Nová nádej starým psíkom

V jeseni 1996 si rodina dvanásť ročného jazvečíka Sashe všimla, že sa ich malý psík, na svoj vek už riadne psisko, správa podivne čudne. Pár minút po vyprázdnení plnej misky jedla Sasha čakala s pri tejto nádobe na podávanie jedla. Vonku sa poriadne vybehala a hneď potom, čo sa s domácimi vrátila do domu, čakala pri dverách pripravená na duši i telu lahodiacu prechádzku. Často sa stratila v záhrade – na území vlastného teritória – až pokiaľ sa ju niekto nevydal hľadať. Taktiež sa jej pričinením zvyšoval počet domácich nehôd.
MVDr. Jeffery Richman čelil tejto dileme. Prezrel malú Sashu a podrobil ju laboratórnym testom, no napodiv nenašiel žiadne stopy po zdravotných problémoch. Sučkina čiastočná strata pamäte a zmätenosť boli symptómami starnutia jej mozgu. Doktor Richman začal nadobúdať presvedčenie, že jedinou pomocou, ktorú môže Sashi ponúknuť ja umelý spánok. Avšak vyrieknutie konečného rozhodnutia bolo ešte ťažšie prihliadajúc na fakt, že tento veterinár bol zároveň milujúcim majiteľom starnúceho psíka. „Roky som počúval mojich klientov hovoriac, ako ich zvieratká strácajú svoju hravú, živú dušičku. A mojou odpoveďou bolo: Áno, volám to Dogsheimerova choroba“, spomína dokotor Richman, majiteľ Richmanovej zvieracej kliniky v meste Richmon Heights, Ohio. „Pýtali sa ma – Dá sa s tým niečo robiť? – a ja som im jednoducho musel povedať – nie.“
Nie je to nemožné a tak sa čoskoro nie zmenilo na áno! Richman sa dozvedel o novej droge zvanej l-deprenyl, normálne používanej na liečbu hormonálnej nerovnováhy. Po dvojmesačnej liečbe sa lekárov jazvečík sa stal inou osobnosťou. „Sasha bola opäť mladá“, tešil sa Dr. Richman, „uvedomovala si pravý pocit hladu, nikdy viac sa nestratila a v domácnosti nespôsobila žiadne ďalšie nehody. Droga nám vrátila späť nášho psíka.“

