MANCHESTERSKÝ TERIÉR

Výskyt plemena
Plemeno sa najviac  vyskytovalo len na území Anglicka. V priebehu 18. storočia sa Manchester dostal aj do USA a Kanady. Je veľmi zaujímavé, že v USA a Kanade je viac jedincov ako v zemi pôvodu. V Amerike sa dodnes Manchestrom  kupírujú uši, asi  to bude jediný dôvod, že chovatelia a majitelia zostali plemenu verní. V priebehu 1. svetovej vojny plemeno v Anglicku upadalo, tento trend pokračoval ešte veľa rokov po skončení 1. svetovej vojny. Viedlo to k tomu, že po druhej svetovej vojne bolo plemeno na pokraji vyhynutia. Ale chovatelia sa nedali odradiť. Podnikali dlhé cesty so sučkami, aby ich spárili, čím sa podarilo plemeno zachrániť a postupne znova  rozšíriť. V Európe sa tieto psy vyskytovali ojedinelo, ale viac sa rozšírili až v 70-tych rokoch 20. storočia. Dnes sa manchesterský teriér vyskytuje v hojnom počte v Nemecku, Holandsku, Belgicku a v Taliansku, kde sa môže tešiť pomerne veľkej popularite. Niekoľko chovateľských staníc je i v Rakúsku,  Poľsku, Čechách a v severských štátoch. Za zmienku ešte stojí, že manchesterského teriéra  vlastnila i slávna autorka detektívnych románov Agatha Christie.

História

Predchodcom  plemien teriérov je uvádzaný staroanglický terrier "Old English Terrier", ktorému sa  z dnes chovaných plemien podobá údajne najviac manchesterský teriér. V niektorých zdrojoch môžeme získať informácie o tom, že u staroanglického teriéra, ktorý bol svetlejšie sfarbený, farba bola viac do modra. Aj pre toto je Manchester Terrier považovaný za priameho potomka tohoto starého plemena. Prvé zmienky o existencii manchesterských terrierov sa objavujú už od 15. storočia, kde sa tento pes vyskytoval vo všetkých častiach Anglicka, hlavne v okolí mesta Midlande, Lancshire. V 16. storočí bol manchesterský teriér krížený s whipetom, hlavne kvôli tomu, aby získal na rýchlosti. Tento pes bol najviac obľúbený medzi baníkmi, ktorí ho vo voľných chvíľach využívali na prvé zápasy v zabíjaní potkanov. Úlohou psa bolo v čo najkratšom čase usmrtiť čo najviac kusov potkanov. Najlepšie psy znamenali pre svojich majiteľov zaujímavé zdroje príjmov v podobe vyhraných stávok. V priebehu 18. a 19. storočia sa manchesterský

teriér nachádzal veľmi často vo dvoroch a v panských domoch, kde ich úlohou bolo likvidovať hlodavce a strážiť ľudské príbytky. Koncom minulého storočia sa v Anglicku zakázalo kupírovať uši, tým došlo k obrovskému úpadku plemena, veľa chovateľov o toto plemeno stratilo záujem. V roku 1862 došlo k rozdeleniu plemena podľa váhy - na ťažšie a ľahšie anglické toy teriéry. Tieto sa dnes odlišujú od manchesterského teriéra hlavne malým vzrastom a postavenými ušami, pričom manchesterský teriér ich má klopené dopredu v tvare písmena V. Názov plemena
Toto plemeno dlho nemalo jednotné pomenovanie a trvalo asi dve storočia, kým sa podarilo dať mu meno. V 19. storočí sa anglickí chovatelia hádali o jeho názov. Pôvodne bolo toto plemeno nazývané podľa svojej farby "Black and Tan Terrier", často tiež aj  "Rat Terrier". Kennel Club v Anglicku zapísal v roku 1873 do plemennej knihy "Black and Tan Terrier". Keďže najvýznamnejší chovatelia boli v okolí Manchestru, plemeno sa premenovalo na "Manchester Terrier". Nie všetci chovatelia s týmto pomenovaním súhlasili, v roku 1884 bol rýchlo založený klub, ktorého názov bol "Black and Tan Terrier Club of England" a tieto hádky trvali ešte niekoľko rokov, než sa definitívne rozhodlo medzi týmito dvomi spomínanými menami. Konečne v roku 1924 bol oficiálne uznaný názov "Manchester Terrier", ktorý sa používa dodnes.

