"SMUTNÝ" BASET

Elitári a ich zásluhy
Niet pochýb o tom, že baset ako plemeno pochádza z Francúzska. Teda ten pravý, pretože ako poľovnícky pes sa už dávno rozšíril po celej Európe, kde ho chovatelia začali šľachtiť podľa svojich zemepisných potrieb. Baset s označením bassethound sa pripisuje chovateľom z Veľkej Británie, ktorí sa v roku 1884 spojili, aby založili Bassethound club. Zakladateľmi tohto spolku boli prevažne elitní chovatelia tohto plemena z Albiónu, ako napríklad Lord Onslow, Lord Galway, Everett Millais a dokonca samotná princezná Alexandra.
Výsledky práce v záujme presadenia plemena na seba nenechali dlho čakať. Veď už v roku 1886 mohol Millais v roli prvého odborného rozhodcu pre dané plemeno na území Anglicka posudzovať v rámci istej výstavy vyše 100 jedincov. Prominentní občania totiž boli po väčšine aj poľovníkmi, nakoľko lov bol v tom období významnou spoločenskou udalosťou. A ako to už býva zvykom, v takýchto kruhoch určuje trend elita, takže keď tá začala spievať ódy na adresu basetov, takmer všetci ich začali chovať. Beagel sa vtedy dostal do pozície outsidera.
Z hľadiska dnešného baseta došlo k významnému vývojovému medzníku v roku 1892. Millais totiž zastával názor, že baset sa ako plemeno v dôsledku častej príbuzenskej plemenitby neprijateľne zmenšil. Podľa neho bol potrebný zásah do šľachtenia, ktorým by sa vzrast psov zväčšil. Ozývali sa nápady, že by ich bolo vhodné páriť s beagleom, ale tie boli našťastie zavrhnuté. Do úvahy neprichádzali ani psy dovezené z Francúzska, teda krajiny pôvodu plemena, pretože tým by sa nadobro zničila viacročná práca anglických chovateľov. Tento pes sa totiž za desaťročia chovu na Britských ostrovoch značne oddialil pôvodnému typu d Artois. Samozrejme, Francúzi so svojim povestným odporom voči všetkému anglickému nehodlali tento anglický typ baseta uznať, ale Briti si z toho ťažkú hlavu nerobili. Im totiž od začiatku išlo len a len o to, aby mali svojho vlastného anglického baseta. Jednoducho chceli Francúzov prekonať, čomu nasvedčujú aj slová Millaisa uverejnené v jednej kynologickej publikácii tých čias.
„Psy, ktoré tu máme my v Anglicku, sú oveľa lepšie, ako tie, ktoré nám mohli dať Francúzi!“

Po vylúčení účasti francúzskych psov na zväčšení anglického baseta sa začalo presadzovať kríženie s plemenom bloodhound. Za oficiálneho otca tohto experimentu je považovaný Millais, ale v skutočnosti to ešte pred ním skúsil Lord Marsden z mesta Leeds. Millais však potomstvo tohto spojenia označil za nevydarené, pretože ako sa vyjadril...
„Môj priateľ Lord Marsden nebol príliš obozretný, keď pri tomto spojení použil bloodhounda, ktorého ja považujem za rachitické nedôchodča .“
Pre svoje pokusné kríženie si Millais vybral sučku bloodhounda strednej veľkosti a baseta menom Nicholasa, ktorý bol príbuzným úspešného jedinca Fin de Paris. Narodilo sa 12 šteniat, z ktorých 5 uhynulo. Na svet prišli cisárskym rezom, ktorý sučka bloodhounda neprežila. Odchovaných 7 šteniat bolo na tú dobu nevídaným úspechom.
V druhej fáze už boli jedinci z tohto vrhu krížení basetmi, ale aj takzvanými krížencami. teda potomkami zo spojenia rozličných druhov basetov odchovaných v Anglicku. v tejto etape zohrali veľkú úlohu sučky Rickey a Ada a pes Cromwell. V tretej fáze sa potomkovia z fázy druhej krížili výlučne čistokrvnými basetmi odchovanými v Anglicku (to Anglicko je nutné podotknúť). Výsledok tohto šľachtenia naplnil očakávania, pretože po istom čase sa začali rodiť naozaj väčší jedinci. Tento svoj úspech Angličania okamžite rozchýrili s tým, že majú svojho vlastného baseta, ktorého treba nazývať bassethound.

