NAŠE NÁRODNÉ...

V odborných kynologických a poľovníckych časopisoch sa pomerne veľa píše o slovenských čuvačoch, veľmi sa propaguje československý vlčiak. Je to dobre, že má odborná verejnosť správy o týchto našich plemenách, avšak už slovenský hrubosrstý stavač sa skoro ani nespomína. I keď v zahraničí ho ako poľovné plemeno veľmi pochvaľujú. Podobne je na tom aj slovenský kopov.

Mrzí ma, že na stránkach odborných časopisov sa dočítame chválospevy o rôznych plemenách a naše národné plemeno sa len okrajovo spomenie. Z tohto dôvodu by som rád aj čitateľom Kynologickej revue znova oživil slovenského kopova v celej jeho kráse a jeho pracovné schopnosti. Slovenský kopov, ako jedinečné poľovnícke plemeno, sa nedá zameniť pre svoju odvahu, ostrosť, orientáciu a perfektnú prácu pri dohľadávkach so žiadnym iným plemenom. Jeho zvonivý hlas pri durení a držaní diviačej zveri je neprekonateľný.

Práca nízkym nosom pri dohľadávkach sa vyrovná práci kvalitných farbiarov, nehovoriac o tom, že sa dokáže vynikajúco orientovať v cudzích a ťažkých revíroch Slovenska, ba aj v zahraničí. Chválospevy na toto národné plemeno z Talianska, Chorvátska, Nemecka, Francúzska, Čiech aj Moravy hovoria o jeho kvalitách.

V roku 2001 boli vyvezené 2 šteniatka slovenského kopova do USA. Tam si svojou prácou pri dohľadávkach jelenca wirginského, na ktorého sa poľuje lukom, vyslúžili uznanie a obdiv amerických poľovníkov a farmárov. Čo sa mi nepáči je to, že americkí kynológovia v USA pre nášho slovenského kopova (hoci má názov uvedený v PP), udali na certifikát šteniat názov čierny lesný pes. To je urážajúce pre našu kynológiu a národ. Pretože slovenský kopov je naše národné kultúrne dedičstvo, na ktoré máme právo byť hrdí!

Veľmi dobre mi padli slová chvály kanadského profesionálneho poľovníka, ktorý s kopovom poľoval dlhé roky na medvede a losy. Pre šteniatko si prišiel k pánovi Štefánikovi až do Michiganu! Slová nemeckých poľovníkov o tom, že so slovenským kopovom ulovili cez 200 ks diviačej zveri, hovoria jasnou rečou, čo naši predkovia vyšľachtili. Veď cez 12 tisíc jedincov v plemennej knihe tiež o niečom nasvedčuje.
 

Avšak skromnosť slovenských poľovníkov ho nedostatočne prezentuje na rôznych medzinárodných výstavách, kde zahraniční rozhodcovia vždy presadia nejaké atraktívne plemeno, ktoré sa síce u nás poľovnícky nijako nepreslávilo a nedá sa so slovenským kopovom vôbec porovnať... No ceny týchto šteniat sú neúmerné k cenám kopovov, čo si nijako neviem vysvetliť. Dokonca aj ceny šteniat niektorých plemien (aj keď sú bez PP) sú vyššie ako ceny šteniat slovenského kopova po špičkových rodičoch. Kvôli spoľahlivejšiemu oceneniu exteriéru a väčšej konkurencii sa chovatelia kopovov radšej zúčastňujú klubových, alebo špeciálnych výstav, na ktorých sú psy objektívne a presne posúdení a majú dokonalý prehľad o chovaných jedincoch.

Chovatelia a milovníci slovenského kopova v počte 560 sú združení v Klube chovateľov slovenského kopova pri SPZ v Bratislave. Naša republika je zakladajúcim členom Medzinárodného klubu chovateľov slovenského kopova. Na publikovaných fotografiách sú pracovne a exteriérovo vynikajúci zástupcovia tohto plemena – diviačiar, šampión Slovenska, res. CACIT Blesk z Černovej a Ikar Vlčí potok. Ďalej vám predstavujem aj toho času najkrajšieho jedinca – šampióna Slovenska, CAJC, 4 x CAC, 2 x CACIB, 4 x BOB, CWC Kopčo Fašie.

Záverom chcem popriať všetkým chovateľom slovenských kopovov, aby si vychutnali jeho zvonivý hlas pri durení diviakov a jeho perfektný nos i odvahu pri dohľadávaní našej rytierskej čiernej zveri, pri ktorej mnohým poľovníkom zachránili zdravie, dokonca aj život pri útoku postrelených silných kancov.

Ján Pilát

<<< späť