DANSK / SVENSK GARDHUND |
Priblížme si ho skôr než vyhynie
Je strašne málo takých plemien psov, ku ktorým sa medzinárodná kynologická organizácia FCI postavila macošsky. Medzi to málo však žiaľ patrí dánsko-švédsky úžitkový pes, ktorý z globálneho hľadiska stojí na pokraji zániku. A ten zánik je o to hrozivejší, že ide o plemeno, ktoré napriek snahám chovateľov nezískalo medzinárodne uznanie. Napriek svojej nadnárodnosti. Samotný názov plemena totiž jasne prezrádza, že to nie je chovateľská záležitosť jednej krajiny (teoreticky).
|
 |
Posledné známe stretnutie výraznejšieho množstva dánsko-švédskych úžitkových psov sa konalo v roku 1989 v rámci istej výstavy v Kodani. Tá výraznosť je však diskutabilná, pretože sa tam zišlo rovných 50 jedincov. V porovnaní s inými plemenami je to smiešne málo, ale v prípade tohto druhu psov môžeme hovoriť o historickom prelome. V skutočnosti šlo o snahu chovateľov deklarovať svoj zámer získať pre svoje nezvyčajné plemeno uznanie u FCI. Pri tejto prezentácii nešetrili chválou a vyzdvihovali prednosti ináč vskutku inteligentného psa. Aj keď ich výroky o znášanlivom strážnom psovi, robustnom domácom priateľovi, ktorý sa dá ľahko vycho-vávať, boli pravdivé, nikto z kompetentných u FCI im nevyšiel v ústrety. Veľká škoda, pretože dánsko-švédsky úžitkový pes si naozaj zaslúži pozornosť. A to v každom smere! Nepytliači, takže pri chove na dvore nezaútočí na žiadne domáce zviera. Nevy-žaduje si zvláštnu starostlivosť a je neobyčajne ostražitý. Na druhej strane má ale hravú povahu a významnú vlastnosť, ktorou je vynikajúca učenlivosť. Tieto prednosti boli každému dobre známe, no akosi ich nik nebral na vedomie. Ako ináč si totiž vysvetliť skutočnosť, že až do roku 1993 sa nenašlo žiadne kynologické zoskupenie, ktoré by oslovilo v záujme uznania ple-mena neoblomné FCI? Až v roku 1993 sa zopár odhodlancov rozhýbalo a predložili žiadosť o uznanie plemena. Lenže ich |
|
zdanlivá nádej na úspech sa veľmi rýchlo premenila na beznádej. FCI totiž žiadosť zamietlo s odôvodnením, že nízky počet dostupných jedincov ešte neposkytuje dostatočnú chovnú základňu, ktorá by zaručovala prežitie plemena. Tento ortieľ mal negatívny dopad, pretože nevyburcoval ďalších chovateľov k vyššej snahe, ale naopak, vyvolal nezáujem o dánsko-švédskeho úžitkového psa. Osobne si o tomto kroku FCI myslím, že bol neférový, pretože ak by plemeno uznali, určite by oň vzrástol záujem a tým by rástla aj chovná základňa. Lenže takto spôsobili pravý opak, pretože kto v dnešnej dobe bude strácať čas s chovom neuznaných psov? Dnes je situácia natoľko nepriaznivá, že vôbec to nebude nadnesené, keď nazveme označíme toto plemeno prívlastkom "na pokraji vyhynutia". A aby som bol kritický, keď k tomu dôjde, vinu ponesie FCI, pretože jeho nelogický postoj k tomuto krásnemu a ešte raz podotýkam veľmi učenlivému psovi je zákerný podraz. Na margo uvediem, že podobný likvidačný postoj zaujalo FCI aj voči ruskému toy teriérovi. Toto plemeno sa síce zúčastňuje výstav, ale napriek deklarovaniu zo strany ruských chovateľov, že disponujú potrebným počtom jedincov na uznanie sa FCI postavilo k ich požiadavke zamietavo. Nasledujúcim názorom si možno pohnevám zopár osobností kynológie, ale podľa mňa FCI nemá na každého rovnaký meter. Poznám totiž zopár plemien, ktoré boli z hľadiska chovnej základne v podobnej pozícii a napriek tomu ich proces uznania prebehol bezproblémovo. Pochádzali z iných krajín, ktoré majú u FCI výsostnejšie postavenie... Prečo dánsko-švédsky? Názov plemena vyvoláva falošnú domnienku, že ide o psa, ktorý bol vyšľachtený na území oboch severských krajín. Ako vždy aj v tomto prípade však zdanie klame. Toto plemeno totiž vzniklo z pozostatkov starého dánskeho úžitkového psa. V 80. rokoch minulého storočia stav tohto druhu poklesol iba na niekoľko exemplárov (povráva sa, že ich bolo 16). To znamená, že Dáni sa svojím nezáujmom obrali o jedno zo svojich národných plemien. Keď sa ho totiž rozhodli zachrániť, nebolo to už možné bez prispenia zahraničných chovateľov. Pomocnú ruku im ponúkli Švédi, ktorí takýmto spôsobom prepašovali do názvu plemena poukázanie na svoju vlasť. O čistokrvnom chove dánsko-švédskeho úžitkového psa môžeme s pokojom na duši hovoriť až od roku 1985. Samozrejme, Dáni a Švédi k spôsobom vlastným Severanov ihneď pre svojich psov vymysleli mýtickú minulosť. Podľa nich vraj ide o psa, ktorého kedysi dávno chovali Vikingovia. Nuž, bradatí bojovníci s typickými rohatými prilbami nejakých psov chovali, ale či to boli predkovia daného plemena, tak to už dnes nikto nedokáže ani nevyvráti. Rozhorčenie vyvolala reakcia nemeckých chovateľov (žeby to bolo kameňom úrazu?), ktorí sa vikingskej historke vysmiali a označili dansk/svensk gardhund za obyčajných lapačov myší a potkanov (potkaniari), ktorí žili na území Nemecka už pred niekoľkými stáročiami. Dáni túto teóriu z logických dôvodov odmietajú, ale my v záujme objektivity musíme priznať, že niečo málo pravdy na tom bude. Zásluhy prežitia Najväčšiu zásluhu na záchrane starého plemena a kvázi vzniku nového má Jytte Weissová, ktorá je v dánskej kynológii pomerne známou osobnosťou. Špecializuje sa na záchranu ohrozených plemien psov. Dánsky Kennel klub spal dlhšiu dobu na troskách vlastnej minulosti, ale na podnet pani Jytte pookrial a s jej pomocou vypracoval program zachovania dánskych plemien a ich chovu. Pri záchrane dánskeho úžitkového psa však muselo dôjsť k úzkej spolupráci so Švédmi. Vyžiadali si to okolnosti a kritický stav. Vybraní znalci plemena, ktorí boli vlastne aj jeho poslednými chovateľmi, začali navštevovať vidiecke farmy, kde hľadali vhodných psov pre ďalší chov. Tých síce nebolo veľa, skôr kriticky málo, ale dostupné jedince boli v natoľko dobrej kondícii, že sa nakoniec definitívny zánik plemena podarilo zvrátiť. Dokedy, to ukáže čas a samozrejme ďalší postoj FCI ohľadne jeho uznania.
|
|
Branislav Mathe |