Miranda a Norma
osobne poznajú Ágnes z Krysařa

Redakcia: Nevieme či Vaše rodné mesto Bardejov má byť viac hrdé na to, že má vo Vás veľmi nádejnú muzikálovú speváčku, alebo vynikajúcu a dodajme, že úspešnú kynologičku? Ťažko určiť prioritu otázok, ale začnime psami. Kedy sa datujú Vaše prvé psičkárske kroky?
Petra: Boli to naozaj prvé krôčiky. Mala som len dva roky, keď som vošla u našich známych do búdy sučky nemeckého ovčiaka, ktorá mala práve šteniatka a tak moji rodičia mali problém ma odtiaľ dostať. Sučka ma nechcela pustiť a navyše vrčala na každého, kto sa priblížil s úmyslom vziať ma od nej. Vraj ma strkala k jej mláďatám a oblizovala mi tvár. Teraz sa tomu trocha pousmejem a s myšlienkou, že možno mi tým chcela naznačiť, aby som sa v budúcnosti zaujímala práve o psov a možno najviac o nemeckých ovčiakov.

Redakcia: Táto príhoda možno v detskej dušičke zanechala krásne stopy, aj keď tým nechceme povedať, aby rodičia posielali svoje ratolesti k sučke so šteniatkami v nádeji, že z nich vyrastú kynologické osobnosti.  Ako sa vyvíjali vaše kynologické osudy ďalej?
Petra: Psičkáreniu, ako takému som  sa začala venovať ako deväťročná. Vtedy som si zaobstarala kríženca, sučku, ktorá sa volala Alma. Samozrejme, tak ako to v rodinách býva, naši nechceli o psovi ani počuť a tak som psičkárila tajne popri ZUŠ, ZŠ, speváckom zbore tak, aby boli spokojní moji rodičia, pedagógovia a hlavne aby som mohla byť s Almikou.
 

Redakcia: Ak niekto prepadne vášni psičkárenia, prichádzajú ďalší psi, ako tomu bolo u Vás?
Petra: Môjho prvého nemeckého ovčiaka s preukazom pôvodu som mala z chovateľskej stanice Fra-Sis.  Na veľkú smolu šteniatko po štyroch mesiacoch onemocnelo a žiaľ, neskôr aj uhynulo. Chovateľ, pán Sisák, keď videl môj smútok, tak mi daroval 6-ročnú sučku Gamu z Tehelného dvora. Začala som sa ešte intenzívnejšie venovať výcviku a s touto sučkou som obsadila 5. miesto na Majstrovstvách Slovenska mládeže. Potom mi priviezol známy chovateľ, výcvikár a významná osobnosť nielen bardejovskej kynológie, pán Ján Sudimák, priamo na Vianoce sučku Axu z Polytanu. Tí, ktorí sa zaujímajú o chov nemeckého ovčiaka, ale aj o športovú kynológiu, vedia, že táto chovateľská stanica patrí významnej osobnosti, a to pánovi Jánovi Tóthovi z Nitry. V tej dobe bol pán Tóth trénerom reprezentácie Slovenska a tak som sem tam zašla do Nitry trénovať spolu s J. Olearčinom, ktorého pozná na Slovensku asi každý kynológ a práve on a M. Petrušková, boli okrem spomínaného J. Sudimáka  mojimi učiteľmi.

Redakcia: Axa a jej príchod počas vianočných sviatkov, to je iste nezabudnuteľný zážitok.
Petra: Keďže Axa bola vtedy osemtýždňové šteniatko, našej rodine ho bolo ľúto dať v takých mrazoch do koterca. Vtedy Axa strávila sviatky s nami v byte a vďaka tomu si moji rodičia, ale aj ďalší z našej rodiny, uvedomili, že čo ich dcéru tak fascinovalo a to psičkárina. Našli si k sebe cestičku, čo sa veľmi prejavilo najmä vtedy keď som potrebovala ich pomoc. Keď som odišla do Košíc starali sa mi o ňu nielen moji, už nebohí starí rodičia, u ktorých mala Axa svoj koterec, môj brat, ale samozrejme aj moji rodičia.  S touto sučkou som u nás v Bardejove na vianočných pretekoch obsadila 2. miesto a to mala Axa len 10 mesiacov a pretekalo sa podľa SVV1. Na tejto sučke som si založila aj chovateľskú stanicu z Istropolytanu. Keď som išla pracovať do zahraničia, tak som si uvedomila, že jej bude lepšie u niekoho, kto sa jej bude môcť venovať. Aj keď záujem bol veľký, cítila som, že nikde jej nebude lepšie ako v materskej chovateľskej stanici u pána Tótha, ktorý ju má dodnes.

