|
CELKOVÁ CHARAKTERISTIKA
Dalmatín je krátkosrstý biely pes s nápadnými
čiernymi alebo hnedými bodkami. Je silný, svalnatý a všeobecne ho možno
označiť za živého tvora. Vo svojich telesných tvaroch sa radí k symetrickým
plemenám a čo je najpodstatnejšie, nepozná ťažkopádnosť. Dalmatín sa dokáže
pohybovať s maximálnou obratnosťou a vytrvalosťou.
POVAHA
Tú má dalmatín nepochybne príjemnú a priateľskú. Nie
je bojazlivý a takmer nikdy sa ho nezmocňuje nervozita. O jeho povahe ešte
možno povedať, že ja mäkká, ale to fakt iba v podmienkach rodinnej pohody.
Tomuto psovi stačí pocit, že niekto z jeho blízkych, prípadne on sám sa
nachádza v ohrození a môžete mi veriť, že sa z neho v krátkom okamihu stane
iný pes. Z pokojného maznáčika je odrazu veľký nebojácny bojovník. Ak sa
ocitne v súboji, prejavia sa v plnej miere jeho temperament a rozhodnosť. To
mu dáva reálnu šancu zdolať oveľa silnejšieho protivníka, ako je on sám.
Mnohí o tom pochybujú, ale dalmatín dokáže podať v služobnom výcviku rovnaký
výkon, ako ktorékoľvek iné služobné plemeno. STAROSTLIVOSŤ A CHOV
V skutočnosti si dalmatín nevyžaduje nejakú zvláštnu
starostlivosť. Ak mu doprajete denne viackrát prechádzku s voľným
prebehnutím, uspokojí sa v byte aj s kútikom, ktorý má vyhradený. Častý
pobyt na slnku a čerstvom vzduchu tomuto plemenu veľmi prospieva.
Dalmatín vie byť veľmi
vďačný spoločník. Rýchlo si osvojuje povinnosti a požiadavky, ktoré sú na
neho kladené. Každopádne ale vyžaduje citlivé zaobchádzanie zo strany
svojich blízkych. Láskavým jednaním sa dá u neho dosiahnuť prakticky všetko.
Poslušnosť, ochotu a taktiež aj oddanosť. Z pohľadu potravy nie je absolútne
náročný.VLASTNÉ POZNATKY
Osobne chovám fenku dalmatína Albu už 7. rok. Od
malička, približne od veku 6 mesiacov sa venujem môjmu psovi hlavne
v otázkach jeho výchovy k poslušnosti a jeho rozvoju. Myslím si, že náš
rodinný miláčik dosiahol celkom slušné úspechy. Alba zvládla štyri skúšky,
presnejšie ZM, PZ 1, PZS 1 a PZS 2, čo je v porovnaní s inými služobnými
plemenami naozaj výborné.
Dalmatín miluje život v rodinnom kruhu. Chovateľ, ktorý ho chová v koterci, nemôže nikdy spoznať
jeho milú povahu, pretože tá sa pri nedostatku kontaktu s človekom iba sotva
prejaví. Ak odchádza pán z domu, dáva tento pes zreteľne najavo svoje
sklamanie a smútok. Stačí však niekoľko vľúdnych slov a on razom pochopí, že
je to nutnosť. Celkovo je toto plemeno nadmieru spoločenské. To vlastne
vysvetľuje fakt, prečo dalmatín nerád zostáva sám. ZÁVER
Pre každého sa však dalmatín predsa len nehodí. Ozajstného kamaráta v ňon nájde iba
človek, ktorý má cit, nie je prchký... Človek, ktorý je schopný s ním
zaobchádzať ohľaduplne a nájsť si pre neho vždy čas. Ak niekto chová
dalmatína iba z túžby vlastniť pekného psa, pritom vôbec nie je schopný
spoznať a pochopiť jeho povahu, nevytvára pre tohto krásneho tvora ideálne
prostredie. V takomto prípade sa totiž dalmatín stáva nevľúdnym, nevrlým, ba
niekedy až agresívnym. |