Sasha a možno milióny ďalších psov trpí psím syndrómom dysfunkcie poznávania, taktiež známym ako psia poznávacia porucha alebo „syndróm starých psov“. Experti trvajú na tom, že tento symptóm nemôžeme považovať za Altzheimerovu chorobu u psov, hoci sú obe veľmi podobné. Symptóm poznávacej dysfunkcie je popisovaný ako množstvo zmien v správaní, ktoré sa vyskytujú ako úpadok poznávacích schopností (mentálne funkcie ako je pamäť, schopnosť učiť sa, ostražitosť a vnímavosť).
Niektoré psy napodiv prežijú svoje „zlaté roky“ v najlepšej fyzickej i psychickej kondícii, ale psy ovplyvnené tzv. Dogsheimerovou chorobou môžu byť často sužované dezorientáciou, znižujú interakciu s majiteľmi, trpia poruchami spánku a majú problémy s čistotnosťou, ktorá bola kedysi samozrejmosťou.
Príznaky disfunkčného syndrómu môžu prejavovať dokonca už osemročné psy; táto choroba môže napadnúť akékoľvek plemeno a postupne sa zhoršuje vekom. „Psy žijú dlhšie vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti,“ informovala hovorkyňa Americkej vysokej školy veterinárnych psychológov na špeciálnom cvičení v Bridgetone. „Takže vidíme proporcionálne vyššie čísla vyjadrujúce počet psov ovplyvnených touto chorobou.“
Spolu s telom starnú všetky hlavné orgány, mozog nevynímajúc. Niektoré zmeny môžu znižovať výkonnosť mozgu. Hromaždenie beta amyloidu, proteínu, ktorý pôsobí toxicky na neuróny (aktívne nervové bunky), vytvára povlaky, ktoré sú považované za príčinu zhoršovania poznávacej a orientačnej funkcie.
Starnutím neuroprenášače – chemickí poslíčkovia mozgu – nepracujú na plný výkon. Dopamín, jeden z najdôležitejších neuroprenášačov, je u psov postihnutých syndrómom dysfunkcie poznávacích schopností menej efektívny. Toto je jedna oblasť, v ktorej môže uvedená liečba pomôcť. V skorých deväťdesiatych rokoch výskumníci študujúci podobnosti medzi starnutím psov a ľudského mozgu objavili, že droga používaná na liečbu Parkinsonovej choroby zdokonalila pamäť niekoľkých geriatrických psov. l-deprenyl (taktiež nazývaná selegilín) je dnes ponúkaná veterinárom pod obchodným názvom Anipryl. Pracuje na základe blokácii enzýmu, ktorý znižuje hladinu spomenutého dopamínu. Výsledkom je zvýšenie prenosu chemických odkazov potrebných pre poznávacie a oriantačné funkcie.
Používanie l-deprendylu na liečbu tzv. Dogsheimerovej choroby bolo v Spojených štátoch schválené v roku 1998, v Kanade bola táto droga používaná od roku 1996. L-deprenyl bol v USA schválený ešte skôr, v roku 1997, ale iba na liečbu hormonálnej nerovnováhy. Do doby, keď bol Anipryl dostupný, veterinári mohli psom napadnutým symptómom dysfunkcie orientačných schopností často ponúknuť len svoju sympatiu a ľútosť. „Majitelia a ich psy často proste žili s týmto problémom“, hovoria o svojich skúsenostiach odborníci. „Veľa psov bolo uvedených do umelého spánku, nie kvôli lekárskym problémom, ale len kvôli zmenám ich správania.“ Anipryl nelieči Dogsheimerovu chorobu, ale môže pomôcť zlepšiť kvalitu života, dokonca predĺžiť životy mnohých psov.
Každý postihnutý psík sa prejavuje ináč. Ďalší pätnásťročný kríženec, u ktorého majiteľov vzniklo podozrenie syndrómu, často stojí v kuchyni hľadiac do prázdna, alebo bezdôvodne kňučí. Ashe má taktiež problémy s rozoznávaním známych ľudí. „Dokonca vrčala na mojich rodičov, ktorých ináč nadovšetko miluje“, smutne vysvetľuje majiteľka, ktorá musí psíka povzbudzovať k jedeniu ťapkaním na misku, pripomínať jej, aby znovu zahryzla.
Veterinári nemôžu posúdiť pohľadom, či ide o daný syndróm, ani objednať „disfunkčný test“. Staršie psy majú často viac ako jeden telový systém ukazujúci príznaky symptómu. Problémy s čistotnosťou môžu byť spojené napríklad s obličkovými chorobami, cukrovkou alebo s hormonálnou nestabilitou. Pes, ktorý sa nepokojne prechádza, neschopný pohodlne si ľahnúť, môže trpieť artritídou. Strata chuti do jedla môže byť znakom dentálnej alebo metabolickej choroby, alebo v horšom prípade rakoviny a pes, ktorý vyzerá, ako by ignoroval majiteľove príkazy môže strácať sluch.
Patričná diagnóza vyžaduje:
- Geriatrická lekárska prehliadka vrátane neurologických testov na skontrolovanie mozgu a nervových funkcií.
- Krvné a močové testy kvôli vylúčeniu zdravotných príčin zmien správania.
- História správania pre čisté vylúčenie prirodzených zmien správania.