Nezabudnime na Francúzsko
Aj keď je všeobecne známe, že francúzske poľovné psy prenikli do Anglicka už niekedy v roku 1066 počas invázie Normanov, chov pravých francúzskych basetov sa na Ostrovoch zahájil až o celých 800 rokov neskôr. Presne v roku 1866 totiž Lord Galway doviezol zo severu Francúzska dvoch psov, ktorých mu podaroval gróf Le Couteulx de Chanteleu. Bol to typ d Artois, teda typický francúzsky pes. Taká je holá pravda, ktorej môžete veriť, aj keď Angličania ju považujú za klamstvo a presadzujú svoje tvrdenie, že podobní psy sa v Anglicku nachádzali už pred francúzskymi importmi. Dodnes sa odvolávajú na úryvok z istej hry Williama Shakespearea, ktorý znie asi takto:
„Aj moje psy sú z chovu Spartas, so širokými tlamami, škvrnité a s ovisnutými ušami. Takými ušami, že nimi môžu stierať rosu z trávy. Sú krivonohé, neveľmi rýchle, bruchaté ako býky z Thesálie. Hlas majú ako zvonkohra...“
Nuž, Shakespeare bol nepochybne veľký dramatik, spiso-vateľ, umelec, ale podriadiť kynologickú náuku jeho myšlienkam  by  bolo  až veľmi pritiahnuté za vlasy.  A  to  aj

napriek tomu, že známy anglický kynológ Vero Shaw vehementne tvrdil, že Shakespeare v tom citáte jasne poukazoval na plemeno southern hound, ktorý by mal byť podľa tvrdení praotcom vydrára. Lenže takéto tvrdenia sú zavádzajúce, pretože Shakespeare spomenul v tom citáte typ spartas, čo boli v skutočnosti rýchle chrty. To dokazuje, že veľký dramatik využíval pri tvorbe fantáziu a nie realitu. Uviedol typ psa, ale následne ho opísal tak, akým v skutočnosti ani nebol.
Jasným dôkazom toho, že základ anglických poľovných psov tvorili jedinci pôvodom z Francúzska, je záznam pochádzajúci zo 16. storočia. Doslovne opisuje Gascoine hounda, čiže psa pochádzajúceho z Gaskónska. Niet pochýb, že ide o plemeno Grand bleu de Gascogne, ktorého francúzsky pôvod nemožno nijako zastrieť. A keď poznali tohto psa, prečo by nepoznali jeho krátkonohú verziu, ktorá je predchodcom dnešných basetov? Samozrejme, poľovačky kráľov boli časté, takže psy boli potrebné a dovážali sa odvšadiaľ. Z Francúzska do Anglicka a taktiež aj naopak, ale z dostupných análov sa javí najpravdivejšie to, že baset pochádza z krajiny, kde stojí Eiffelova veža.

