Otázky veľkosti
Existuje zopár všeobecných tipov, ktoré by vám mohli pomôcť rozhodnúť sa. Čím väčšie mesto
a čím menší je váš dom alebo byt, tým menší by mal byť psík. Nemecký ovčiak
by sa v malom podkrovnom byte určite necítil práve najlepšie...
Temperamentné plemená vyžadujú priestor a pozornosť. Rady chodia na
prechádzky (ale to nakoniec predsa všetci štvornohí), rady robia spoločnosť
bežcovi či cyklistovi, nechajú sa zamestnať a v neposlednom rade potrebujú
prísne vedenie.
Nie vždy je nevyhnutné, aby mal pes prístup na záhradu. Naopak, môže sa v
nej veľmi skoro začať nudiť. Každý deň vonia rovnako a nie je v nej veľa
podnetov na nové vzrušujúce zážitky. Pre psíka je oveľa dôležitejšie a
zaujímavejšie ísť sa prejsť so svojím pánom. Takto predsa zažije veľa
srandy... Stretne nových ľudí, chlpatých kolegov a nechá sa zaujať a zabávať
novými prostrediami. Na vhodnom mieste bude mať psík možnosť behať po okolí,
vyvádzať s inými psami a aportovať koľko a ako bude chcieť.
Mali by ste taktiež zvážiť, či chcete psa alebo sučku. Samec často zvykne
byť dominantnejší a sebavedomejší, zatiaľ čo sučky bývajú oddané a viac
priľnú k domovu.
Plemeno a pohlavie psa, ktoré si nakoniec vyberiete, vyžaduje pozorné
zváženie, aby ste sa uistili, že váš spoločný život bude radosťou pre oboch,
vás aj vášho psa.
Predovšetkým chcem danej
televízii poďakovať za tú reláciu. Paľba často páli naostro a do čierneho.
Uznávam, že iba ten nemôže netrafiť vedľa, kto ani nevystrelí.
Ako mienkotvorný masovokomunikačný prostriedok na Slovensku som si dotyčných
dovolil upozorniť na súvislosť ich relácie z 28. januára tohto roka (jej
prepis zverejňujeme v negatívnom stĺpci), ktorá veľmi účinným a emocionálne
mohutným úvodom spracúva diváka a podsúva mu neotrasiteľnú potrebu čohosi,
čo vzápätí jednoznačne potvrdil hosť relácie. Samozrejme, s existenciou
jasnej a zjavnej paralely medzi tým, čoho sa v relácii redaktori domáhali
(definícia bojového plemena) a tým, čo sa udialo v Nemecku.
Aj preto chcem, aby sa čitatelia Kynologickej revue oboznámili s uvedeným
rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v Ženeve, ktorý koná pod záštitou
U.A.N. (United Animal Nations).
V uvedenej relácii ma udivilo, že jej autori a ich hosť - doktor práv, akosi
nijako nekomentovali zjavné porušenia viacerých právnych noriem chovateľmi
zvierat z prvej časti relácie. Napríklad vo veci svorky 15. psov z Handlovej!
Aj keby psy, a to zdôrazňujem, nikoho nenapadli, alebo nikomu nespôsobili
nijakú ujmu, ak by bolo vo veci zahájené konanie a nezjednala by sa náprava,
určite by sa naplnila skutková podstata trestného činu zakotveného v 203
trestného zákona (týranie zvierat).
Problémom je isto nízka úroveň právneho vedomia, vymožiteľnosti práva, ale
najmä nerealizovanie práva a protiprávne konanie. Ani nie tak dávno podávaný
návrh zákona pánom poslancom Bajanom, ktorý vyvolal značnú polemiku v tejto
veci (i keď s použitím vhodnejšieho termínu: nebezpečný pes) a
nezískal ani podporu Legislatívnej rady vlády, by nijako neriešil tento a
ani väčšinu podobných prípadov. Navrhované obmedzenia totiž vždy končili na
hranici súkromného pozemku. Všimnite si prosím, že najvážnejšie nešťastia sú
spôsobované psami, ktorých chovatelia dlhodobo porušujú platné právne normy,
napríklad vyhlášku 231/1998 Z.z. 3 a 5 (umiestnenie spoločenského
zvieraťa a chov psa). Navyše tieto psy sú v tom čase často na úteku zo
súkromného pozemku, prípadne sa nachádzajú na pozemku (tiež súkromnom),
ktorý strážia.
