CLUMBER ŠPANIEL |
|
Keď sa povie "Clumber španiel", nie každého napadne o aké plemeno ide... Je to možno spôsobené aj tým, že túto rasu nevídame až v takom veľkom množstve na výstavách, ba možno na niektorých nie sú žiadny jedinci. Ale prečo je to vlastne tak? Majú ľudia málo informácií? Alebo sa boja mať takéhoto psíka doma?
|
|
|
|
Z akej krajiny clumber španiel v skutočnosti pochádza, nevieme. V niektorých starých spisoch však nájdeme tvrdenia, že pôvodom tohto mohutného sliediča bola pravdepodobne Veľká Británia. Možné je ale aj to, že pochádza z Francúzska. No je isté, že prvých psov tohto plemena obdržal neznámy šľachtic, ktorý žil v Newcastle v nottinghamskom grófstve. Tu mu psov priniesol markíz de Nouaille z Francúzska. Šľachtic ich tri roky čistokrvne choval vo svojom sídle v Clumber parku. Vtedy sa písala posledná štvrtina 18.storočia. Dodnes môžeme v tomto parku vidieť obraz, na ktorom sú znázornení traja psi. Od terajších clumber španielov sa takmer vôbec nelíšia. To, že možno clumber pochádza z Francúzska, nevylučuje, že v ich žilách je prítomná aj krv anglického baseta a psa Sv. Huberta. Už v minulosti bolo toto plemeno považované za vylepšený druh poľného španiela. V období, keď chovatelia veľmi dbali na čistotu chovu sa im hovorilo aj Mansellove psy. Toto pomenovanie dostali podľa správcu chovnej stanice, pána Mansella, ktorý sa o ne staral viac ako tridsať rokov.
|
|
|
|
Clumber španielov chovali hlavne poľovníci z rady šľachty. Takým významným chovateľom bol princ Albert, ktorý bol manželom kráľovnej Viktórie . On a jeho syn, neskorší kráľ Eduard VII., veľmi radi poľovali s clumberským španielom. Dokonca chovali tieto psy na zámku Sandrigham. Syn Eduarda, kráľ Juraj V. (1865 - 1936) bol vášnivým poľovníkom. Aj vo vyššom veku chodieval na poľovačky s clumber španielmi. Začali sa šíriť reči, že je to plemeno vhodné najmä pre starých a pomalších poľovníkov. Kráľ Juraj V. vraj svojim psom zakazoval aportovať s úlovkom. Bol toho názoru, že to môžu vykonávať len iné psy. Teda namiesto clumber španielov to robili jeho retrievery. Ale pravda je taká, že clumber-španiel môže bez problémov aportovať, ak dostane patričný výcvik. Tomu, že sa toto plemeno stalo veľmi populárne, dopomohla kráľovská protekcia. Tá však po smrti posledného kráľovského protektora rýchlo opadla. Na výstave v Birminghame roku 1859 sa clumberský španiel posudzoval v samostatnej triede. Minimálne od roku 1872 sa toto plemeno chová čistokrvne, pretože práve od toho roku existuje štandard. Neuvádza nijakú hranicu pre výšku v kohútiku, ale zväčša býva okolo 40 až 45 cm. Píše sa však už presná váha, ktorá je pre psov 25 - 31kg a pre sučky 20 - 27kg. Pes s výškou 40 cm a jeho hmotnosťou vyše 25kg je veľmi masívny. Teda má ťažkú hlavu a silné kosti. Napriek svojej hmotnosti je clumberský španiel naozaj pohyblivý sliedič. Aportuje a sliedi pomaly, rozvážne, ale zato veľmi dôkladne. Je to ťažký, mohutný a pravdupovediac nízko nohý pes, ktorý pripomína starobylé typy španiela a považuje sa za najstaršie čistokrvné plemeno. Uši tohto plemena sú veľké. Majú tvar viničného listu a sú dobre pokryté hladkou srsťou. Oči sú jasnej - tmavo jantárovej farby. Clumber španiel je veľkorysý a vysoko inteligentný pes. Pracuje potichu a má vynikajúci čuch. Najdôležitejšie je to, že nemá sklony k agresivite. Chová sa len v bielej farbe, s niekoľkými citrónovými fľakmi, ale oranžové znaky sa tolerujú tiež. Dosť želané sú drobné fľaky na tlame. Clumberského španiela možno vidieť mimo jeho vlasti len veľmi zriedkavo. Do Švajčiarskej plemennej knihy bolo v rokoch 1884 až 1992 zapísaných spolu len 9 clumbrov. Všetci len dúfame, že sa počet tohto poľovného a pravdaže aj spoločenského psa rozšíri a výstavy budú clumber španielmi bohato obsadené. |
|
Nika Šusterová |