Redakcia: Psíčkarinu ste ale nezavesila na klinec?
Petra: To rozhodne nie. Vrátila som sa k nej po dvojročnej pauze. Veľmi som cítila, že potrebujem mať kontakt so zvieraťom a vtedy ma očarila mladá  sučka, ktorú som videla na výcviku obrany. Bola to exteriérová sučka Quana Samotár. Túto sučku som neskôr uchovnila a odchovala na nej dva vrhy. Musím však povedať, že presne to, čo ma na tejto exteriérovom jedincovi zaujalo, a to jej povaha a chuť „drieť“, tak tieto vlastnosti zdedili aj všetky jej šteniatka.

Redakcia: A čo Vaše nové, mladé nádeje?
Petra:  V súčasnosti máme s manželom mladé sučky Mirandu Equidius a Normu z Lintichu. Mirku nechcem urieknuť, ale musím povedať, že mi svojou chuťou „makať“ pripomína  Quanu. Yslím, že o tejto sučke sa bude ešte v budúcnosti hovoriť a hlavne až bude prenášať na štence to, čo má v sebe. Mirka je po známych predkoch. Jej otec je Majster a vicemajster sveta vo výkone Quasy v.d. Bosen Nachbarschaft je matka Fanny Okal, takže mala po kom dediť a aj odovzdávať ďalším generáciám. Norma je po Jange z Lintichu a Xandorovi v. Fortunahof, ktorý skončil ako štvrtý na nemeckej špeciálke v triede dospievajúcich. Norma už mala možnosť ukázať svoje kvality, keď v Smižanoch na oblastnej výstave obsadila 3. miesto. Ako vidieť podľa výberu  jedincov v súčasnosti úzko spolupracujeme s pánmi Sudimákom a  Kočajdom.

Redakcia: Vašu prácu, ktorej sa budeme venovať o chvíľku, je asi veľmi ťažké skĺbiť s aktívnou kynológiou.
Petra: Je to veľmi ťažké, to je pravda. Ale mám vynikajúceho manžela, ktorý mi pomáha dokonca aj pri výcviku, skvelú babku u ktorej mám koterec a ktorá nám tiež pomáha starať sa o psíkov a samozrejme aj rodičov, ktorí nás v tom čo robíme plne podporujú. Dúfam, že tento výber sučiek bol správny a že bude ku mne aj osud priaznivý. Nakoľko keď sa mi začínalo dariť v kynológii, buď som išla služobne do zahraničia, alebo mi nedovolili pracovné povinnosti doma venovať sa im naplno. A tak teraz sme presvedčení, že týmto dvom mladým sučkám to vynahradíme.

Redakcia: Poďme, ak  dovolíte k nemenej zaujímavej oblasti, Vašej profesionálnej dráhe. Porozprávajte, prosím, našim čitateľom niečo málo zo zákulisia, kam nemôže bežný smrteľník nahliadnuť. Aké boli Vaše začiatky?
Petra: Pred divákmi som prvýkrát stála v materskej škôlke, keď som ju reprezentovala na súťaži detskej recitácie a tú som aj vyhrala. Do základnej školy som začala chodiť ako sedemročná, nakoľko mi zle vychádzali roky (narodila som sa totiž v septembri). V tom čase som už navštevovala Ľudovú školu. Keďže ma trápilo, že žiaci teórie hudby  vedeli čítať, tak som sa naučila čítať a písať som vedela tlačenými písmenami. Základnú umeleckú školu som navštevovala počas celej povinnej školskej dochádzky. V tej dobe som reprezentovala ZUŠ na rôznych súťažiach v hre na zobcovej a priečnej flaute. A aby toho nebolo málo, prihlásila som sa do detského zboru, ktorý bol v ZUŠ a práve vďaka tomuto zboru som precestovala okolité štáty a navyše sme boli pozvaní aj do Bratislavy do  STV, kde som zažila v známej relácii „Od Kuka do Kuka“ môj prvý kontakt s kamerami.

