MALAMUTI, JA A JEDNY PRETEKY |
|
Je piatok... Stmieva sa už o tretej , všade sneh a k tomu riadna zima - cca je Január... Dnes večer však nejdem "pozrieť pirane do akvarka" ani "odbiť zopár lôpt v slovenskej hádzanej"... Prichádza večer, prichádza ten čas, kedy všetci mieria niekam von. Dnes sa k ním ale nepridám, nie žeby sa mi nechcelo sedieť doma, ale už hodnú chvíľu pobehujem po dome a ako taký škrečok zhromažďujem veci na jednu kopu. Toto mám, aj toto a aj hento... isté je to ,že to načo zabudnem, nato prídem až keď mi to bude treba. Hlavne je nezabudnúť zobrať psov a nejaké k ním kompatibilné elementy.
|
|
|
A tak vyjdem na dvor, že pripravím sane, auto... no hneď som aj nazad, jednak som si nenahral pozíciu v hre na pc , ale hlavný dôvod je ten, že po dvore sa nám pofľakuje ujo mráz a v ruke zviera Celziovu stupnicu o hodnote mínus 23, čo v tabuľkách zdravého uvažovania znamená- bez "skafandra" ani ťuk. Takže na strechu auta priväzujem sane a vytešujem sa z toho, ako som ich pekne načierno nafarbil a 230cm sanice vymenil za krásne krátke ruské bežky. Celá váha sa takto znížila o 1/3 a o rýchlosti ani nehovoriac (ruské preto, aby ich nezlomil ani Jaro Bánoci). No, sane už mrznú na streche, Bonni a Balrog pojedajú svoju večeru, dnes v "reštaurácii u Vlada" majú na jedálničku Diamond Profesional granule zaliate teplou prevarenou vodou, takže majú z toho parádnu polievku, ktorú by jedli do prasknutia. Mne by to sto-pro nechutilo, ale jedno je isté- stravujú sa lepšie ako ja - "do telefónu pripisujem pripomienku- ráno kúp chipsy, keksy, pizzu, lízanku pre Amy a môžeš kúpiť aj chleba." Je hodín dvadsaťdva, mal by som ísť spať no nedá sa to len tak, keď nejaká armáda dobíja môj hrad, preto ostávam sedieť pred počítačom a ďalej hru hrať... A vyhrať! |
|
No ale vážne, treba ísť spať, keď chcem o 3. ráno vstať a živý sa na pretek dotrepať. A ešte ak chcem noooo - vyhrať! Umyť zuby, aha ešte pribaliť zubnú kefku a uterák. Nič na tom však nemení fakt, že mám pri posteli telku, čiže znova do druhej Simpsonovcov pozerám a potom rýchlo zaspávam . 3 hodiny ráno, treba vstať, po tej hodine spánku mam chuť sa nato vykašlať. Som ešte rozospatý a tak "nepočujem za oknom smiať sa niekoho", koho? No toho "uja so stupnicou Celzia", teraz ukazuje -32 . Tu zamrzne aj výraz hahaha. Ešte zbaliť cd-čka ,rádio a všetko to natrepať do auta. A hlavne rýchlo. Aj keď nerozumiem psej reči, vtedy ráno mali obaja výraz zaspatej tváre stopercentne čitateľný - "to akože prečo nás budíš? To si myslíš, že cez také malamutie kožuchy zimu neevidujeme? Možno že aj ponadávali, to už neviem, v takej zime nerobili ani psí strečing, len potichu sťa by po špičkách sa premiestnili do auta, tam zaujali polohu spiaceho klbka a... A apropo auto, krásny strieborný "šíp", vpredu štyri svetlomety ako v mercedese, po celej karosérii kvitla krásna hrdza, ako keby som ho kúpil od detí kvetov, namiesto abs malo brzdy 6. zmyslu - vždy brzdilo ináč a niekedy vôbec nijako. Čo nezamrzlo to z neho vytekalo a nebol pretek, aby som nemal otvorenú prednú kapotu a v ruke šraubovák, karburátor alebo ťažné lano a vystretý stopovací prst. Zadné sedadlá boli vymontované, namiesto nich tam bola mreža plus čierna štýlová drevotrieska a za nimi Mr.Bonni a Mr.Balrog. Tuningom interiéru sa zamestnal Bonni, pôvodne čalúnenie kompletne vytrhal, dvere tiež ostali iba plechové, ešte že tá drevotrieska nepovolí, o hudobné ozvučenie sa staral Balrog... |
|
Všetko naložené, pripravené, teraz všetci zataja dych... A podarilo sa, auto naštartovalo. Na hlave čiapka, na rukách rukavice, v talianskom aute si nato časom zvyknete, aspoň tesnenia lepšie tesnia keď je taká zima a netreba dolievať brzdovú kvapalinu. U nás na severe máme len dve ročné obdobia... Zimu a hnusnú zimu! Takže je niečo po 3. hodine, Bonni, Balrog, ja a "ztuningovaný" Fiat ritmo hrkoceme z Veľkého Lipníka smerom na Banskú a odtiaľ na Králiky 2005.
