Marián Novák |
Psy životným poslaním...
|
 |
Marián, kedy si pochopil, že kynológia je tvojím životným poslaním? "Kynológii sa venujem od svojich 12 rokov. Môj prvý pes s preukazom pôvodu bola zlatá sučka anglického kokeršpaniela Lena z Dražovického háje. Svojimi vlohovými vlastnosťami ma priviedla k spoznávaniu nádhernej práce poľovného psa a doviedla ma k tomu, aby sa zo mňa stal kynológ a poľovník. Kynológia je pre mňa a celú moju rodinu istým životným poslaním, venujeme sa jej a odovzdávame jej kus svojho času, aj keď sú pre nás v živote aj iné dôležitejšie a prioritnejšie veci, sú to rodina a práca."
Si prezidentom Klubu chovateľov poľovných sliedičov - quo vadis - alebo kam kráča KCHPS, aké máte ciele, aké úspechy? "Vo výbore KCHPS pracujem od jeho založenia, t. j. od r. 1992, najprv ako podpredseda, neskôr ako výcvikár, prezidentom som sa stal v roku 2004. Výsledky našej práce veľmi ovplyvňujú finančné a organizačné možnosti, ľudský prístup a množstvo ďalších skutočností, s ktorými sa v kynológii stretávame. Je každému jasné, že výbor KCHPS sa vždy snažil v rámci svojich možností organizovať klubové akcie a podporovať chov španielov na Slovensku, no je pravda, že v roku 2005 sme pocítili enormný nárast záujmu chovateľskej aj laickej verejnosti o chov plemien združených v našom klube, a to tým, že klub v uplynulom roku mal plne obsadené všetky akcie, ktoré naplánoval, o čom najlepšie hovorí účasť 128 psov na klubovej výstave v Nitre. Takýto počet nahlásených psov v histórii KCHPS ešte nebol. Musím ale podotknúť, že aj účasť na klubových skúškach bola veľmi milým prekvapením, kde, napríklad, na skúškach vlôh sa zúčastnilo 14 psov a veľké percento vodičov boli ľudia, ktorí sa nikdy nevenovali poľovníckej kynológii, no napriek tomu dokázali svojich psíkov úspešne predviesť na týchto skúškach - tieto skúšky sú veľmi podstatné na preukázanie základných vlohových vlastností našich plemien, ako je, napríklad, hlasitosť. Môžem úprimne skonštatovať, že |
|
KCHPS sa uberá správnym smerom vďaka práci celého výboru, ako aj veľkej časti členov, ktorí podporujú činnosť nášho klubu finančne, materiálne a dobrými nápadmi, za čo im patrí veľká vďaka a aj touto cestou im úprimne ďakujem. Aby som nevravel len o akciách, ktoré klub vykonal, môžem s radosťou skonštatovať, že oproti minulým rokom stúpol počet narodených šteniatok u všetkých plemien, ako aj počet uchovnených jedincov, čo pripisujem "zmierneniu" podmienok chovnosti v rámci výkonu. Neodbúrali sme skúšku z výkonu, nakoľko ide o plemená pracovné, ale výbor klubu rozhodol, že do chovu budeme akceptovať aj absolvovanie skúšky v III. cene, čo podporilo účasť veľkej laickej verejnosti, ktorá nemá možnosti cvičiť psa v poľovných revíroch. Veľkým kladom sa stalo to, že chovatelia, ktorí sa nikdy nevenovali výkonu, sa po úspešnom absolvovaní skúšok rozhodli skúsiť pripraviť psíka aj na náročnejšie skúšky. Web stránka nášho klubu: www.kchps.sk"
Z množstva funkcií, ktoré máš, ktorú robíš najradšej? "Vieročka, každá z funkcií je dôležitá a každú, ktorá mi bola zverená, som sa snažil vykonávať čo najlepšie a najobjektívnejšie. Nikdy nie s vedomím niekomu alebo niečomu uškodiť. Ani jedna z nich však pre mňa nie je viac alebo menej obľúbená, no najradšej som, keď mám jeden víkend voľný, ktorý môžem venovať mimo svojej rodiny aj svojim psom a prejsť sa aspoň s jedným z nich po lese."