Nie je správne označiť akékoľvek súčasné plemeno psa prívlastkom bojové. Pes
sa môže stať bojovým až následkom jeho výchovy a výcvikom, čo je však v
rozpore napríklad s vyššie spomenutou vyhláškou 5 odsek 2. písmeno f) a g):
Psa nemožno podnecovať k agresivite proti inému zvieraťu alebo proti človeku,
okrem služobných psov polície počas výcviku alebo služobného zákroku.
Psa nemožno používať na psie zápasy, ani na prípravu na ne.
Isto by bolo vhodné
sprísniť sankcie za takúto činnosť človeka, ale zdôrazňujem, že žiaden pes
sa bojovým nerodí!
I keď účelom zákonných noriem na ochranu zvierat je ich ochrana úpravou
správania sa ľudí k nim a nie naopak (najmä v prípade psov), tvoria
tieto právne normy zároveň účinnú prevenciu na predchádzanie útokov zvierat
voči človeku. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že prípadný útok psa, či už
spôsobený úmyselným alebo neúmyselným konaním (nekonaním) človeka, riešia
iné právne normy. Zviera totiž nie je subjektom práva, ale vecou - predmetom
právneho vzťahu alebo dokonca aj zbraňou.
Pretože kynologicky nevzdelaný človek pravdepodobne nedokáže posúdiť, či
nekoná protiprávne v zmysle zákonov na ochranu zvierat a zväčša ani nedokáže
zabezpečiť dostatočnú výchovu či výcvik psa, právna úprava by mohla určovať
prinajmenšom spôsob vzdelávania majiteľov psov. Najlepšie s povinnosťou
preukázania schopností a znalostí.
Sugestívne medializovanie neúplných informácií neprospieva k zvyšovaniu
právneho vedomia občanov. To, že médiá majú silu formovať verejnú mienku aj
v tejto oblasti, je možné dokumentovať napríklad na prevládajúcom názore na
nasledujúce dve rasy psov: Nemecký ovčiak a Doberman. Na jednej strane
hrdina (Komisár Rex, Šarik...), na druhej "zúrivá krvilačná šelma". Dovoľte
mi zacitovať zo štandardu FCI č.143:
Doberman je založením pes priateľský a mierny, veľmi verný rodine, milujúci deti...
Nezaváňa skrytou propagáciou týrania zvierat to, že relácia, ktorá hľadá východiská,
komentuje a navrhuje riešenia, pritom ponechá evidentné týranie psov bez
akéhokoľvek komentára?! Podotýkam, že propagovať týranie zvierat zakazuje
zákon 488/2002 Z.z. 21 odsek 3. písmeno g). (okrem dopovania zvierat,
spôsobovania bolesti, zasahovania do priebehu pôrodu, dokonca použitia
živého zvieraťa ako ceny v nejakej súťaži alebo hre tento zákon naozaj
zakazuje akúkoľvek formu propagácie týrania zvierat). Kam sa to celé
vyšplhalo v Nemecku, si môžete prečítať v ďalšej časti tohto príspevku.
Za chyby sa platí!
