Celoštátna výstava psov Nitracanis |
Hovorí sa, že ak človek robí niečo rád, výsledok sa musí dostaviť. Ak však robí navyše to čo robiť vie, konečný výsledok je blízko k dokonalosti... |
Ako na samozrejmosť sme si zvykli na výborne zorganizované podujatia pod hlavičkou Nitracanis. Vždy vysoký počet prihlásených psov, ktorý sa už vyšplhal nad 1700, bol aj tohto roku pre mnohých kynológov zo zahraničia, ktorí podujatie navštívili po prvýkrát, až neuveriteľný. Pre nás samozrejmosť, na ktorú sme si ľahko zvykli, bola, napríklad, pre maďarského publicistu niečím neuveriteľným... Na mnohých výstavách v iných krajinách, kde sa zadáva CACIB, je počet vystavených psov často podstatne nižší. Čím to je, že si táto „Cacovka“ v Nitre získala obľubu našich, ale najmä zahraničných vysta-vovateľov? Dôvodov by sme mohli nájsť istotne viac – ako sú geografická poloha, možno aj vhodne zvolený termín usporiadania výstavy, či kvalitní rozhodcovia. Osobne si však myslím, že najväčšiu zásluhu na úspechu má organizačný výbor pod vedením skúseného Ing. Jaroslava Matyáša, ktorý sa dokázal obklopiť osobnosťami, akými sú Róbert Brunclík, Karol Abrahan, Eleonóra Fischerová, Ľubomír Ištok, Ing. Zdeněk Robeš, Marek Hupko a Vierka Močková. Súkolesie, ktoré tvorilo a, dúfajme, aj mnohokrát bude tvoriť jeden vynikajúci organizačný celok. Mnohých z menovaných nemáme možnosť ani na výstave zhliadnuť. Každý si plní svoje povinnosti na zverenom poste. |
|
Koho sme sa však mohli vidieť na vlastné oči bol Ing. Róbert Kanás, ktorý vystavovateľov, rozhodcov i všetkých divákov sprevádzal vynikajúco zvládnutým konferensom záverečných súťaží. Aj táto, i keď vekom mladá, ale kynologickými skúsenosťami zrelá osobnosť, sa veľkou mierou pričinila o vytvorenie slávnostnej atmosféry galaprogramu výstavy Nitracanis. |
|
Môžeme polemizovať o tom, či v záverečných súťažiach získavajú ocenenia tí
skutočne najkvalitnejší jedinci, či nevyhrávajú tzv. módne plemená, alebo
tie, ktoré majú výhody dlhšej srsti, zakrývajúcej anatomické vady, prípadne
tie, ktoré zaujmú ladným pohybom. V každom prípade je ale nepopierateľný
fakt, že práve záverečné súťaže sú najlepšou propagáciou kynológie a aj
jednotlivých plemien. Preto by malo byť cťou pre majiteľa každého jedinca,
ktorý má tú česť sa v nich prezentovať, aby sa jej zúčastnil. |
Jozef Šuster |
|