Redakcia: Načrtli sme okrajovo spev, ako sa vyvíjala Vaša profesionálna kariéra?
Petra: Od detstva som túžila byť speváčkou. Keď nadišiel čas rozhodnúť sa na akú strednú školu ísť, vedela som, že nič iné nechcem študovať ako to, čo ma baví.  Preto som nastúpila na konzervatórium do Košíc so špecializáciou na odbor hudobno – dramatického umenia. Už v druhom ročníku si ma vybral Jozef Bednárik do svojho muzikálu Oliver a odvtedy sa ponuky sypali sypali samy. Či to bola práca v rozhlase, alebo dabingu a v tej dobe som prešla aj konkurzom, ktorý robila známa dance-floorová skupina D-NIGHT a práve pre nich som naspievala tri po sebe idúce albumy. Na pódiu som však nestála ja, lebo aktivít bolo dosť a tak mi to vedúca môjho oddelenia v škole zatrhla. Na mojom mieste tam zostala tanečnica skupiny.

Redakcia: To je prekvapenie, po ktorom by iste rada siahla aj iná tlač. Iste Vás to tak trocha mrzí, že slávu zožal niekto iný...
Petra: Vie to dnes naozaj málo ľudí a napriek všetkému si myslia, že práve tá ich tanečnica im naspievala všetky hity ako Get you yet, Ciao bambina a mnoho ďalších. Len skutoční fanúšikovia, ktorí si kupovali originálne CD, sa mohli dočítať pri každej piesni aj meno speváčky.

Redakcia: Nevadí Vám, že ste naspievali cd-čka Vy a niekto iný sa tvári ako spevák, v danom prípade ako speváčka?
Petra: Veľa ľudí sa ma na to už pýtalo. Spočiatku mi to nevadilo, keďže som bola zaneprázdnená kopcom práce a naviac samozrejme aj štúdiom. No po čase, keď som si všimla, že ľudia si skutočne myslia, že to spieva ona, tak ma to priznám sa, hnevalo. Nezlostilo ma to, že nestojím na pódiu, ale to, že ma mediálne málo, takmer vôbec nespomínali, čo bolo aj dôvodom prečo si ľudia mysleli to, čo si mysleli. To, že speváčka naspieva skupine album a na jej mieste stojí niekto iný sa robí aj v zahraničí. Dva príklady za všetky Mr. President alebo Milli Vanilli.

Redakcia: Poďme späť k muzikálom, ak súhlasíte.
Petra: V treťom ročníku konzervatória som prešla konkurzom do známeho muzikálu Dracula. Študovala som  postavu Lorain zhruba mesiac, potom som onemocnela a tak som odstúpila. Po maturite som prerušila štúdium a odišla som pracovať do zahraničia. Po návrate som dokončila školu absolutóriom a išla na konkurz do muzikálu Krysař, kde ma zobrali do dvoch ženských postáv a to Štěpánovky a Rózy. Vtedy mali do hlavnej ženskej postavy Ágnes päť alternácií a po dvoch mesiacoch sa v tejto postave nejako preriedili alternácie, až zostala len jedna Ágnes a to M. Absolonová z Prahy, ktorá mimochodom alternovala túto postavu aj v Prahe L. Bílou. Tak ma oslovili, nech to naštudujem. Teraz sa smejem, že tá Ágnes sa mi stala nejako osudnou, nakoľko ma minulého roku oslovila režisérka a manželka Dana Landu, Miriam Landa, či by som nemala záujem účinkovať v tomto predstavení, ale tentoraz na doskách Novej Scény v Bratislave. Súhlasila som, no napriek tomu som musela rovnako ako napríklad Karol Čálik, Katka Hasprová, Ivo Gogál, Marián Greksa a iní, prejsť v prvom rade konkurzom. Ono totiž nie je nič také ľahké ako sa na prvý pohľad zdá. Nuž obhájila som, čom som mala a tak teraz hosťujem v Bratislave na Novej Scéne.

Redakcia: O psoch i Vašom zaujímavom povolaní by sme mohli s Vami hovoriť veľmi dlho. Kynológovia majú šancu, zhliadnuť Vás nielen na doskách, ktoré, ako sa vraví, znamenajú svet, ale aj na našich podujatiach.
Petra: Veľmi rada sa ich budem zúčastňovať. Chcem touto cestou všetkých psičkárov a čitateľov Kynologickej revue. Prajem im veľa pekných úspechov nielen v kynologickej oblasti.

Ďakujeme za rozhovor.

Jozef Šuster

<< späť