Základom tejto kapitoly je rozsudok Medzinárodného súdneho dvora pre práva zvierat zo dňa
7. mája 2001 v trestnej veci rasovej diskriminácie a utrácania psov v
Nemecku. Na základe článku 2 a nasledujúcich stanov Medzinárodného súdneho
dvora pre práva zvierat, na základe spisu obžaloby a na základe prípustnosti
(opodstatnenia) obvinenia a súčasne vzhľadom na predvolanie obvinených
doporučenou poštou, ktorému nasledovalo vysvetlenie oboch strán (žalujúcej a
žalovanej), vyniesol uvedený súdny dvor nasledujúci ortieľ:
Výrok
Obžalovaní spolkový kancelár Gerhard Schröder, vicekancelár Joseph Fischer, spolkový prezident Johannes
Rau, prezident Bundestagu Wolfgang Thierse, spolkový minister vnútra Otto
Schily, spolková ministerka spravodlivosti Herta Daubler-Gmelin, spolková
ministerka Renate Kunast a 35 ďalších zodpovedných tvorcov rozhodnutia v
Nemecku sú súdom uznaní vinnými, že:
Namiesto potláčania rasovej
diskriminácie psov a diskriminácie ich držiteľov ju naopak aktívne podporujú.
Veľa rokov zanedbávali a v
zákonnej rovine odsúvali zneužitie psov ako bojovej zbrane. Konali tak
napriek viacročným varovaniam spolkov na ochranu zvierat. Vďaka ich
nedbalosti a nečinnosti ako zákonodarcov sú obžalovaní v najvyššej miere
zodpovední za tragické nehody spôsobené jednotlivými kriminálnymi
indivíduami, ktoré pomocou perverzných a neľudských výchovných metód viedli
vycvičených psov k nepriaznivému chovaniu.
Pohŕdali úlohou psa ako
individulnej bytosti a sociálneho partnera nespočetného množstva ľudí, čím
vyvolali voči tisíckam občanov, následkom úradných rozhodnutí,
prenasledovanie, psychické a fyzické utrpenie a v neposlednom rade utrácanie
psov.
V časti Nemecka cielene a
systemeticky presadili napriek zákonné ustanovenia a úradné názorové omyly
masovú hystériu, vlnu udávania, spoločenskú pozornosť a duševné útrapy.
Citeľne poškodili časť
obyvateľstva Nemecka vďaka masívnemu zvýšeniu takzvanej dane zo psa.
Spolkoví úradníci sú súdom uznaní vinnými, že:
Sa prehrešili vytvorením
nepriateľského spolkového zákona voči psom a ich majiteľom proti základným
právne zakotveným právam občanov Nemecka.
Presadili protiústavný zákon na
škodu širšieho spoločenstva obyvateľov Nemecka.
Rasisticky a neúprosne presadzujú
antipsiu politiku Nemecka pred medzinárodným spoločenstvom, vrhajú na
Nemecko zlé svetlo, obnovujú používanie z minulosti nešťastne známych metód
stíhania a vďaka svojmu počínaniu ťažko poškodzujú zvovunabyté videnie
Nemecka.
Prevádzali násilnosti a zverstvá
pred zrakom nemeckej a medzinárosnej mládeže a napriek svojmu chovaniu (jednaniu)
dávajú príklad k rozpadu spoločenských väzieb.
Úmyselne rozširujú pôsobnosť nešťastného zákona na ďalšie štáty EÚ.
Súd preto navrhuje, aby bol
neodkladne uvedený v platnosť návrh obžaloby:
1.Zrušenie všetkých stávajúcich
zemských nariadení o psoch v SRN a vyškrtnutie všetkých rasistických listín.
Uzákoniť zákaz zabíjania psov na základe ich rasovej príslušnosti a
bezpodmienečne zrušiť nové spolkové zákony, ktoré vedú k utláčaniu
"nebezpečných" psov, prijatých 12. 4. 2001.
2.Zabezpečiť verejnú
rehabilitáciu všetkých plemien psov a ich majiteľov v dotknutých zoznamoch.
Všetky vyššie uvedené diskriminácie (povahové testy, dane na "bojové" psy,
zákazy prepravy v prostriedkoch hromadnej dopravy, povinnosť verejne označiť
psov a majiteľov, ostatné dane) budú zrušené. Poskytnúť prostriedky pre psov
žijúcich v útulkoch v dôsledku prevádzanej diskriminácie a učiniť opatrenia,
ktoré sú potrebné pre dlhý život. Zaistiť spravodlivé umiestnenie a pomáhať
sprostredkovať ďalšiu šancu psov.
