TIBOR HAVELKA

Keď prídete na výstavu a nie je tam Tibor Havelka, obzrite sa, či ste naozaj dobre na výstave psov. Asi takto by sa v skratke dalo vyjadriť to, že rozhodca, ktorého vám dnes chcem predstaviť, posudzuje snáď všetky plemená psov. Jeho prítomnosť dáva záruku kvality posudzovania a spokojnosti okolo výstavných kruhov.

Nájsť ho v obci neďaleko Bratislavy, kam sa s rodinou a početnou psou armádou presťahoval, nebolo vôbec ťažké. Prekrásna doga pobehujúca okolo plota spolu s jazvečíkom, americkým stafordšírskym bulteriérom a slovenskou čuvačkou tvoria štvoricu, ktorá za normálnych okolností spolu vypustená nebýva. Ale u Havelkovcov áno. Domáci pán nepripustí žiadne rozbroje v psej rodine a poslúchať sa tu musí na slovo.

Odkedy máte psov a aké bolo vaše prvé plemeno?

„Prvého čistokrvného psa som mal ako chlapec a bol to boxer.  Pre vadné uši nebol vhodný  na výstavy, ale venoval som sa s ním výcviku.“

Aké je vaše najobľúbenejšie plemeno teraz?

„Nemám najobľúbenejšie. Chovám to, čo sa mi práve páči a myslím si, že každé plemeno je fajn. Taktiež si myslím, že každý pes je na niečo dobrý, že v každom plemene nájdeme niečo, čo nás zaujme a poteší. Páčia sa mi silné psy, ak majú charakter a srdce. Momentálne mám aj amstafa , teda amerického stafordšírskeho teriéra. Zaujala ma jeho povaha. Nesklamal ma, okrem iného mi veľmi pomohol aj v mojom povolaní.“

Pri výbere psa zohráva u vás úlohu aj rodokmeň?

„Samozrejme! Nie, že by to bola absolútna záruka kvality šteňaťa, ale je viac pravdepodobné, že bude mať tie povahové a exteriérové vlastnosti, ktoré som očakával.“

Myslíte si, že pes musí absolvovať výcvik?

„Je to ideálny kontakt človeka s jeho psom. Ja to moc nepreháňam, ale to málo, čo ich naučím,  je dôležité v prvom rade pre nich a samozrejme to uľahčuje našu vzájomnú komunikáciu. Myslím si, že kto nechodil so psom na „cvičák“, mnohé nezažil. Väčšina mladých ľudí, ktorých dnes stretávam na výstavách, túto skúsenosť nemá a je to trochu poznať. Na „cvičáku“ sa stretávajú psíčkari, ktorí si vedia vzájomne poradiť, jeden druhého podržať, učia sa poznávať  myslenie svojho psa a chápať jeho prejavy. Takýmto sa stáva zriedkavejšie, že odsúdia svojho psa za to, že dostal na výstave „veľmi dobrú“!. Kynológia  nie je totiž len o tom, že mám doma šampióna a pokiaľ  žne úspechy, tak ho zbožňujem, rozmaznávam a tolerujem mu všetko,  a keď prestane vyhrávať – skončil. Takýto majiteľ veru nevie o psíčkarine mnoho a lásku psa si nezaslúži. Presnejšie, nie len absolvovať výcvik, ale aj trvale cvičiť, alebo skôr trénovať. Výrazne to upevňuje vzťah so psom.“

Existuje plemeno, ktoré by ste ešte chcel mať?

„Áno, je ich veľa, ktoré by som rád  choval, ale pre krátkosť ľudského života a obmedzenosť priestorových podmienok sa mi asi všetko nesplní. Napríklad pre niekoho nezaujímavý Welsh Corgi Cardigan, ktorý ma upútal povahou. Videl som ho pracovať. Bol to zážitok, na ktorý sa nezabúda. Štyristo rokov starý rodokmeň, a žiadne veľké zmeny v exteriéri – to už o niečom vypovedá. Nepochybne ma oslovuje aj Brazílska fila a mnoho ďalších.“

Ako a kedy ste  začal s posudzovaním exteriéru psov?

„Bol som mestské bratislavské dieťa, ktoré prepadlo láske ku psom. Mal som šťastie, v susedstve býval môj kamarát o pár rokov starší, pravdepodobne jeden z prvých all  rounderov na Slovensku,  pán Pavol Lučanský. Znalosť mnohých jazykov mu umožňovala študovať veľké množstvo literatúry o psoch. V slovenčine sa dalo v tom čase zohnať pár príručiek o výcviku a atlas psov, čo neposkytovalo veľa informácií. Tento človek ma mnohému naučil a myslím, že keď som sa v roku 1978 prihlásil za adepta na rozhodcu,  bola to aj jeho zásluha. Počas učňovského obdobia som sa snažil učiť u majstrov tých čias. Aj keď si myslím, že je toho veľa, čo sa musím o psoch ešte naučiť, mnoho som dostal od pána Dr. Horáka, prof. Dr. Kurza, pána Odvarku, pána Mészároša a v neposlednej rade Dr. Mojžiša. U každého z nich som absolvoval viac hospitácií. Bola to obrovská skúsenosť,  za ktorú som im vďačný.“

 Ktoré plemeno rád posudzujete?

„Ak by som si mal vybrať jedno plemeno psa, tak neviem. Ročne posúdim 14-16 špeciálok a 20 a viac ostatných výstav, bonitácie nepočítam. Žijem tým. Som oprávnený posudzovať viac ako 200 plemien. Vždy sa snažím hľadať v psovi aj schopnosť k takému výkonu o akom pojednáva štandard. Pred každou výstavou si preštudujem všetko pre mňa dostupné o tých rasách, ktoré budem na konkrétnej výstave posudzovať. Nie, nedokážem si vybrať jedno plemeno.“

Aké plemeno ste posudzoval ako prvé ?            

„Nemeckú dogu a francúzskeho buldočka.“

Kde ste posudzoval najďalej?

„Asi Južná Afrika  a Amerika, ktorá na mňa zapôsobila  nie veľkosťou výstav, ale profesionalitou vystavovateľov.“

A čo chov?

„V živote som odchoval dva vrhy buldočkov, štyri vrhy malých pinčov, jeden vrh yorkshirov, dva vrhy nemeckých dôg a dvanásť vrhov Amerických stafordšírskych teriérov. Ako vidíte, asi nie som prototyp chovateľa podľa dnešných kritérií, ale páči sa mi to.“

Sediac v jeho príjemnej obývačke, ktorej príjemný  doplnok tvorili  jeho prekrásni psíkovia počúvajúci každé naše slovo, sa nám pri šálke kávy ani nechcelo odísť. Toľko toho sme si ešte mali povedať. Veď o psoch je vždy čo.

Prezradím Vám ešte jednu tajnosť zo života nášho rozhodcu. Asi niet knihy, ktorá by nezdobila jeho úžasnú „psiu“ knižnicu. A to, že ich nemá len na pozeranie sa presviedčame na výstavách, kde rozhoduje.

Mgr. Jana Janeková

<<< späť