Starší psi môžu byť ovplyvnení rovnako ako mladší psychickými problémami vyskytujúcimi sa napríklad pri sťahovaní do nového domova, prídavok člena do rodinného spoločenstva alebo zmena v majiteľovom pracovnom rozvrhu. Môžu zavýjať, nepokojne pochodovať alebo špiniť doma kvôli stresu a nervozite.
Experti naznačujú, že veľa prípadov orientačnej dysfunkcie ostáva nediagnostikovaných, pretože ľudia predpokladajú a prijmú dôvod staroby, nie zdravotnú kondíciu. Nedávny prehľad veterinárov odhaduje, že menej ako sedem percent majiteľov psov poskytlo túto informáciu dobrovoľne. Zatiaľ štúdia vedená Kalifornsko-Davisskou univerzitou veterinárnej medicíny ukazuje, že prevaha orientačnej dysfunkcie môže byť vysoká. Tridsaťdva percent jedenásť ročných psov a sto percent šestnásťročných psov preukazuje jeden alebo viac znakov ochorenia.
Sparky, štrnásť ročný kríženec teriéra a kokeršpaniela, bol prinesený na veterinárnu kliniku v Kingsville v Ontáriu, aby bol umelo uspatý. Sivá farba psíkových fúzov bola viditeľná, ale na druhej strane vyzeral dobre na svoj vek. „Pobehoval okolo po miestnosti a určite nevyzeral ako pes, ktorý sa blíži ku svojmu koncu“, povedal lekár. „Videl som, že jeho majiteľ mal slzy na krajíčku, preto som sa ho opýtal, prečo to robíme.“
Sparkyho majiteľ povedal, že už viac nemohol tolerovať psíkovo správanie: Sparky sa vyprázdnil uprostred noci vedľa pánovej postele. „V to ráno tento muž schádzajúc z postele stúpil priamo do páchnucej kôpky a toto bola osudná posledná kvapka“, oboznámil nás Dr. Braithwaite. Boli opísané aj ďalšie znaky dezorientácie. Po laboratórnych testoch a lekárskej prehliadke, ktorá vylúčila iné zdravotné problémy, veterinár vyskúšal Anipryl. „Približne po dvoch týždňoch rodina, v ktorej domácnosti žil kokeršpanjel poslala dobrosrdečnému veterinárovi pohľadnicu, vyjadrujúcu hlboké slová vďaky. Nielenže prestali špinivé nočné mory, ale Sparky spal v noci a cez deň sa správal oveľa živšie ako počas posledných rokov. Dostupnosť Aniprylu zmenila spôsob, ktorým sa vyrovnávame s geriatrickými problémami (problémami starnutia).
L-deprenyl nie je liek pre všetko, dokonca je považovaný za drogu a nepomôže každému pacientovi. Napriek tomu však skúsení veterinári súhlasia s tým, že má zmysel vyskúšať ho približne na mesiac. Ak nie je viditeľné žiadne zlepšenie, pre druhý mesiac sa odporúča zvýšenie dávky. Ak to pomôže, liečba pokračuje raz denne po zvyšok psíkovho života. Jediný vedľajší účinok dopadá na vašu peňaženku. V Amerike môže cena lieku prevyšovať dva doláre denne, v závislosti na veľkosti zvieraťa.
V Spojených štátoch nie je na liečbu orientačnej dysfunkcie schválený žiaden iný liek. Postupom výskumov tejto, Alzheimerovej choroby a ďalších foriem ľudskej demencie by sa mali stať dostupnými ďalšie podobné liečivá. Nicergolín, droga, ktorá zvyšuje cerebrálnu cirkuláciu krvi, je dostupná vo Veľkej Británii na liečenie psích problémov so správaním spojených s vekom. Ginko, antioxidanty a iné zlúčeniny s účelom pomôcť udržiavať mozgové funkcie sú už pripravené na schválenie.
Zatiaľ môžu majitelia aspoň pomôcť obmedziť mentálnu dezorientáciu u starších psov prostredníctvom stálych aktivít. „Ľudia môžu zamestnať ich psov aktivitami, ktoré stimulujú mentálne funkcie,“ radia lekári. Odporúčajú vziať psíka na výskumnú prechádzku, kde môže pes využiť všetkých päť zmyslov. Denný program hier a neustály tréning môžu tiež pomôcť udržať staré psíky vitálnymi a aktívnymi.
Tak prečo nenaučiť starého psa niekoľko nových trikov? Je to pre jeho vlastné dobro.

Lea Červeňanská

<< späť