|
Sasha a možno milióny ďalších psov trpí psím syndrómom dysfunkcie
poznávania, taktiež známym ako psia poznávacia porucha alebo „syndróm
starých psov“. Experti trvajú na tom, že tento symptóm nemôžeme považovať za
Altzheimerovu chorobu u psov, hoci sú obe veľmi podobné. Symptóm poznávacej
dysfunkcie je popisovaný ako množstvo zmien v správaní, ktoré sa vyskytujú
ako úpadok poznávacích schopností (mentálne funkcie ako je pamäť, schopnosť
učiť sa, ostražitosť a vnímavosť).
Niektoré psy napodiv prežijú svoje „zlaté roky“ v najlepšej fyzickej
i psychickej kondícii, ale psy ovplyvnené tzv. Dogsheimerovou chorobou môžu
byť často sužované dezorientáciou, znižujú interakciu s majiteľmi, trpia
poruchami spánku a majú problémy s čistotnosťou, ktorá bola kedysi
samozrejmosťou.
Príznaky disfunkčného syndrómu môžu prejavovať dokonca už osemročné psy;
táto choroba môže napadnúť akékoľvek plemeno a postupne sa zhoršuje vekom.
„Psy žijú dlhšie vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti,“ informovala
hovorkyňa Americkej vysokej školy veterinárnych psychológov na špeciálnom
cvičení v Bridgetone. „Takže vidíme proporcionálne vyššie čísla vyjadrujúce
počet psov ovplyvnených touto chorobou.“
Spolu s telom starnú všetky hlavné orgány, mozog nevynímajúc. Niektoré zmeny
môžu znižovať výkonnosť mozgu. Hromaždenie beta amyloidu, proteínu, ktorý
pôsobí toxicky na neuróny (aktívne nervové bunky), vytvára povlaky, ktoré sú
považované za príčinu zhoršovania poznávacej a orientačnej funkcie.
Starnutím neuroprenášače – chemickí poslíčkovia mozgu – nepracujú na plný
výkon. Dopamín, jeden z najdôležitejších neuroprenášačov, je u psov
postihnutých syndrómom dysfunkcie poznávacích schopností menej efektívny.
Toto je jedna oblasť, v ktorej môže uvedená liečba pomôcť. V skorých
deväťdesiatych rokoch výskumníci študujúci podobnosti medzi starnutím psov
a ľudského mozgu objavili, že droga používaná na liečbu Parkinsonovej
choroby zdokonalila pamäť niekoľkých geriatrických psov. l-deprenyl (taktiež
nazývaná selegilín) je dnes ponúkaná veterinárom pod obchodným názvom
Anipryl. Pracuje na základe blokácii enzýmu, ktorý znižuje hladinu
spomenutého dopamínu. Výsledkom je zvýšenie prenosu chemických odkazov
potrebných pre poznávacie a oriantačné funkcie.
Používanie l-deprendylu na liečbu tzv. Dogsheimerovej choroby bolo
v Spojených štátoch schválené v roku 1998, v Kanade bola táto droga
používaná od roku 1996. L-deprenyl bol v USA schválený ešte skôr, v roku
1997, ale iba na liečbu hormonálnej nerovnováhy. Do doby, keď bol Anipryl
dostupný, veterinári mohli psom napadnutým symptómom dysfunkcie orientačných
schopností často ponúknuť len svoju sympatiu a ľútosť. „Majitelia a ich psy
často proste žili s týmto problémom“, hovoria o svojich skúsenostiach
odborníci. „Veľa psov bolo uvedených do umelého spánku, nie kvôli lekárskym
problémom, ale len kvôli zmenám ich správania.“ Anipryl nelieči
Dogsheimerovu chorobu, ale môže pomôcť zlepšiť kvalitu života, dokonca
predĺžiť životy mnohých psov.
Každý postihnutý psík sa prejavuje ináč. Ďalší pätnásťročný kríženec,
u ktorého majiteľov vzniklo podozrenie syndrómu, často stojí v kuchyni
hľadiac do prázdna, alebo bezdôvodne kňučí. Ashe má taktiež problémy
s rozoznávaním známych ľudí. „Dokonca vrčala na mojich rodičov, ktorých ináč
nadovšetko miluje“, smutne vysvetľuje majiteľka, ktorá musí psíka
povzbudzovať k jedeniu ťapkaním na misku, pripomínať jej, aby znovu
zahryzla.
Veterinári nemôžu posúdiť pohľadom, či ide o daný syndróm, ani objednať
„disfunkčný test“. Staršie psy majú často viac ako jeden telový systém
ukazujúci príznaky symptómu. Problémy s čistotnosťou môžu byť spojené
napríklad s obličkovými chorobami, cukrovkou alebo s hormonálnou
nestabilitou. Pes, ktorý sa nepokojne prechádza, neschopný pohodlne si
ľahnúť, môže trpieť artritídou. Strata chuti do jedla môže byť znakom
dentálnej alebo metabolickej choroby, alebo v horšom prípade rakoviny a pes,
ktorý vyzerá, ako by ignoroval majiteľove príkazy môže strácať sluch.
