší z teriérov má doposiaľ nejasnú históriu. (čo sa týka
plemien podieľajúcich sa na jeho vzniku) Je dosť možné, že ľudia v údolí
rieky Aire, ktorí si priali teriéra často krížili svojho „Land teriéra“ s vydrárom,
pretože ten je vynikajúci lovecký pes.
Ku vzniku airedala zrejme prispel svojím dielom aj starý „čierno – hnedý“ teriér. Reginald Knight, jeden
z prvých chovateľov airedalov krížil pravdepodobne „Staroanglického“
teriéra s bulteriérmi a ich potomkov potom páril s vydrármi. Týchto miešancov“ krížil potom opätovne so „Staroanglickými“ teriérmi a
bulteriérmi. Starý chovateľ vraj opakovane prikrížil do plemena Gordon
setra, aby u teriéra vylepšil farbu, rovnako tak sa použila „čierno – hnedá“ kólia, aby sa u teriéra odsránilo ťažké a dlhé ucho vydrára.
Ľudia však aj tak kládli menší dôraz na výzor psa,
dôležitá bola jeho upotrebiteľnosť. Preto sa vyskytovali dlhí, relatívne
krátkonohí psi, ale i takí, ktorí mali kohútikovú výšku cez 60 cm.
Prevládajúca farba bola šedá so žltými znakmi, nezriedka sa vyskytovali
veľké biele škvrny na hrudi a biele labky. Tieto nedostatky robili chovu
síce veľké starosti, ale odolný teriér, ktorý disponoval veľkou
inteligenciou a nebojácnosťou unožňoval tieto nedostatky prehliadať. Žiadaný
bol všestranný pes, teda pes použiteľný pri love vodnej zveri, ale tiež
dobrý pomocník pri love králikov. Farmár zasa vyžadoval od svojho psa, aby
dával pozor na dobytok a strážil dvor usadlosti. Preto sa dočítame v jednej
správe z roku 1881: „Airedalský teriér je univerzálnym psom pracujúcej
triedy v mestách a osadách ležiacich v údolí rieky Aire... Používa sa na
lov všetkých druhov vodnej zveri, je tiež ale obratným pomocníkom pytliaka
okára, pretože na povel, bez toho aby vydal jediný zvuk (takmer
všade v Yorkshire sú polia obklopené kamennými stenami), vyrazí do kríkov
okolo stien a vyháňa vovnútri ukryté zajace a králiky do nastavených sietí.
Keď je tento pes vycvičený pre lov, nevyrovná sa mu žiadne plemeno, pretože
hľadá pred puškou, naháňa a vystavuje zver, stratenú dohľadáva, ako i
aportuje srstantú a pernatú zver bez toho aby ju kúsal, a na povel tiež
štve, chytí a dlávi... Naháňa ovce a dobytok ako ovčiak, aportuje ako
retriever, sliedi ako španiel, zabije jazveca a vydru, miluje vodu, potápa
sa ako kačka a je ako ostrý, tak i poslušný.“ R. Strebel nebol vôbec
nadšený, že sa „airedal“ objavil na kontinente. Videl v ňom predovšetkým
nežiadúcu konkurenciu voči staronemeckému pinčovi (dnešnému strednému
bradáčovi) a dával mu za vinu jeho ústup. Uznáva ale že „je to inak pekné a
formou dokonalé zviera.“
Okrem poľovných vlôh bola v Nemecku a Rakúsku objavená jeho vhodnosť ako policajného psa, psa na odovzdávanie
hlásenia a sanitárneho psa v armáde. Pred prvou svetovou vojnou bol
prednostne používaný ako pracovný pes pre políciu a armádu. Medzi psami,
ktorých Nemci zobrali so sebou, sa nachádzal určitý počet airedalských
teriérov, ktorí sa zjavne osvedčili tak dobre, že potom boli v nemeckej a
rakúskej armáde používaní už iba airedali. Psi boli prideľovaní na
odovzdávanie správ plukom horských poľovníkov a čiastočne si ich jednotky
chovali vo vlastných psincoch. Behom prvej svetovej vojny boli títo psi
pužívaní nielen na odovzdávanie správ, ale boli tiež nasádzaní na
vyhľadávanie ranených.
V súčasnosti sa airedal moc nevyužíva na poľovné účely a u nás to ani nie je povolené, kvôli jeho veľkosti. Vo Veľkej
Británii je ale využívaný ako policajný pes rovnako ako tu nemecký ovčiak.
Airedal je veľmi bystrý pes, rád sa učí a potrebuje sa niečím neustále zamestnávať. Jeho zvláštnosťou je, že skúma
situáciu až kým nie je spokojný. Je absolútny „mysliteľ“. Nie je na ňom
skoro nič, čo sa nedá využiť, pokiaľ má jeho cvičiteľ obrovský talent na
cvičenie. Takže to, že sa ťažko cvičí nie je pravda. Pri výcviku postupujeme
rovnako ako pri ostatných služobných, ale ku jednotlivým cvikom musíme hľadať
osobitý prístup, ktorý psa zaujme. Nemá dobrú odozvu na tvrdé metódy
výcviku, chce nás robiť šťastnými, preto cvičí s veľkou radosťou, pokiaľ
rozumie, čo sa od neho vyžaduje. Nebude dookola plniť jeden cvik, nie je
robot a nevidí v tom žiadny význam. Preto s ním treba cvičiť formou hry.