Máš krásnu rodinku, ako sa ti podarilo, že sa všetci venujú psom? "Nestaval by som otázku, či sa mi niečo podarilo, alebo nepodarilo. S manželkou sme boli od mala vychovávaní k úcte a láske k prírode, od mala sme mali možnosť venovať sa psom, neboli nám kladené žiadne prekážky, a takisto náš syn aj dcéra sú vedení presne týmto smerom."
K tomu, aby si sa mohol venovať okrem práce naplno psom, teda k tvojim úspechom neodmysliteľne patrí aj tvoja manželka Zuzka. Bola aj ona kynologička, keď si ju spoznal? "Áno, samozrejme, je to nepopierateľné, že za všetky moje úspechy v kynológii môžem vo veľkej miere mimo svojich rodičov poďakovať svojej manželke Zuzane, ktorá mala a má veľké pochopenie a veľkú snahu mi napomáhať v každej činnosti, ktorú vykonávam, a to nielen v kynológii. Je pravda, aj Zuzana sa venovala pred našim zoznámením psom, ale služobnej kynológii. Môžem ale povedať, že aj ju nadchla práca poľovného psa a v súčasnosti aj ona predvádza poľovných psov na skúškach a, samozrejme, aj vykonáva právo poľovníctva."
Ktoré z tvojich detí pôjde v šľapajach otca a mamy? "Nechajme sa prekvapiť, ale pre istotu začíname šetriť na pribudovanie ďalších psincov."
Akých psíkov chováte teraz? "Momentálne máme štyroch kokrov, a to zlatú sučku - dôchodkyňu, chovného psa oranžového beloša, dve chovné sučky trikolóry, ďalej dve sučky bavorských farbiarov - mamu s dcérou a ročnú sučku nemeckého prepeličiara, s ktorou by sme tento rok chceli absolvovať skúšky z výkonu. Samozrejme sa venujeme aj chovu, sme majiteľmi chovateľskej stanice z Košickej, www.zkosickej.sk." |
|
Z množstva psov, ktorí ti prešli rukami, na ktorého si najviac pamätáš? "To je pekná otázka. Samozrejme, že najviac mi k srdcu prirástla moja prvá sučka anglického kokra Lenka z Dražovického háje, ktorá bola veľmi, a povedal by som, že až príliš veľmi pracovne nadaná a jej malé, ale duchom veľké poľovné srdce ma priviedlo k celej kynológii, poľovníctvu a v podstate aj k práci, ktorú v súčasnosti vykonávam. Lenka ako ročná mala absolvované troje poľovných skúšok v prvej cene a duričské skúšky v III. cene s titulom hlásič. V druhom roku svojho života sa zúčastnila na klubových všestranných skúškach v Kroměříži, kde pre svoju poľovnú vášeň z prvej disciplíny vypadla, nakoľko jej bolo po vôli prebehnúť sa za diviakmi. O rok v Brumtáli uspela na Klubových všestranných skúškach v I. cene, celkovo tretia s nomináciou na Memoriál Mileny Štěrbovej, ktorý sme skoro úspešne absolvovali v Tábore, no vďaka mojej blbosti a mladíckym frajerinkám, keď sme už mali isté víťazstvo, tak sme predposlednú disciplínu - odloženie - absolvovali, žiaľ, spolu - niežeby som ja prišiel k Lenke, ale Lenka z odloženia ku mne. Po týchto úspechoch-neúspechoch sme sa s Lenkou navždy rozlúčili, keď sa jej náruživé poľovné srdiečko odhodlalo prehnať zver cez štátnu cestu, kde sa jej stalo osudné stretnutie s nákladným autom. Mám ešte jednu srdcovú lásku, na ktorú nikdy nezabudnem, a to bola Mimi od Stanovského, môj prvý farebný anglický kokeršpaniel. V osemnástich mesiacoch absolvovala všestranné skúšky v I. cene, bola víťazkou Medzinárodných všestranných skúšok v Čechách, ako jediní zo Slovenska sme sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži španielov v Rakúskom Salzburgu, kde obstála v II. cene. Mimka bola zakladateľkou nášho chovu farebného anglického kokra, za čo jej patrí veľká vďaka." |
