UPRATOVANIE JE MOJOU
DUŠEVNOU OČISTOU

Na predstaveniach sa táto tragédia  neodráža nijako. Nemôže, aj keď to bolí. Predstavenie je predstavenie a civilný život je zasa niečo úplne iné. Ľudí nezaujíma, že vás niečo bolí alebo trápi. V Radošinskom naivnom divadle žijeme v úzkom kolektíve, vládne tam pohoda a o tú sa v nemalej miere zaslúžili práve tí, čo Mirka poznali: pani Kolníkova a pán Štepka.
Hlavne pani Kolníková je taká naša babička, často nás obdarúva životnými múdrosťami. Ona je také naše príjemné oživenie, keďže už s nami tak často nehráva.

Tá Vás musí dobre poznať, keď o Vás hovorí, že ste až chorobne čistotný...
To sa musela asi od niekoho dopočuť. Niežeby to nebola pravda, ale nie je to zasa celkom tak. Je pravda, že mám rád čistotu a poriadok okolo seba. Neviem sa na niečo sústrediť, keď nemám drobnosti na mieste. U mňa neexistuje niečo také ako „pracovný bordel“, ale upratovačku nemám, ani žiadnu pani, ktorá by sa mi starala o domácnosť. Mám sám seba.

To je záhada, v psoch sa vyznáte ako málokto, a predsa žiadneho nemáte...
Jedno obdobie som býval so spolužiakom a jeho priateľkou, teraz už manželkou. Práve ona sa rozhodla, že chce mať psa. Najprv mala na internáte bielu krysu, no a potom to bol tento pes. Často neboli doma a pes zostával v mojej opatere. Nezostalo mi teda nič iné, len občas nahliadnuť aj do múdrych kníh. Psa totiž musíte vychovať, aby presne vedel, kde má miesto vo svorke a vymedziť mu priestor, ktorý mu patrí. Podľa mňa by mal mať izbu, kde sa ľahko upratuje. V tom období som to ťažko znášal, ale dnes som hrdý, že som ho naučil jesť granule a venčiť vonku.

Poraďte... nám neskúseným...
Neviem, či môžem radiť. Herci, ak náhodou nemajú aj nejaké iné povinnosti, vstávajú okolo 9.-10. hodiny. Takže z tohoto pohľadu bolo aj pre mňa najťažšie vstať a ísť s ním von. A to hlavne na jeseň, keď sa ochladí a keď často prší. To vidíte aj na tom psovi. Nič sa mu nechce, rovnako ako mne. Čo sa týka jedenia granúl, resp. naučiť ho to, to už bola vec pokusu, človek, keď konzumuje, tak pes čumí. Vzal som teda jeho misku na stôl, nasypal som do nej granule, a tváril som sa, že ich jem. Pes asi usúdil, že jeme to isté  a odvtedy s ním nebol žiadny problém. Neviem, či je tento spôsob výuky správny, ani čo by na to povedali páni odborníci, ale mne sa osvedčil.

U vás sa psa asi tak skoro nedočkáme... mám na mysli Vašu prehnanú čistotu...
Keby sme tento rozhovor robili o 30 rokov, možno by to bolo celé o inom. Človek predsa mení názory a u mňa platí to staré známe „Nikdy nehovor nikdy“. Zatiaľ mám taký pocit, že by som na svojho vlastného psa nemal dosť času. Neustále cestujem, potrebujem voľnosť. Nemám toľko energie ako moji kolegovia, aby som ju ešte aj rozdával. Ja si tú energiu musím poctivo nazbierať.

Vlastný pes by Vám jej dal dosť...
Zatiaľ používam iný recept.

Upratovanie????
Budete sa možno čudovať, ale poriadkom v byte získavam vnútorný pokoj. Dokonca aj pri (obrazne povedané) zbieraní prádla po byte nasávam novú energiu. Je to pre mňa taká duševná očista, pretože ten výsledok vidíte okamžite. Nie je to ako skúšobný proces, napr. v divadle.

Priniesli ste mi 2 fotky so psami a ani jeden Vám nepatrí...
Na tejto prvej, (sedí vo fotelke) som s radošincami na 3-týždňovom pracovnom zájazde, hrali sme v Bostone a ubytovali nás v dvoch rodinách. V tejto, kde som býval ja, sa aj oslavovalo, ale hneď som bol upozornený na to, že kreslo patrí slečne, ktorú vidíte na fotke. Volá sa Daisy. Nebola ani agresívna, len mi jemným vytláčaním dávala najavo, že mám vypadnúť, že na jej miesto nepatrím.
Na tej druhej je už spomínaný vychovaný Pablo. Momentálne žije v Žiline a zastavil som sa za ním, keď sme tam hrali. Človek by neveril, čo všetko si pes pamätá. Veď granulová výchova je dávno za nami a napriek tomu, keď ma zbadal, bol vo vytržení.

Ste herec a máte to šťastie, že aj hráte...
A čo robia ostatní? Prežívajú? (Smiech) Ale, teraz vážne. Je to asi spôsobené tým, ako vyzerám. Často sa ma pýtajú, prečo nehrám v Maďarsku. Je tam obrovská konkurencia a je to aj tvrdá škola. Nemám vymedzený okruh postáv, ktoré by som chcel hrať. Herec je hercom, aby vedel zahrať všetko. Jedna preslávená maďarská herečka povedala, že dobrý herec zahrá aj tvaroh. Len sa musí do toho vžiť. Aj do tej vône.

Definujte pojem kynológ, zdá sa, že sa v psej problematike vyznáte...
Viem, že je to niekto, kto sa zaoberá psami. Ale neviem, či ich študuje, alebo lieči.

Skúste si sadnúť s Csongorom na kávu a svet sa Vám hneď bude zdať krajší. Neviem, či to má z toho neustáleho upratovania alebo z čoho, ale vyžaruje pozitívnu energiu. Po sviatkoch sa to upratovanie každému hodí, skúsme energiu nasať práve Csongorovým spôsobom. Možno bude sranda. Veď sa nám začal nový rok a ako na Nový rok, tak po celý rok. Energiu potrebujeme, to upratovanie už menej. Ale inak je to fakt zvláštne. Predstavte si, že máte hovoriť o niečom, čo v podstate ani nemáte. Vlastníte len jedno: skúsenosti a akú-takú prax. Ja som pri Csongorovi mala pocit, že nič, čo sa týka psa, resp. psov, ho nemôže zaskočiť. Posúďte to však Vy, naši čitatelia. O mesiac sa na Vás teší Vaša Sysa.

Sysa Fajdová-Čiefová

<< späť