Akonáhle sme na airedala priveľmi tvdí, je apatický a povely plní
z donútenia, čo dá aj značne pocítiť svojou pomalosťou a mnohokrát aj
ignoráciou. Stráca tým výraz a temperament teriéra.
Airedal bude ochraňovať svoju rodinu na život a na smrť, ak to bude potrebné. Je veľmi trpezlivý
k deťom, iba sa odsťahuje preč, keď ho unavuje roztopašná a búrlivá hra.
Musí byť nebojácny, nikdy však nie agresívny. Je to pes veľmi upútaný na
svojho pána, všade chce ísť s ním.
|
|
|
ŠTANDARD:
Celkový vzhľad: najväčší z anglických teriérov,
svalnatý, aktívny, pomerne kompaktný pes, bez náznaku nohatosti alebo
neprimeranej dĺžky tela.
Povaha a správanie: rozhodný výraz, rýchlo sa
pohybuje, je stále v strehu, pre jeho charakter je príznačný výraz očí, to
ako nesie uši a vzpriamene nesený chvost. Otvorený a dôverčivý, priateľský,
odvážny a inteligentný. Vždy pozorný, nie je agresívny, ale je nebojácny.
Hlava: dobrých proporcií, bez zjavného rozdielu
v dĺžke tvárovej a temennej časti lebky. Bez vrások na čele.
Temeno: lebka je dlhá a plochá, nie príliš široká
medzi ušami, len trochu sa zužuje smerom k očiam.
Čelový sklon: nepatrný.
|
|
Tvárová časť
Ňucháč: čierny.
Papuľa: tvár dobre vyplnená, pod očami nie je prepadnurá ani sa prudko nezužuje.
Jemná modelácia zabraňuje klinovitému, prázdnemu výrazu.
Pysky: priliehavé.
Čeľuste, zuby: horná a spodná čeľusť hlboká, silná a svalnatá, vyžaduje sa silná papuľa.
Nadmerne vyklenuté oblúky čeľustí nie sú žiadúce, tvorili by neprimerane
vystúpené líca. Zuby silné, s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, horný rad rezákov bez medzery prekrývya spodný a zuby sú postavené
kolmo na čeľusť. Kliešťový zhryz je akceptovateľný, predhryz alebo podhryz
sú neprípustné.
Líca: ploché, nevyplnené.
Oči: tmavé, malé, nie vystupujúce. Výraz veľmi teriérsky, smelý a inteligentný. Svetlé alebo vystupujúce oči sú veľmi nežiadúce.
Uši: tvaru „V“, nesené po stranách hlavy, malé, ale primerané k veľkosti psa.
Horná línia zloženého ucha je tesne nad líniou temena, ovisnuté alebo príliš
vysoko nasadené uši sú nežiadúce.
Krk: suchý a svalnatý, priemerne dlhý a silný, plynulo prechádza do pliec; bez laloka.
Trup
Chrbát: krátky, silný, plochý a vodorovný, bez ochabnutosti.
Bedrá: svalnaté. Krátky pes s dobre klenutými rebrami má malú vzdialenosť medzi
posledným rebrom a bokmi. Ak je pes menej kompaktný, ukáže sa práve tu určitá slabosť.
Hrudník: hlboký, dosahuje asi po lakte, ale nie široký.
Rebrá: dobre klenuté.
Chvost: vysoko nasadený a veselo nesený. ale nie preklopený nad chrbtom, dosť silný
a mohutný. Obyčajne kupírovaný. Špička chvosta má byť v jednej línii s výbežkom medzitemennej kosti.
Končatiny
Predné končatiny: úplne rovné, so silnými kosťami.
Plecia: dlhé, posadené dobre dozadu a šikmo, lopatky ploché.
Lakte: rovnobežné s osou tela, pohybujú sa voľne po stranách hrudníka.
Zadné končatiny
Stehná: dlhé a silné.
Kolená: dobre zauhlené, nie sú vtočené alebo vytečené.
Predkolenia: svalnaté.
Päty: nízko nad zemou, pri pohľade zozadu rovnobežné.
Labky: malé, okrúhle a kompaktné, s dobre vyvinutými vankúšikmi, prsty dobre vyklenuté, nie sú vtočené ani vytočené.
Pohyb: končatiny vykračujú priamo vpred, predné sa pohybujú voľne a paralelne s bokmi. Pri pohľade spredu – pri príchode psa, sú končatiny pokračovaním
línie prednej fronty a labky sú v takej istej vzdialenosti ako lakte. Silný posuv vpred dodávajú zadné končatiny.
Osrstenie
Srsť: tvrdá, hustá a drôtovitá, nie taká dlhá, aby vyzerala strapatá. Hladká a
priliehavá, pokrýva telo a končatiny. Krycia srsť tvrdá, drôtovitá a pevná, podsada kratšia a mäkšia. Najtvrdšia srsť sa stáča alebo je zvlnená.
Kučeravá alebo mäkká srsť je nanajvýš nežiadúca.
Farba: sedlo čierne alebo sivasté (grizzle), ako aj šija a horná strana chvosta. Ostatné partie tela sú trieslové. Uši sú často tmavšie trieslové. Tmavšie
odtiene sa niekedy objavia na krku a spánkoch. Niekoľko bielych chlpov na hrudi sa toleruje. Veľkosť
Kohútiková výška: psy 58 – 61 cm, suky 56 – 59 cm.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, z ktorej
hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.
Lucia Miksádová |