Celkový vzhľad a charakteristické vlastnosti
Kompaktný, elegantný, silný , ostražitý, vysoko temperamentný, hravý, lovecký pes, bystrý a oddaný.
Hlava dlhá, plochá, rovná, klinovitého tvaru bez vystupujúcich lícnych svalov, dobre vyplnená pod očami. Nosné partie sa zužujú do klinu, pysky dobre priliehajú k čeľustiam. Oči sú malé, tmavé, iskrivé, mandľového tvaru. Uši malé, tvaru písmena V, nesené dosť vysoko nad hornou líniou hlavy, musia byť  priliehajúce tesne k hlave, špička ucha by mala byť zarovno s okom. Dolná čeľusť je rovná, skus musí byť nožnicový, čo znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú rezáky dolné, pričom zuby sú v čeľustiach osadené kolmo.
Krčná línia je dostatočne dlhá, zužujúca sa od ramien smerom k hlave, šija je ľahko klenutá, bez laloku, plece je štíhle, lopatky sklonené dozadu, končatiny úplne rovné, správne postavené pod telom, dĺžkou zodpovedajú veľkosti tela. Telo je pomerne krátke s primerane pružnými rebrami. Hrudník ľahko klenutý, za rebrami je telo ako keby vykrojené. Panvové končatiny sú silné a svalnaté, v kolenách dobre zaúhlené, nesmú  mať  kravský postoj, ani nemajú mať labky otočené dovnútra. Lapky sú malé, čiastočne osrstené a silné, s klenutými prstami. Chvost je krátky, nasadený tam, kde končí oblúk chrbtovej  línie. U koreňa silný, zužuje sa do špičky, nesmie byť nesený vyššie, než je rovina chrbta. Pohyb priamy, voľný a vyvážený, s dobrým pohybom hrudných končatín, riadený silou, vychádzajúci z panvových končatín. Srsť je priliehavá, hladká, krátka a lesklá, na ohmat pevná, na prednej časti krku a z vnútornej časti zadných končatín je redšie osrstený.
Sfarbenie je sýto čierne s mahagónovými znakmi, ktoré sú po tele rozmiestnené takto:. /Na hlave je nosová partia trieslovo zafarbená až k nosu, nos je čierny, na každej lícnej strane je malá okrúhla trieslovo zafarbená škvrna, sú aj nad očami./ Spodná sánka a hrdlo sú trieslovo zafarbené, toto sfarbenie vybieha  smerom dolu v ostro ohraničenú plochu tvaru V. Končatiny sú od kolien dolu trieslovo zafarbené  s výnimkou prstov, ktoré môžu byť červené. Zreteľná čierna škvrna je tiež hneď nad labkou. Vnútorná plocha panvových končatín je trieslovo zafarbená, ale je v úrovni kolena rozdelená čiernou farbou. Okolie konečníka je trieslovo zafarbené, znak je ale tak

úzky, že je zakrytý koreňom chvosta. Ľahko trieslovo zafarbený znak je na každej strane hrudníka. Trieslová farba mimo panvovej končatiny, bežne nazývaná "breeching", je nežiaduca. V žiadnom prípade nesmie čierna zasahovať do trieslovej, hranice medzi obidvoma farbami musia byť zreteľné.
Ideálna veľkosť v kohútiku je u psa 40 - 41 cm, fenky 38 cm. Chyby sú neprípustné a všetky odchýlky vyššie uvedených kritérií je nutné hodnotiť ako chyby, pričom závažnosť chýb musí byť posudzovaná presne podľa stupňa vyhodnotenia. Psy musia mať dve normálne vyvinuté a v miešku spustené vajíčka.

Manchesterský teriér na Slovensku
O chove a využití sa u nás nedá vôbec hovoriť, pretože prvá bola dovezená sučka v roku 2001 z Poľska.
Dá sa povedať, že jediným a hlavným problémom v chove „manchestrov“ sú uši. A to je ich postavenie a osrstenie. Vzhľadom na to, že sa tomuto plemenu po celé storočia kupírovali uši, došlo k takému stavu, ako u iných plemien, kedy po zákaze kupírovnia nebolo postavenie ucha u všetkých psov rovnaké. Štandard uvádza dopredu klopené ucho do vnútornej strany oka tesne priliehajúce k lícu.  Vzhľadom na malý počet psov sa pri hodnotení uší nepostupuje veľmi prísne, a preto sa môžeme stretnúť s uchom malým a ľahkým, ktoré býva nesené príliš ľahko, poprípade je aj vztýčené, alebo je sklopené dozadu ako u chrtov a s uchom veľkým a ťažkým, ktoré naopak leží pozdĺž hlavy pod úrovňou oka. Problémy so srsťou nemá tak rozsiahle ako s postavením ucha. V najhoršom prípade je ucho celé kožené, bez náznakov osrstenia. Je na majiteľovi, aby sa tomuto stavu snažil zabrániť, napríklad pridávaním vitamínu H. Ináč ide o plemeno v celku odolné a zdravé, ktoré nemá žiadne dedičné choroby, je pozoruhodné tým, že miluje teplo a dáva to patrične najavo.

Nataša a Rudolf Miklovič

<< späť