Patričná diagnóza vyžaduje:
-
Geriatrická lekárska prehliadka vrátane neurologických testov na
skontrolovanie mozgu a nervových funkcií.
-
Krvné a močové testy kvôli vylúčeniu zdravotných príčin zmien správania.
-
História správania pre čisté vylúčenie prirodzených zmien správania.
Starší psi môžu byť ovplyvnení rovnako ako mladší psychickými problémami vyskytujúcimi sa
napríklad pri sťahovaní do nového domova, prídavok člena do rodinného
spoločenstva alebo zmena v majiteľovom pracovnom rozvrhu. Môžu zavýjať,
nepokojne pochodovať alebo špiniť doma kvôli stresu a nervozite.
Experti naznačujú, že veľa prípadov orientačnej dysfunkcie ostáva
nediagnostikovaných, pretože ľudia predpokladajú a prijmú dôvod staroby, nie
zdravotnú kondíciu. Nedávny prehľad veterinárov odhaduje, že menej ako sedem
percent majiteľov psov poskytlo túto informáciu dobrovoľne. Zatiaľ štúdia
vedená Kalifornsko-Davisskou univerzitou veterinárnej medicíny ukazuje, že
prevaha orientačnej dysfunkcie môže byť vysoká. Tridsaťdva percent jedenásť
ročných psov a sto percent šestnásťročných psov preukazuje jeden alebo viac
znakov ochorenia.
Sparky, štrnásť ročný kríženec teriéra a kokeršpaniela, bol prinesený na
veterinárnu kliniku v Kingsville v Ontáriu, aby bol umelo uspatý. Sivá farba
psíkových fúzov bola viditeľná, ale na druhej strane vyzeral dobre na svoj
vek. „Pobehoval okolo po miestnosti a určite nevyzeral ako pes, ktorý sa
blíži ku svojmu koncu“, povedal lekár. „Videl som, že jeho majiteľ mal slzy
na krajíčku, preto som sa ho opýtal, prečo to robíme.“
Sparkyho majiteľ povedal, že už viac nemohol tolerovať psíkovo správanie:
Sparky sa vyprázdnil uprostred noci vedľa pánovej postele. „V to ráno tento
muž schádzajúc z postele stúpil priamo do páchnucej kôpky a toto bola osudná
posledná kvapka“, oboznámil nás Dr. Braithwaite. Boli opísané aj ďalšie
znaky dezorientácie. Po laboratórnych testoch a lekárskej prehliadke, ktorá
vylúčila iné zdravotné problémy, veterinár vyskúšal Anipryl. „Približne po
dvoch týždňoch rodina, v ktorej domácnosti žil kokeršpanjel poslala
dobrosrdečnému veterinárovi pohľadnicu, vyjadrujúcu hlboké slová vďaky.
Nielenže prestali špinivé nočné mory, ale Sparky spal v noci a cez deň sa
správal oveľa živšie ako počas posledných rokov. Dostupnosť Aniprylu zmenila
spôsob, ktorým sa vyrovnávame s geriatrickými problémami (problémami
starnutia).
L-deprenyl nie je liek pre všetko, dokonca je považovaný za drogu a nepomôže
každému pacientovi. Napriek tomu však skúsení veterinári súhlasia s tým, že
má zmysel vyskúšať ho približne na mesiac. Ak nie je viditeľné žiadne
zlepšenie, pre druhý mesiac sa odporúča zvýšenie dávky. Ak to pomôže, liečba
pokračuje raz denne po zvyšok psíkovho života. Jediný vedľajší účinok dopadá
na vašu peňaženku. V Amerike môže cena lieku prevyšovať dva doláre denne,
v závislosti na veľkosti zvieraťa.
V Spojených štátoch nie je na liečbu orientačnej dysfunkcie schválený žiaden
iný liek. Postupom výskumov tejto, Alzheimerovej choroby a ďalších foriem
ľudskej demencie by sa mali stať dostupnými ďalšie podobné liečivá.
Nicergolín, droga, ktorá zvyšuje cerebrálnu cirkuláciu krvi, je dostupná vo
Veľkej Británii na liečenie psích problémov so správaním spojených s vekom.
Ginko, antioxidanty a iné zlúčeniny s účelom pomôcť udržiavať mozgové
funkcie sú už pripravené na schválenie.
Zatiaľ môžu majitelia aspoň pomôcť obmedziť mentálnu dezorientáciu
u starších psov prostredníctvom stálych aktivít. „Ľudia môžu zamestnať ich
psov aktivitami, ktoré stimulujú mentálne funkcie,“ radia lekári. Odporúčajú
vziať psíka na výskumnú prechádzku, kde môže pes využiť všetkých päť
zmyslov. Denný program hier a neustály tréning môžu tiež pomôcť udržať staré
psíky vitálnymi a aktívnymi.
Tak prečo nenaučiť starého psa niekoľko nových trikov? Je to pre jeho
vlastné dobro.
Lea Červeňanská
|