3.Správaním nápadných psov
podrobiť kynologicko-vedecky fundovanému povahovému testu pred nezávislým
súdom a prísažne vecne uvedomelým grémiom.
4.Držiteľia psov a chovatelia
budú prísne sledovaní na základe zákona o chove a výchove domácich zvierat.
Zneužitie psov kriminálne motivovanou výchovou alebo tréning na boj, ako aj
chyby vo výchove a trápenie zvierat musia byť trvale trestané. Zaistiť pre
psov s neadekvátnym agresívnym správaním resocializačné programy.
Bezbolestné utrácanie týchto psov je možné prevádzať iba vtedy, keď sú
vysoko nebezpeční a žiadny resocializačný program nebol úspešný.
Návrh obhajoby na nastolenie
právneho miesta pre psov, obzvlášť tiež obnovou právnych obhajcov psov
prostredníctvom spolkovej vlády na návrh reprezentatívnych psích organizácií
a spolkov na ochranu zvierat považuje súd za zmysluplný. Dokonca za potrebný.
Súdny dvor posiela všetkým štátom
Európskej Únie výzvu, aby nenasledovali protiústavný a európskemu právu
odporujúci príklad Nemecka, kedy je nebezpečnosť psov vyvodzovaná a určovaná
na základe rasovo špecifických kritérií.
Uvedený rozsudok bol zaslaný na
vedomie všetkým obžalovaným, všetkým vládam EÚ, Európskej komisii,
Európskemu parlamentu, OSN, Unesco, Rade Európy, Európskemu súdnemu dvoru a
Európskemu súdnemu dvoru pre ľudské práva. Za zmienku stojí aj fakt, že
žalobu postavilo 22 rôznych kynologických organizácií a spolkov na ochranu
zvierat, ktoré sa v tomto boji spojili a dá sa povedať, že dosiahli vytúžený
cieľ. Výrok súdu totiž jasne nariaďuje, ako sa majú správať neprajníci, ale
aj priatelia psov. Postavenie psa v Nemecku je teda presne definované.
Chovatelia jasne vedia, čo môžu a čo nesmú, zároveň aké postihy ich postihnú,
keď nebudú konať podľa jasných zásad o chove a držaní psa. Na druhej strane
už ale nikto nemôže len tak kopnúť do psa, lebo mu nie je sympatický.
PREPIS RELÁCIE...
Nasledujúce riadky obsahujú prepis istej relácie odvysielanej 28. 1. 2003 v jednej snáď najsledovanejšej televízii na Slovensku, ktorá pojednávala o napadnutiach ľudí psami.
Otrasné prípady napadnutia ľudí
psami mali vyprovokovať lepšiu legislatívu. Postihy sú síce tvrdšie, avšak
predchádzanie samotným útokom zostalo akoby od macochy. A tak aj preto medzi
psami a ich majiteľmi platí, všetci sme si rovní, len majitelia tých
najnebezpečnejších a najväčších psov sú si rovnejší.
Už dlho sa debatuje o tom, že
zákony, ktoré by upravovali pohyb psov po verejných priestranstvách a ich
držanie, nie sú dokonalé. Aj naše obrázky (odvysielané, pozn.red.) svedčia o
tom, že verejnosť vždy na chvíľu otrasie nejaký prípad, ale principiálne sa
okolo tohto problému nedeje nič. 76 ročná dôchodkyňa z Vinice, ktorá sa
vybrala do obchodu nakúpiť, sa stala živou hračkou 10. pitbullov, ktorí ju
za bieleho dňa doslova trhali na kúsky.
SVEDOK: Tu ležala a mala odhryznuté s tadiaľto... A ruka jej... Trčalo jej z ruky
mäso..."
Psy ušli z nedostatočne
zabezpečeného koterca. Šťastie v nešťastí mali aj deti z blízkej materskej
škôlky.
SVEDOK: 10 minút predtým som viezol deti do škôlky. Keď si predstavím, čo sa všetko
mohlo odohrať..."
Aj pani B. z Handlovej môže
hovoriť o šťastí. Prepadla ju totiž svorka 15 psov jej susedy. Vytrhli jej
kus mäsa z lýtka a dohrýzli ruku. Útočili všetky naraz.