Ešte zastávka v Poprade, kúpiť chipsy atď... a baterky do discmanu, keďže Balrog poriešil auto hi-fi. Zapnem Rammstein a môžeme ísť. Tu a tam sa začínajú objavovať autá, ľudí ani nevidieť, zväčša šoférujú cez "tankovú" štrbinu vyškrabanú do námrazy na čelnom skle, kto by to v tej zime škrabal celé, že? Cesta ako obvykle, sem tam ma niekto skoro zroluje, keď sa pri predbiehaní nestíha zaradiť, potom všetci obzerajú moje autíčko, teda ani nie tak ten vrak, len pozerajú čože to veziem na streche, a všetko to zozadu špehuje Balrog a na všetkých vytŕča veľký jazyk. 7 hodín ráno a mne sa podarilo vyšoférovať do kopca dediny Králiky. Teraz treba nájsť nejaké fajnové miesto kde zaparkovať. Som tu skoro prvý, teda až na Marcina, ten prišiel už včera a tak zaparkujem vedľa neho. Vonku je celkom teplo "iba" -17. Budú to fajne preteky, nebude snežiť, auto sa zatiaľ nepokazilo , a čo je najhlavnejšie - dnes nespíme v žiadnom penzióne v malej izbičke s prietokovým ohrievačom namiesto teplej vody, ani nebývam 5 km od pretekov ,ani ,ani, ani... Dnes nám totiž chatu vyčarovala Deni. V tej je veľká vaňa, vôbec nie malá kúpeľňa, krb, v ňom oheň (konečne cítim aj teplo) , zopár izieb, a čo je hlavné, pred krbom "vééľký gauč" a pred gaučom telka... |
|
|
Ako to začalo? Teraz mam 24... Nie vlasov ale rokov. Ako 12 ročný som dostal malamuta, volala sa Alana Pieniny. Bola to skôr taká výstavná panička, len sa predvádzať a voziť v aute, ale aspoň neutrhla ruku, keď zbadala mačku a nestrápnila pána pokiaľ on balil "pirane". Časom som založil chovateľskú stanicu o názve Mountain King, a neskôr som tento názov zmenil na Minas Anor. Čiže už som mal jednu sučku , stanicu, takže bolo načase zohnať aj psa. Vlado hľadal, šporil, a v 15-tich si kúpil psa, volal sa Bonni z Mackenzie , mali mu ale radšej dať meno motorová píla , vedel len vrčať ,trhať, ničiť, utekať, a tak túto energiu bolo nutné využiť. Ťahať? To nebol problém, lenže ťahal ináč ako tie potvory čo som si ponahrával z telky. Behal len tak z kroka na krok. Čo s tým? Internet vtedy nebol, takže... Jediný musher, ktorého som poznal bol Majo Žigraj, ten mi povedal len jedno - Nebehá? Musíš ho vybehať, on to potom pochopí... A tak začal "tréning" bez akéhokoľvek návodu na použitie... Momentálne "behám" za ŠK Severan v kategórií D2. O rok nato (rok 98) som stál na štarte, ja + bežky + Bonni + 15kg boby prerobené na púlku. Ako to dopadlo? Približne 15 min. za prvým... Kategória pre dvoch psov vtedy nejestvovala, tak som sa sem tam ukázal s malamutom v kategórii pullka, vždy posledný... Čas plynul, od detí Alany a Bonniho som si nechal sučku Barow Mountain King, neskôr aj Celestu Minas Anor... To bolo ale veľa a tak rodičia zavelili znižovanie stavov a tak som Barow daroval kamarátovi. Keď som sa vrátil z vojenčiny, kúpil som sane a pokračoval po dlhej pauze v tréningu. Prišla zima a stal som sa majstrom Slovenska (r.2003). Aj keď všetko to odbehal Boni, sučkám sa nejako nedarilo, vždy boli pomalšie... Rok 2003 Alana ochorie na rakovinu a v lete zomiera, o pár mesiacov nato v januári zomiera na operačnom stole aj jej dcéra Celesta. 2004 - s Bonnim a Barow vyhrávame majstrovstvá Slovenska a 9. miesto na ME v Taliansku... Boni zrazu po sezóne, keď som vrátil Barow majiteľovi ,ostáva sám a bez prestania zavýja... A tak, zhodou nepríjemných okolností sa na náš dvor dostáva nová potvora s menom BALROG Anry Field Of Fire. Netrhá, neničí, neuteká, správa sa kultivovane, ale má talent na ťahanie, k tomu je vysoký, nohy ako "veslá". Tak som našiel k Bonnimu rovnocenného borca... 