Možno jeden úspech môže byť dielom náhody. Trvalé výsledky, ktoré však dosahujú naši reprezentanti v psích záprahoch, to je bezpochyby i cieľavedomá a systematická práca. Sú to obete mašerov, ktorí v neľahkých podmienkach pripravujú svojich psov na vrcholné podujatia, zúčastňujú sa tréningov, pretekov v rámci Slovenska i v zahraničí, čo vyžaduje nemalé finančné investície. Za úspechom slovenských farieb je bezpochyby aj obetavý prístup funkcionárov, ktorí okrem tak potrebného pôsobenia na poli diplomacie sa na úspechoch podieľajú aj zabezpečením vysokej úrovne domácich podujatí a dokážu ešte i čosi naviac. Sú strojcami toho, čo možno iným reprezentáciám chýba a čo jednoznačne pomáha dotvárať pohodu v tej našej. Tak tomu bolo aj na tohtoročných Majstrovstvách Európy v Poľsku. Nášmu reprezentačnému družstvu sa plne venovali Marek Harvan a Silvia Kleinová a naši pretekári mali vytvorenú naozaj
rodinnú a priateľskú atmosféru. Aj vďaka nej dokázali naši podať kvalitný
výkon tak v piatok, keď snežilo a borili sa nielen s traťou a nárazovým
vetrom, ako aj v sobotu, keď mašerov sprevádzalo zamračené počasie a dosť
nezvyklý mráz na toto obdobie a neprekvapilo ich ani nedeľňajšie teplé
počasie, keď sa topil ľad. Športoví psychológovia, ktorí pôsobia v iných
odvetviach, by mohli písať vedecké diela o tom, ako sa pohoda v tíme prenáša
do športových výkonov jednotlivcov a etológovia tiež vedia svoje o prenose
pozitívnej energie z človeka na senzibilného tvora, akým bezpochyby pes je.
Naše veľké nádeje sme vkladali do kategórie SKJ. Naše „želiezka v ohni“ sme
mali práve v tejto kategórii. Boli nimi Roman Reistetter, Branislav Sedílek
a nestarnúci a výkonmi večne mladý Ján Uher, ktorý, i keď už má vyše
šesťdesiat rokov, s jedenásťročným psom bol bezpochyby súperom hodným nielen
obdivu, ale aj rešpektu. V prvý deň Roman Reistetter zaostával za nemeckým
pretekárom o takmer minútu a hneď za ním bol dostatočným niekoľko minútovým
predstihom pred ostatnými pretekármi aj Braňo Sedílek. Medailové nádeje iste
vyvolali pocit pohody v celom tíme, ale aj deviate miesto Jána Uhera bolo
v tejto silnej konkurencii skvelým umiestnením, veď mnohí mladší majú
problém s časovým limitom, ktorý umožňuje štart v ďalšom kole, ale náš
nestor opäť dokázal skvelým časom, že patrí stále medzi najlepších. Na druhý
deň podal Roman suverénne najlepší výkon, a tak sa vidina zlata
približovala. Braňo si udržiaval tretie miesto a Ján Uher si upevňoval peknú
deviatu priečku. Tretí deň patril jasne našim! Roman zabehol opäť najlepší
čas a len o dve sekundy ho mal horší Braňo, ktorý v tento deň predstihol
celkovo strieborného Thomasa Hafnera z Nemecka o viac než minútu. Škoda, že
sa tak nepodarilo aj v predchádzajúce dva dni, lebo v celkovom hodnotení to
už na striebro nestačilo. Ale nemajme zas tak veľké oči, veď aj tak musíme
hodnotiť účinkovanie našich ako vynikajúce. Veď Roman Reistetter sa stal
Majstrom Európy a Braňo Sedílek druhým vicemajstrom, pričom v celkovom súčte
časov ušiel štvrtému Dánovi o takmer desať minút! To svedčí o veľkej prevahe
prvej trojice pretekárov. Ako sme naznačili, aj pôsobenie Jána Uhera bolo
úspechom a i demonštráciou toho, že aj táto aktivita udržiava nielen mladosť
ducha, ale aj výbornú kondíciu.
Skúsený Igor Pribula štartoval v najsilnejšie obsadenej kategórii C1. 27.
miesto síce nepatrí k jeho najlepším umiestneniam, ale ak sa na neho
pozrieme z pohľadu, že patrí medzi tridsať najlepších v Európe a že každý
štart sú aj nové skúsenosti, ktoré iste zhodnotí tento náš reprezentant
vo svoj prospech, ako aj v prospech svojho dorastajúceho syna, ktorého máme
možnosť vidieť, ako doprevádza svojho otca a čaká na svoju veľkú
príležitosť, tak aj táto účasť prinesie iste ovocie budúcich úspechov.
To isté platí aj o Ľubošovi Ocetovi, ktorý v kategórii „C2“ skončil na
peknom desiatom mieste.
Čo dodať na
záver? Odovzdať gratulácie najúspešnejším a poďakovať slovenskej
reprezentácii i realizačnému tímu za vzornú propagáciu našej krajiny
a kynológie.
Jozef Šuster