CRUFTS očami junior handlera |
PEDIGREE INTERNATIONAL JUNIOR HANDLER
|
|
Vystaviť mladého a
temperamentného austrálskeho ovčiaka |
Odvtedy som do tejto súťaže chodila nepretržite. Za prvý rok „účinkovania“ som už nestihla veľa výstav, ale hneď nasledujúci rok som začala na prvej medzinárodnej výstave, a to v Trenčíne. Či som vystavovala „welša“, alebo čivavu, vždy som sa snažila podať čo najlepší výkon. Potvrdzujúc pravidlo, že každý sa učí na vlastných chybách, ani ja som nebola žiadna výnimka. Ak sa stalo, že som nezvládla znalosť štandardu, alebo sa mi nepodarilo urobiť nejakú figúru, pre rady som chodila k Janke Janekovej a doma poctivo trénovala. Vďaka dobrým radám a možno aj mojej húževnatosti sa mi podarilo viackrát postaviť sa na stupne víťazov na domácich i zahraničných výstavách. Za rok 2005 sa mi podarilo umiestniť v celoročnej súťaži junior handling na druhom mieste v prvej kategórii. Bola som veľmi šťastná, pretože to bol prvý rok môjho vystavovania. Vtedy som začala predvádzať aj v normálnej konkurencii vo výstavných kruhoch. Chodievala som na každú domácu výstavu a občas sme zavítali aj do zahraničia. Po náročnom roku výstav a súťaží nastala chvíľa, na ktorú som veľmi dlho čakala – vyhodnotenie celoročnej súťaže za rok 2006. V januári tohto roku sa vyhlasovali výsledky v Trenčíne. Dostala som pozvánku a tušila som, že som vyhrala svoju kategóriu, pretože na výstavách sa mi darilo. Za dva roky vystavovania v tejto súťaži som získala najväčší počet bodov v mladšej kategórii. To, že sa stanem celkovou víťazkou oboch kategórií a budem nominovaná na najprestížnejšiu výstavu na svete, CRUFTS, som sa však dozvedela až pri vyhodnocovaní počas medzinárodnej výstavy v Trenčíne. Bol to jeden z najkrajších okamihov v mojom živote. Vďaka osobnej angažovanosti prezidenta Slovenskej kynologickej jednoty Ing. Štefana Štefíka bolo na let i pobyt v Anglicku všetko perfektne pripravené. Preto aj touto cestou by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Slovenskej kynologickej jednote a osobitne pánovi Ing. Štefanovi Štefíkovi za možnosť zúčastniť sa medzinárodnej súťaže mladých vystavovateľov a reprezentovať slovenskú kynológiu. |
|
Všetci mladí vystavovatelia, alebo ako sa to v kynologickej terminológii používa, junior handleri, boli ubytovaní v hoteli približne 30 km od výstaviska. Každého z nás doprevádzala dospelá osoba, najčastejšie jeden z rodičov. Moji navrhli, aby so mnou išla Janka Janeková, vďaka ktorej som sa rozhodla prvýkrát vstúpiť do kruhu určeného mladým vystavovateľom, a ktorá mi počas môjho doterajšieho pôsobenia veľakrát pomohla cennými radami. Do Birminghemu sme prileteli v stredu podvečer. Vo štvrtok ráno sme sa vybrali do N.E.C. – teda na CRUFTS. Keď som uvidela tie haly, nevedela som ešte ani zďaleka, koľko ľudí a hlavne psov tieto skrývajú. No ako náhle sme sa v nich ocitli, mala som slzy v očiach. Mnohými opisovaná Mekka kynológie už nebol len sen, ale skutočnosť, na ktorej navyše budem môcť vystavovať. Táto výstava je naozaj neuveriteľne veľká. Ten, kto hovorí, že sa tam dá stratiť, nepreháňa. Ak si uvedomíme, že prihlásených bolo približne 25 000 psov, teda každý deň niečo vyše 6000 a k tomu neuveriteľne veľké množstvo návštevníkov z celého sveta, k tomu nespočetné množstvo stánkov rôzneho druhu, tak si ten kynologický gigant azda dokážeme predstaviť. Celý deň sme strávili na výstavisku. Obdivovali sme krásnych welšov, držali palce slovenskému vystavovateľovi pánovi Rudolfovi Petrovskému s anglickým kokeršpanielom, ale našli sme si čas aj na návštevu rôznych stánkov s kynologickými potrebami pre psov. Do hotela sme sa vrátili okolo ôsmej. |
|
