|
Vidieť a opísať všetko zaujímavé, čo sa na tohtoročnej výstave Crufts udialo, je nemožné už aj
z toho hľadiska, že sa koná na obrovskom priestranstve a bludisku komplexu
z viacerých hál. Niet divu, tento obrovský priestor je veru potrebný a vôbec
nemá za úlohu iba umelo dotvárať veľkosť celého podujatia. Človeku je z toho
až nanič, keď si uvedomí, že na akejkoľvek medzinárodnej, celoeurópskej ba
až celosvetovej výstavy psov usporiadanej na území kontinentálnej Európy sa
sotva objaví také množstvo psov ako na výstave Crufts, ktorá má
v skutočnosti iba štatút národného podujatia...
Tento rok sa celej megashow zúčastnilo približne 22 tisíc psov a niekoľko
stotisíc divákov. Jednoducho, Crufts sa z roka na rok stáva hlasnejším
a významnejším, než bol v minulom ročníku. Akoby sa na tých niekoľko dní
zriadil štát pre psov, raj pre chovateľov a ekonomický zázrak pre firmy
pôsobiace blízko kynológie. Pre našinca je to zároveň aj ukážka toho, ako
strašne je rozdielna životná úroveň naša a Britov. Jasné, nič nové pod
slnkom tým neobjavíme, ale ak si zhrnieme to všetko, čo sa tu globálne deje,
tak to ani nie je výstava, ale rovno výstavne trhy s neobmedzenou
pestrosťou. Nehovoriac o postoji vystavovateľov k celej akcii, ktorí
nediskutujú o nejakých tituloch národného šampióna a podobne, ktoré by mohli
získať, ale iba o tom, či vyhrali Crufts alebo nie. Ten je titulom a nie
tie, ktoré sa v skutočnosti zadávajú. Nikto vám vo Veľkej Británii nepovie,
že sme na Crufts získali taký alebo onaký titul. Ak bude úspešný, vždy sa
pochváli iba takto: S mojim psom sme vyhrali Crufts! A razom mu bude
každý závidieť! Prečo, to ťažko vysvetliť, ale Crufts sa stal synonymom
akéhosi vrcholu úspechu v európskej kynológii. Pritom je to výstava ako
každá iná, len s väčšou noblesou, usporiadaná na maximálne možnej úrovni.
Zároveň je Crufts aj miestom, kde človek popri množstve vystavovaných psov
môže vidieť aj rarity, aké predtým nielenže nevidel, ale ani o nich nepočul.
Na vlastné oči sme tu napríklad tento rok mohli vidieť dlhosrstého boxera.
Žiaľ, kým sa nám podarilo odbehnúť po fotoaparát a vrátiť sa na „miesto
činu“, ten zázrak bol preč. Viac sme ho už nestretli. Ale aspoň nás
ponaučil, že na Crufts má byť publicista vždy pripravený.
Ďalšou takouto chovateľskou raritou bol šokujúci jedinec, ale ten nášmu
fotoobjektívu už neušiel. Dlhosrstý shar-pei! Nie, vôbec to nie je fór.
Naozaj návštevníci najväčšieho „dogtainmentu“ (psej zábavy) tu mohli vidieť
aj takéto čudo. Jeho majiteľ nám ale za nič na svete nechcel prezradiť
tajomstvo svojho šľachtiteľského postupu. Každopádne ale na výsledok svojej
práce bol nadmieru hrdý. Veď prečo by aj nie, keď sa mu podaril taký
šokujúci kúsok.
Tohtoročný Crufts dal usporiadateľom jasne najavo, že čo nevidieť sa budú
musieť zamýšľať nad zväčšením priestranstva, na ktorom sa celé podujatie
koná. Astronomický počet vystavovaných psov nie je prekážkou, ten sa v tom
komplexe budov, parkovísk, námestí stratí, ale divákov je čoraz viac.
Občerstvenie, toalety, infostánky, všade sa musí čakať. Teda aspoň v tých
častiach výstavného areálu, kde je najväčšia koncentrácia ľudí. Ktorá takou
je, to vám veru nepoviem, pretože tých ľudí bolo neúnosne veľa všade.
Ako po iné roky, aj tentokrát mysleli organizátori na pohodlie dospelých
a bezpečnosť detí. Vytvorili ešte zábavnejšie a pestrejšie centrum pre
najmenších, kde sa mohli vyblázniť podľa chuti, zatiaľ čo ich rodičia sa
oddávali atmosfére Crufts. Jednoducho, organizátori myslia naozaj úplne na
všetko. A tento rok v niektorých oblastiach dokonca dvojnásobne! Myslím tým
na bezpečnostné opatrenia, ktoré boli chvíľami až také bezpečné, že človeku
od toho nabiehala husia koža. Uniformovaná ochrana, agenti v civile...
Dianie vo svete a hlavne príprava na vojnu (ktorá medzičasom vypukla) sa
v Anglicku neberú na ľahkú váhu. Mnohí návštevníci Crufts 2003 boli
zaskočení, keď ich páni v ustrojených oblekoch vyzvali k odhaleniu obsahu
ich tašiek. Žiaľ, taká je doba.
Opísať ozajstnú atmosféru Crufts je nemožné a preto sme sa o to ani
nesnažili. Niečo také treba zažiť na vlastnej koži. Správny chovateľ aspoň
raz za život! Crufts je totiž iba výstava, ale určite iná ako všetky
ostatné. Tento rok mala možnosť navštíviť toto podujatie aj Janka Liptajová,
ktorá zájazd na Crufts vyhrala ako najlepšia slovenská chovateľka Pedigree &
Whiskas klubu. Bolo by zaujímavé poznať pocity a poznatky chovateľov od nás,
ktorý sa do Anglicka v záujme návštevy Crufts zatúlali. Viac očí vidí viac
vecí.
Ak si myslíte, že náš záujem o Crufts už tento rok skončil, ste na omyle. Už v budúcom čísle vám
prinesieme históriu tejto megavýstavy psov so zaujímavými historickými
fotografiami.
|