2005 - aj keď má Balrog iba rok, vyhrávame majstrovstvá Slovenska, postupujeme na majstrovstva sveta Donovaly2005. Po druhom kole strácame na prvého len cca 30 sekúnd, čo je skoro nič. Začína tretie kolo, celú noc sneží, trať rozbili predošle záprahy, k tomu je tam plno nového snehu , hnusne sneží - prichádza štart. Toho, čo bol predo mnou dobieham v druhom kopci - pohoda už mi neutečie, husto sneží nič nevidno, trielime dole kopcom, udržiavam s ním tempo až kým nevletíme do veľkého "výmoľu". Skúsenejší Bonni to zbadal a vyhol sa mu, Balrog to nestihol a vletel rovno doň, nachvíľu zmizol v tej brázde, ale hneď aj bol z nej von, to som už aj ja sane zbrzdil na maximum. Boni a Balrog bežia ďalej, tak si vydýchnem, Balrog však prestáva napínať lano, asi sa trochu udrel, alebo preľakol, neviem... Súper sa nám pomaly vzďaľoval a vzďaľloval... A tak sme sa v roku 2005 stali z druhého miesta VICEMAJSTRI SVETA. 2006 - Boni už má veľa rokov a tak mladému Balrogovi prestáva stačiť, celu sezónu sme stále druhý, na Majstrovstvách Európy v Rakúsku sa umiestňujeme na treťom mieste - celé to odmakal Balrog, Bonni začína "starnúť" a prichádzať do dôchodkového veku. 2007- moje Malamute Commando bude mať znova 2. členov, hlavná hnacia sila bude Balrog a jeho kolega bude Čaky - ročný malamut, ktorého si požičiam od kámošky Denisy. Ako to dopadne uvidíme... Už viete ako som začal, ako mi to išlo atď... A tak vstávam od krbu, vítam sa s kámošmi čo práve vstali a v kľude spali, kým som ja hľadal, kde tie preteky na Králikoch vlastne sú, vypil čaj čo mi spravila Amy... Beriem Jara a Peťa hore na stake out (také parkovisko pre psov) , ideme sa zaregistrovať na pretek, neskôr dostávame čísla ... potom nejaká ta robotka okolo psov a rýchlo na chatu, pekne nahodiť papuče, posrkávať čaj, prepínať stv1 a stv2 v telke... Štartujeme až okolo obeda, takže času máme dosť. Psi kľudne spia v aute, vyberieme ich až tak hodinu pred štartom, dáme im napiť niečo na zahryznutie, ale nie štangľu salámy, to by sa im veľmi behať nechcelo. Na chate je však veľmi dobre, von do zimy sa nám nechce , ale pomaly a neodvratne sa blíži čas kedy pripravíme psov, sane, seba... a začne "stres". Vždy je pred štartom taká zdravá nervozita. Len neviem kto je nervóznejší, ja ,Bonni, Balrog, alebo pomocník, ktorý drží Boniho a ten sa mu snaží "odtrhnúť ruku". B a B sú ako naštartované motorové píli , robia podobný rámus, a nevedia sa dočkať momentu kedy sa "zarežú" do trate. 3, 2, nastáva ticho, aj keď všetci dookola povzbudzujú, kričia, tlieskajú... Mi traja nepočujeme nič, sekunda trvá tak dlho, žeby ste tomu neverili Tváre ľudí sa zlievajú v jednu "farebnú šmuhu", traťového rozhodcu už dávno nevnímate. Nervózne prešliapnutie Balroga, neťahá, má centimetrovú medzeru na rozbeh kým zatiahne, každý vie kam ideme a čo má robiť. Vo vzduchu cítiť prepätie, no kopnutie el. prúdom nečakajte. Všetko je presne zosúladené a dirigent som ja ,namiesto úderu bubnu vykríknem - "Jedna". Po písmene A ticho ostáva, prítomná energia sa pretavuje do práce svalov, sane sa ohýbajú na hranicu únosnosti, a skandujúci diváci akoby dodávali rýchlosť mojim psom... Ak si myslíte, že nevedia, že ich povzbudzujete ,tak ste na omyle, vedia