Model z Paríža
Oficiálne síce neexistujú rozdielne typy bassethounda, ale v tichosti sa sem tam hovorí o type model a garenne. Pritom v skutočnosti ide o psa a sučku, ktorých dokonca kedysi majitelia spárili. Nedajte sa preto pomýliť nasledujúcimi skutočnosťami. Platný je štandard, ktorý uznalo FCI. Tieto typy sa v chovateľských kruhoch na Ostrovoch spomínajú iba v súvislosti s proporcionálnymi odlišnosťami medzi psami.
Model bol pes dovezený z Francúzska Sirom Everettom Millaisom, o ktorom už bola reč. Zakúpil ho na parížskej výstave psov, kde bol predvedený spolu s úspešným basetom Finom. Mimochodom obaja jedinci pochádzali z chovu grófa de Chanteleu. Pre anglických chovateľov je merítkom rozmerov snáď z toho dôvodu, že bol v skutočnosti vôbec prvým basetom vystaveným na Ostrovoch a hneď na prvý pokus získal prvenstvo v kategórii ostatných plemien. Po tomto úspechu ho Millais predstavoval všade, kde len mohol. Predvádzal ho v prítomnosti iných poľovných plemien, aby mohol poukázať na prednosti baseta.
Garenne bola trojfarebná sučka pochádzajúca z vrhu Modela a Finette, ktorú vlastnil Lord Onslow. Millaisovi sa zapáčilo jej sfarbenie a tak si ju ako svoj podiel zo spojenia vzal domov. Vychoval ju a nakryl vlastným otcom, teda modelom. Do istej publikácie zaslal miery týchto psov, ale akýmsi nedopatrením to redaktori skomolili a k mieram uviedli, že ide o údaje predpísané pre psov a sučky. Neskôr to nejaký ďalší tiež publicista skomolil vo svojej práci ešte viac a k prevzatým mieram pripísal, že ide o miery dvoch najuznávanejších typov baseta. Tohto omylu sa chytila jedna celá generácia chovateľov a v podvedomí jej to popletenie z pera publicistov žije dodnes. Pre zaujímavosť vám tie miery prinášame, ale ešte raz upozorňujeme, že žiadne typy model a garenne neexistujú. Smerodajný je platný štandard FCI!

Súčasnosť bassethounda
Vplyv bloodhounda v anglickom chove baseta sa zachoval dodnes. Nie je to nič zvláštne, keď sa niektorý chovateľ rozhodne vylepšiť svoj chov a využije k tomu bloodhounda. Nie je to síce ničím a nikým odobrené, ale ani zakázané. Na druhej strane však francúzske psy stratili v tomto smere na „anglického baseta“ akýkoľvek vplyv. Chovateľa, ktorý by sa dnes odvážil do anglického chovu bassethounda vpustiť čo i len kvapku francúzskej krvi, by ostatní pravdepodobne ukrižovali!
V súlade s týmito skutočnosťami sa v štandarde bassethounda presadila formulka, že jeho ideálna hlava sa má podobať viac bloodhoundovi. Dr. George Johnston to však nepovažuje za rozumné, pretože tým sa chovatelia enormne pustili do chovu s hlavami podobnými bloodhoundom a dnes už sa bassethound na baseta stavbou hlavy takmer ani nepodobá. Poukazuje hlavne ovisnuté viečka takmer všetkých dnešných jedincov, čo je pre baseta netypické a pri pôvodnom bassethoundovi sa to nevyskytovalo. Lenže vtedy sa v Anglicku ani nechovalo toľko bassethoundov, ako je tomu dnes. Pri menšom počte odchovaných šteniat bolo oveľa ľahšie sledovať hodnoty chovu, avšak dnes už je to prakticky nemožné. Hlavne ak zvážime, že sa v Anglicku ročne zaregistruje okolo 3000 až 3500 šteniatok bassethoundov.

MODEL "kontra" GARENNE
Oba typy sa v mnohom odlišujú. Najpodstatnejšie odlišnosti pre lepšie rozlíšenie je nasledovné:
                                                    MODEL                                    GARENNE
váha                                           20,80 kg                                     12,5 kg
výška v kohútiku                       30,5 cm                                      24 cm
dĺžka od nosu po chvost         85 cm                                         74 cm
obvod hrudníka                         64 cm                                          51 cm
dĺžka hlavy                                 23 cm                                          20 cm
dĺžka ušníc                                48 cm                                           43 cm
(dĺžka ušníc sa meria od špičky jednej krížom cez hlavu po špičku druhej)
výška hrudných končatín           7 cm                                            6,5 cm

Branislav Mathe

<< späť