|
|
Posudzuješ prácu na poľovných skúškach. Ako by sa dali porovnať výkony psov pred 10 rokmi a teraz? "Výkony poľovných psov v minulosti a v súčasnosti sú na takej úrovni, akú im dáme my - chovatelia, cvičitelia. Je pravdou, že v súčasnosti možnosti na výcvik poľovného psa sú obmedzené počtom voľne žijúcej zveri, možnosťou vstupu do poľovných revírov za účelom výcviku. Ako sa vraví: Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Tým chcem povedať, že aj ja som prešiel obdobím, keď som nemal dostatok možností výcviku, no hľadal som spôsoby ako umožniť mojim psom, aby mohli preukázať svoje vlohy. Viem, že táto práca je veľmi, veľmi náročná, a preto si vážim každého vodiča psa, ktorý sa snaží preňho vytvoriť maximum. Vierka, v živote som predvádzal veľakrát psov na skúškach z výkonu. Boli obdobia úspechu aj neúspechu. Musíme si všetci uvedomiť, že je to práca so živým tvorom, či je to pes, alebo samotný vodič. V dnešnom rýchlom tempe života si vážme každý kontakt s prírodou a každú chvíľu strávenú s naším psom, či už prežívame obdobie úspechu alebo neúspechu."
V Čechách, kde často posudzuješ, predvádza dosť žien. Myslíš, že je to trend aj na Slovensku, že sa ženy vo väčšej miere venujú nielen exteriéru, ale aj poľovnej kynológii? "Je to veľmi milá otázka. Je pravdou, že na Slovensku sa čoraz viac žien venuje výcviku poľovných psov, čomu som veľmi rád. Myslím, že niektoré momenty ženy zvládajú omnoho lepšie ako muži. Vôbec sa ženy nemusia báť, alebo hanbiť predvádzať psíka medzi samými mužmi poľovníkmi."
Pre rozhodcu je cťou posudzovať na skúškach vyššieho typu, ale my vieme, že si posudzoval aj tieto skúšky. Kde to bolo? "Osobne si najviac vážim posudzovanie Memoriálu Mileny Štěrbovej, tento memoriál je jednou z najväčších a najuznávanejších súťaží v rámci Európy, na ktorom sa môžu zúčastniť poľovné sliediče. Organizuje ho Klub chovatelů loveckých slídičů v Českej republike. Ďalšou veľkou skúsenosťou bola možnosť posudzovať Svetovú súťaž stavačov a prinášačov konanú v roku 2004 v Senci, kde som mal možnosť posudzovať španiele na Svetovej súťaži sv. Huberta v prinášaní."
Ktoré plemeno najradšej posudzuješ na výstavách? "Posudzujem celú VIII. skupinu FCI, no úprimne povedané si ma prekvapila touto otázkou, nakoľko som si ju ja osobne do tejto chvíle nepoložil a je mi veľmi ťažké na ňu odpovedať. Snažím sa, aby som žiadneho z predvedených jedincov neukrátil a neublížil v posudku."
Vieme aj to, že patríš medzi úspešných študentov Vysokej školy veterinárnej v Košiciach. Ako to, prosím ťa, všetko stíhaš? "Som veľmi rád, že Univerzita veterinárneho lekárstva pamätala aj na nás - kynológov, a otvorila odbor Kynológia, ktorý mám možnosť študovať aj ja. Ako to všetko stíham? Vierka, v prvom rade to stíham vďaka svojej rodine a, samozrejme, vďaka skupine spolužiakov, ktorí sú taktiež aktívni kynológovia, i keď viacerí zo služobnej a spoločenskej kynológie. Toto štúdium vďaka týmto ľuďom mi umožňuje širší pohľad na kynológiu a nebyť orientovaný iba jedným smerom."
Ďakujeme za rozhovor a prajeme do budúcnosti veľa úspechov v práci so psami. Viera Janeková |