NAPADNUTÁ: To si zháňajú žrádlo sami ako vedia a potom napádajú ľudí. No ja sa bojím,
že mi malého vnuka napadnú, a že ho vážne poškodia. Môžu mu ublížiť, môžu ho
trebárs aj roztrhať. Ja neviem, na čo sa ešte čaká, prečo sa s tým nič
nerobilo.
41-ročný M. z obce Pichá prežil
útok brazílskej fily a nemeckého ovčiaka. 330 stehov hovorí za všetko. Po 5-hodinovej
operácii ho Sninskí lekári zachránili. Podobne dopadol aj 8 ročný Mirko,
ktorý skončil v zuboch dvoch rotwajlerov. Lekári bojovali o jeho život
niekoľko dní, pričom sa ani pred médiami netajili tým, že takto dohryzeného
človeka, nieto ešte dieťa, počas svojej praxe nevideli.
LEKÁR: Robím tu už 18-ty rok, ale som ešte takto dohryzené dieťa, v takomto ťažkom
stave nevidel."
Vo všetkých prípadoch išlo o jedno. Nezodpovednosť človeka a chabé zákony, ktoré umožnili majiteľom
týchto psov vyhnúť sa tvrdším postihom. Dočkali sme sa síce nového zákona o
držaní psov, platí od 1. júla minulého roku, aj pokuty sú vyššie, ale v
zákone chýba napríklad aj tak dlho očakávaná definícia bojového plemena.
JUDr. Attila V.: V samotnom zákone to absolútne absentuje a potom to spôsobuje práve to
vákuum, ktoré vytvára to prostredie, kde tento pes nie je dostatočne
zadefinovaný, čo samo o sebe prináša tie problémy, ktoré sú s týmito útokmi
týchto psov spojené. Áno, hovorí o nebezpečnom psovi tento zákon, ale jedná
sa viacmenej len o psa, ktorý zaútočí a poraní človeka bez toho, že by bol k
tomu vyprovokovaný, alebo bol proti nemu vedený útok. A tu sa naozaj pod to
zvezie čokoľvek. Ten konkrétny útočiaci pes sa stáva nebezpečným až momentom,
kedy sa vlastne tento pes vyskytuje v evidencii konkrétneho miestneho úradu,
kde je záznam o tom, že napadol človeka."
Takéto záznamy sa však doteraz
nerobili a tak je prakticky čistý každý pes. Ďalším paradoxom je, že pohyb
psov po verejných priestranstvách neplatí pre všetkých majiteľov psov
rovnako.
JUDr. Attila V.: Pokiaľ majiteľ rotwajlera predloží dokument o tom, že tento pes je
vycvičený a slúži napríklad ako strážny pes u nejakej civilnej bezpečnostnej
služby a je využívaný ako poľovnícky alebo ovčiarsky pes, tak tento naozaj
môže, čo je dosť paradoxné, pohybovať sa na verejných priestranstvách bez
vôdzky aj bez košíka. Samozrejme, iné psy, ktoré nepatria do takzvanej
kategórie zvlaštnych psov, to nemôžu. Či sa už jedná o pudlíky alebo ratlíky
a iné drobnejšie alebo domáce plemená."
Problém s rasami psov? Dve
udalosti, ktoré s odohrali nedávno, ma presvedčili o potrebe zverejnenia
mojej reakcie na túto reláciu odvysielanú v televízii ešte pred týmito
udalosťami.
Správa TASR uverejnená 14. 2.
2003 v Novom Čase o tom, že policajný psovod utýral svojho psa na smrť,
pričom ma šokoval postoj policajného riaditeľstva. Navrhuje totiž tento
trestný čin podľa 203 trestného zákona riešiť uzatvorením zmieru.
Nečakaná reakcia jedného suseda
na prítomnosť jedného psa, ktorého predtým nemohol nestretnúť.
Takíto sú nebezpeční! Uviažte si ho, lebo Vám ho zastrelím!"
Timot Leško