Druhý deň bolo o druhej uvítanie všetkých junior handlerov v hoteli, takže by sa nám neoplatilo ísť na dve hodiny na Crufta. O desať pol druhej sme sa radšej pomaly pobrali na recepciu. Stretla som sa so známou Sandrou Burger z Rakúska a zatiaľ neznámou Or Naor z Izraela. Obe dievčatá boli veľmi milé. O niekoľko minút prišla organizátorka súťaže „International Junior Handler“ pani Gill Newton aj s moderátorom BBC, ktorý s nami robil krátke interview typu aké sú naše hobby, aké zvieratká máme doma a čím chceme byť v dospelosti. Po tomto krátkom rozhovore nám dala Gill obálku, v ktorej bol napísaný podrobný plán na nasledujúce dni, ale pre istotu nám všetko ešte aj vysvetlila. O pol siedmej sme sa mali stretnúť na recepcii, pretože sme všetci spolu odišli na slávnostnú večeru. Všetci boli elegantne oblečení, dievčatá prevažne v koktailových šatách, no jedno bolo aj v krásnom kroji. O siedmej sme dorazili na miesto, kde sa večera konala. Po predjedle, hlavnom chode a dezerte nasledovalo predstavovanie. Každý mladý vystavovateľ povedal o sebe pár viet. Dozvedeli sme sa, odkiaľ pochádza, ako sa volá, koľko má rokov a niečo málo z jeho súkromia. Myslím, že sme to všetci zvládli perfektne. Nakoniec sme si odovzdávali malé darčeky. Všetky boli prekrásne. Angličanka mi, napríklad, darovala šálku s nápisom ENGLAND aj s Big Benom. V sobotu sme opäť všetci spolu odišli na výstavisko. Celý deň sme mali na to, aby sme mohli obdivovať krásnych psov rôznych plemien, ale, samozrejme, že nedalo a navštevovali sme aj stánky s kynologickým tovarom. Až v podvečer o šiestej sme mali stretnutie, ktorej súčasťou bola ľahká večera. Aj keď sme z celého dňa boli unavení, ešte sme trénovali príchod na nedeľný program, zatiaľ bez psov. Všetko sa to zvládlo ľahko bez veľkých komplikácií. |
Dominika
Šusterová dostala v jednom prípade |
|
Nastal vytúžený deň D. Do hotela pre nás prišiel autobus o pol ôsmej, pretože o pol deviatej sme sa mali stretnúť s našimi psami, ktorých nám ich majitelia požičali na celý deň. Môj však trocha meškal. Napriek tomu som si s ním vyskúšala figúry i postoj. Predvádzala som beagla. Mal 15 mesiacov, ale na svoj vek bol veľmi inteligentný, a nechal sa dobre vystaviť. Nebolo to najľahšie, ale ani najťažšie. O desiatej sme sa zoradili podľa abecedy štátov, ktoré reprezentujeme, a vybrali sme sa do prípravného kruhu záverečných súťaží. Tam sme boli asi 15 až 20 minút. Vchádzali sme do kruhu podľa krajín, ktoré sme reprezentovali. Keď som počula slovo Slovakia a vchádzala pri tom do záverečného kruhu, uvedomila som si, že tu nie som len za seba, ale za všetkých slovenských kynológov, za organizáciu, ktorá ma vyslala a umožnila mi zažiť tento jedinečný zážitok. Keď vošla ako posledná reprezentantka USA, začalo sa posudzovať. Toto prebiehalo tak, že rozhodca si nás najprv všetkých pozrel, ako máme psov v postoji, vrátil sa k prvej Austrálčanke, ktorá tiež predvádzala beagla. Pozrel si ho v postoji na výstavnom stole, povedal vystavovateľke, nech urobí figúru trojuholník, a nakoniec mala spraviť figúru polkruh. Postavila sa na koniec a pán rozhodca začal posudzovať ďalšie dievča, tentoraz z Rakúska. Počas predvádzania komentoval moderátor BBC a rozprával o nás všetko, čo sme mu v piatok na prezentácii povedali. Sledovala som všetkých a veľmi sa mi páčilo, že každý z nich má úplne iný štýl predvádzania. Ako náhle sa doposudzovala posledná vystavovateľka, vrátili sme sa do prípravného kruhu a organizátori nám povedali, kto s kým si má vymeniť psa. Ja som dostala mladého austrálskeho ovčiaka. Bol veľmi poplašený, ale i napriek tomu som ho predviedla celkom dobre. Teraz sme mali urobiť iba figúru tam a späť. Opäť sme sa vrátili do prípravného kruhu, naspäť povymieňali psov. Bola som šťastná, že som mala „svojho“ beagla. Nastúpili sme do kruhu a pán rozhodca už vybral troch najlepších. Víťazkou sa stala Lotyška, druhá bola Angličanka a tretí skončil Mexičan. O piatej sme však išli ešte raz do záverečného kruhu. Zúčastnili sme sa PEDGREE INTERNATIONAL JUNIOR HANDLER FINAL 2006 parády. Tam opäť predstavili víťazku, avšak možnosť dostať sa do Best in Show arény, kde sa zmestilo asi 25 000 ľudí, je neopísateľný zážitok. Takéto publikum sledovalo nielen najlepších jedincov plemien na tohtoročnej výstave Crufts, ale aplauzom ocenilo aj 36 najlepších mladých vystavovateľov sveta z rôznych kútov sveta. Som veľmi šťastná, že som mohla nielen vidieť CRUFTS, ale aj vystavovať v jeho záverečnom kruhu. Touto cestou sa chcem ešte raz poďakovať PEDIGREE za skvelú súťaž, Slovenskej kynologickej jednote a osobitne prezidentovi Ing. Štefanovi Štefíkovi za možnosť reprezentovať Slovensko a moja veľká vďaka patrí aj Janke Janekovej, ktorá prežívala spolu so mnou chvíle napätia i radosti. Dominika Šusterová |