|
Ria je malá, hravá, priam zvádza k tomu, aby ju človek nosil na rukách...
Poznáš z vlastnej skúsenosti ten smutný psí
pohľad, keď sedíte pri stole a nič z neho nepadá? Poznám - a veľmi
dobre. No, tak vidíš. Ja som v tomto smere absolútne bezcitná a Ria to
dobre vie. Nikdy nič z ľudského jedla nedám. Dokonca to vadí aj mojim
rodičom, vraj nemám byť na ňu taká prísna. Ale v tomto som.
Možno Ti to Ria niekedy "nenápadko" vráti...
Myslíš to, že mi nedá "okoštovať" svoje
granule? To som celkom nemyslela, ale Ria určite niečo vymyslí. Už
vymyslela, opláca mi to šminkami, ktoré rada "konzumuje". Okrem toho priam
neznáša, keď prídem a obídem ju bez pohladkania. Môžem byť akokoľvek
unavená, na jemné poškrabkanie si čas jednoducho musím nájsť. Myslím, že to
odkukala od nás, pre mňa je úplne normálne dať rodičom pred spaním pusu.
Ria nie je jediným zvieraťom vo vašej domácnosti, neviem si pri tom všetkom, čo
si mi o nej povedala, predstaviť, ako v jej blízkosti môže fungovať mačka...
Súhra medzi nimi je dokonalá majú dohovorené
signály, ak mi chcú niečo vyparatiť, spôsob si nájdu. Ich obľúbenou hračkou
je moje spodné prádlo, ak sa im dvom dostanú do pazúrov moje nohavičky, je
takmer isté, že ich už nikdy neuvidím. Nedávno Riu očarila vôňa peňazí,
nechali sme na stole 4 tisíc korún, a kým ich mama stihla odložiť, dve
tisícky boli v ťahu. Potrhané na márne kúsky. Je to taká malá zlodejka,
stále potrebuje byť stredobodom pozornosti. Ak sa tak nestane, potrestá nás.
Ako?
Jednoducho sa vyciká v kúpeľni a myslí si - UPRATUJTE. |
|
|
Takže Ria zlodejka Vás už nemôže ničím prekvapiť...
Mýliš sa, podarilo sa jej to. V týchto dňoch
nastalo u nej obdobie olizovania. To znamená, že konečne prestala hrýzť, a
aj keď, ako som už povedala, nechceme porovnávať, predsa sme si len povedali:
Konečne je taká, ako prvá Riuška.
Každý psíčkar si prežije so svojím miláčikom to svoje, ja tomu hovorím, že
ide z kože vyskočiť.
Jasné, že aj ja som už niečo podobné zažila,
ale nie preto, že by bola Ria chorá, ale stratila sa. Naši odišli za mojou
sestrou do Amsterdamu a zverili mi ju do rúk. Náš sused vtedy prerábal
kuchyňu a veľmi som ju chcela vidieť. A tak sme sa s Riou (tou prvou)
vybrali na návštevu. Nezdržali sme sa dlho, aspoň teda ja nie, vrátila som
sa domov a Rii nikde. Kričím, plačem, nikde nič. Ako som tak sedela na
schodoch, úplne bezradná, začula som také jemné škrabkanie. V tej sekunde
bolo všetko jasné, Riu sme zamkli u spomínaného suseda. A tak sa pekne z
Bratislavy vrátil späť, aby ju vyslobodil. Nebola vôbec vyľakaná,
nezanechala za sebou žiadne stopy, len na posteli bola vyhĺbená taká jemná
jamka. Ria tam spinkala. |
|
Očakávala som, že miss bude chodiť prinajmenšom s takým veľkým psom, ako je
ona sama. Predsa len to na našich uliciach nie je veľmi bezpečné...
Mať vlastného psa nie je také jednoduché, ako
sa možno zdá. Aj keby som mala vlastnú domácnosť, pes by bol vždy vnútri.
Túžim po psovi, ktorého naši volajú radiátor - je to anglický chrt. Všetci
si zo mňa uťahujú, že chrt je v hlúposti tretí odspodu. Môj názor poznáš:
ako si ho vychováš, taký bude.
Neviem ako Ty, ale ja tu vidím istú súvislosť...
Áno... akú? Neuraz sa, ale vidím to tak,
že chudá miss chce chudého psa. Tak na tom asi naozaj niečo je, každý má
svoj vkus, a ten ho nepochybne ovplyvňuje aj pri výbere psa. A možno aj pri
výbere zvierat ako takých. Ja by som nemohla mať rybičky, lebo to by určite
nedopadlo dobre. Druhým extrémom je írsky vlkodav. Je veľký, škaredý, ale čo
je najdôležitejšie - miluje deti a to mi imponuje.
Vieš si predstaviť, že by Ťa nejaký pes tak inšpiroval, že by si navrhla kolekciu
modelov?
Zasa spomeniem chrta. Milujem chrtie preteky,
a keby som ho mala, určite by som si navrhla nejaký pekný kostým, aby sme k
sebe ladili... keby sme už na tie preteky išli. Chrt na mňa pôsobí tak
vznešene a elegantne. Je ako polomodelka... aj on musí neustále držať diétu,
presne ako ja. Keby pribral, už by to nebol chrt, už by nebol taký elegantný.
Mala by si dať bodku za našim "kecaním", vždy sa hostia pozdravujú s čitateľmi,
neporuš mi túto tradíciu...
Ale poruším... Ja som veľmi rada, že niečo
také, ako tento časopis, vôbec existuje. Máme s mamou taký sen. Mať útulok,
chodiť po meste a zbierať psíkov, ktorí nemajú svoj domov. Ale to až vtedy,
keď bude mama na dôchodku. Vzťah človeka a psa, to je niečo krásne. Ak má
človek rád psa, je to signál, že aj on je dobrý. Pes je vždy pri tebe, keď
si naštvaná, rozptýli Ťa, pomôže. Moja rodina by bez psa nikdy nemohla
existovať. Jednoducho si to neviem predstaviť.
Dúfam, že sa Vám, milí moji, páči naša nová miss. Myslím, že sa tejto
funkcie zhostí naozaj super, je pripravená cestovať a robiť všetko to, čo sa
od nej očakáva. Pas má vystavený na meno RIA LAKATOŠOVÁ.
Tak nazdar o mesiac,
Vaša Sysa
P. S. Obyčajne nebývam taká nasr...á, ako na tej fotke. Ešte to vydržte,
pokúsim sa s tým niečo urobiť. |