to a užívajú si to ako herci svojich 5 minút slávy. Prichádza prvá zákruta, na potvoru je klopená dole kopcom, vždy tam stojí zopár fotografov. Škoda, že som tie fotky nikdy nevidel, mohli by byť ozaj dobré. Nasleduje zopár kopcov, tam zisťujeme, či vládzu behať aj musheri, potom hore dole, scenériu nesledujem aj keď je tam pekne, nemám nato čas. Dnes idem na doraz, flákať sa môžem zajtra. Po 40. minútach prichádza ciel... Deni mi chytá psov, chválim ich, nevládzem, a tak si k nim na zem sadám a po dychu lapám. Nasleduje napojenie psov, ja popíjam jonták, ešte k tomu som od nejakej dobrej duše dostal čaj. Pomaly odchádzam k autu, psi idú na úvezisko, neskôr do auta a ja do vane. Potom B a B dostanú najesť ,tak "na záchod" a spať... Prvé kolo bolo fajn, zrobil som si náskok 6 minút ak dobre pamätám... Prichádza noc. Nejdeme na žiadne country. Ak hľadáte bradatého mushera odetého do medvedej kože, so žltými zubami a dychom po cesnaku, tak ste v nesprávnej chate, pri nás nájdete len pravý slovenský model mushera. Tvár jak z elite model look katalógu, vyšportované telo a la mister univers, každý druhý inžinier... to mi ver. Samochvála smrdí? No a čo? Prichádza noc... ruka v ruke s akciou čo robíme u nás na chate. Nikto tu nepobehuje v kravate, ani netreba teplé lyžiarske gate. Party pekne do rána ,ale už slnko začína vychádzať a tak ideme radšej spať... Ráno sa opakuje kolorit včerajška. O 7 hod. vybrať psov, dať im napiť ,vyvenčiť... Ponadávať na zimu, porozprávať Jarovi čo včera vystrájal, keďže si to nepamätá. Psov dať znova do áut, do vozíkov a v dobrej náladičke znova do tepla... 12 hodín... 3-2-1 poď poď poď!!! Pravú zákrutu z ľahkosťou prechádzam, vchádzam do kopca, tam asi po kilometri spomaľujem a čakám na Peťa. Dnes sa nejdem naháňať, od včera mám náskok a tak idem pozrieť ako to beží Peťovi . Už je predo mnou, ja tesne za ním. Konečne si všímam aj okolie, aha tam je kopec a tam dokonca aj vlek, Peťo neodpovedá, tlačí sane do kopca, na keci nemá čas. Za ním v poradí sú ešte dvaja, takže pozíciu ešte nemá istú. Prichádza zákruta a bum sane na zemi. Peťo v piruetách od nich odskakuje, ale zvláda to, prichádza ďalšia zákruta a znova to isté, teraz som už začul aj jednosmernú ústnu výmenu názorov medzi musherom a jeho saňami. Neskôr som si ich vyskúšal a riadili sa ako keby ste na kuchynský stôl priklincovali lyže a vyšli s nimi na svah. Peťo beží predo mnou, a tlačí stôl - teda sane do takej 200 metrovej rovinky, ja sa pekne veziem za ním, ani neodrážam, obzerám si okolie. Chýba mi už iba nejaká čokoláda do ruky alebo šálka čaju, to by bolo! Ladne vchádzam do zákruty, moje ruské bežky krásne držia stopu a bez šmyku prechádzame zákrutou, tu však dupnem na brzdu... Predo mnou stoja Peťove malamuty a Peťo nikde?! Nato sa vynorí hlava, potom sane a Peťo sa vyhrabáva zo snehu spod zákruty. Je to dosť komické, takže ho predbehujem nech ho neznervózňujem ešte aj ja a razím si to do cieľa... (kto Peťa nepozná, tak Peťo tento rok vyhral majstrovstva Európy 2006, a na starých saniach už nejazdí) víťazov, so všetkými sa rozlúčite, na benzínke kúpite redbully a veselo si to šoférujete domov. Ak ale naštartujete auto. END To bola taká mala spomienka na jedny preteky. V zime ich mávame približne 6 - 8 v priebehu mesiacov január a február. Nejaké to info o nás a o mushingu nájdete aj na internete... |
|
Vlado "mravec" Morávek |