Chovná stanica ZO SENGETOVA
|
"V stopách otcov k novým cieľom"
|
 Klubová víťazka Jelka zo Sengetova. Medzi jej víťazstvom a víťazstvom Plejboja zo Sengetova je 25 rokov ! |
Pán doktor, od kedy sa datuje začiatok vašej chovnej stanice? "Vždy sme doma mali psy s preukazom pôvodu, ale aktívne sme nechovali. V roku 1967 sa otec rozhodol pre kúpu šteniatka jagdteriéra od pána Mesiarika zo Žarnovice. Jagdteriéri už ale neboli a domov sme prišli so sedemmesačnou sučkou hrubosrstého foxteriéra ŽUŽU z Drastvice. Práve s ňou som absolvoval v roku 1968 prvú výstavu v petržalskom Ovsišti. Vlastný chov sme začali až na sučke ZITA z Drastvice po importovaných rodičoch z významného švajčiarskeho chovu - otec: Kebir von Thurlinden a matka: Sally von Thurlinden. Chovateľská stanica zo Sengetova bola teda založená v roku 1968 a v roku 1969 sme mali prvý vrh. Nechali sme si dve sučky, ale do ďalšieho chovu sme zaradili len jednu - ASA zo Sengetova. Skutočne zaujímavé je, že počas celého obdobia nášho chovu foxteriérov chováme len a výlučne na tejto jednej rodine a v súčasnosti máme doma jedenástu a dvanástu generáciu našich súk."
Ako to bolo s uchovňovaním vašich súk? "V čase nedávnom - za socializmu, bola pre foxteriérov na uchovnenie predpísaná skúška z výkonu. To znamená, že sme museli s našimi psíkmi pracovať, väčšinou to boli brlohárske skúšky. Neskôr pod tlakom hlavne Českého mysliveckého svazu museli foxteriéry na uchovnenie absolvovať k brlohárskym skúškam aj akékoľvek skúšky povrchové, okrem jarných skúšok. Toto nezmyselné opatrenie trvalo viac rokov a za ten čas sa viacero dobrých chovateľov od chovu odvrátilo a z foxteriérov sa nestali žiadni neprekonateľní Rambovia. Dnes sa môžeme len domnievať, že hlavným cieľom tohto odborne neobhájiteľného administratívneho opatrenia bolo zníženie počtu chovateľov foxteriérov, čo sa aj podarilo!"
|
|
Neboli to však jediné problémy v chove, však? "Nie, približne v polovici sedemdesiatych rokov došlo v chovoch teriérov k zhoršeniu životaschopnosti narodených šteniat. Bežne sa stávalo, že postupne vo vrhu do jedného týždňa uhynula prevažná väčšina šteniat, alebo uhynul celý vrh. Ten, kto to nezažil, si nevie predstaviť tú tragédiu, keď sme počas niekoľkých rokov neboli schopní odchovať kompletný vrh! Opatrenia sme síce robili, ale výsledok bol, žiaľ, malý. Pokiaľ viem, kvalifikovane sa tento problém nikdy neuzavrel a postupne tak ako prišiel, tak aj zanikol."
Odchované šteniatka boli v ďalšom období životaschopné? "A ako! Neviete si predstaviť, ako dokáže foxteriér vyničiť všetko živé, čo bolo na dvore. A ako rýchle sa naučili odhaliť slabé miesto akejkoľvek ohrady, alebo pletiva. Pamätná bola v tomto smere najmä jedna sučka, ktorá sa dostala do voliéry s tridsiatimi mladými perličkami. Počas niekoľkých minút ich takmer všetky vychytala. Takýchto strát na domácich zvieratách, najmä na hydine a králikoch, bolo viac. Dnes už iné domáce zvieratá nechováme."
Vieme, že vaša chovná stanica prešla viacerými zmenami. Aké plemená chováte teraz? "My sme už druhá generácia, ktorá sa zapodieva chovom na našej chovateľskej stanici. Ako som už spomínal, našim prvým a dlhé roky jediným plemenom boli foxteriéry hrubosrsté. Ešte v 80-tych rokoch sa naša rodina okrajovo zaoberala chovom dlhosrstých kólií a dochovali sme aj niekoľko vrhov. Ja som sa profesionálne dlho venoval hlavne chovu koní, čo si vyžadovalo moje každodenné nasadenie. Preto som sa chovu psov v tom čase venoval len okrajovo. Po otcovej náhlej smrti v roku 1996 sme prevzali prevažnú časť jeho foxteriérov k nám do Šamorína. V roku 1997 sme začali aj s chovom cairn teriérov. Vlani si moja pani zadovážila írskeho teriéra, a tak dnes máme na dvore zastúpené tri teriérske plemená. Na počesť môjho otca organizuje náš Klub chovateľov teriérov a foxteriérov každý rok Memoriál Ing. Semana v brlohovaní teriérov."
|
|
Každá chovná stanica, ktorá prešla rokmi, pozná chuť víťazstiev a horkosť prehry. Ako to je u vás? Ktorý bol najúspešnejší pes, vrh...? "Chcel by som povedať, že prioritou nášho chovu sú exteriérovo a charakterovo korektné psy. Vždy sme radi, keď sa nám podarí umiestniť štence do dobrých rúk. Ak sa majiteľ chce angažovať aj v iných sférach kynológie - výstavy, práca, tak sa snažíme jeho záujem podporiť a naozaj pomáhame tam, kde sa dá. Snažíme sa v praxi naplňovať heslo: "Dopraj iným a bude aj tebe dopriate." Z výstavného pohľadu jednoznačne za našich najúspešnejších foxteriérov považujem psa Plejboj zo Sengetova /nar. 1975/ a suka Jelka zo Sengetova /nar.2000/. S obidvomi sa nám podarilo vyhrať Klubového víťaza na Klubovej výstave Klubu chovateľov foxteriérov v Prahe - len medzi víťazstvami bol odstup 25 rokov! Z cairn teriérov sa mi najlepšie odchovy označujú ťažšie. Vo vrhu A - Astra a Alexa - dve medzinárodné šampiónky, prvé dve schopné vyhrávať aj v silnej medzinárodnej konkurencii. Možno ich považovať aj za zakladateľky chovu cairn teriérov na Slovensku. K výpočtu našich víťazstiev u nás a v zahraničí možno zaradiť len za posledné roky viac Šampiónov krásy Slovenska a aj päť Medzinárodných šampiónov krásy. Na schodisku, ktoré vedie k týmto našim úspechom, sme šli postupne a nevynechali sme ani jeden schodík. Patríme k tým ľuďom, ktorí vedia, že nemajú patent na rozum. Preto si každý z úspechov veľmi vážime. Každú účasť našich psov na výstavách alebo skúškach dôkladne analyzujeme a snažíme sa predchádzať možným chybám v budúcnosti. Paradoxne, za veľký úspech považujem to, že sa nám podarilo v chove cairn teriérov vychovať úspešnú, domácu konkurenciu. Sú to odborne dobre podkutí ambiciózni milí ľudia. Preto ak chceme aj v budúcnosti vyhrávať, tak sa neustále musíme zlepšovať." |
|
|
Vieme, že do chovu je obyčajne zatiahnutá celá rodina. Bez vašej manželky Evy by to asi nešlo, však? "Máte pravdu. Tak ako sa do chovu psov u rodičov angažovala celá rodina , tak aj celá naša rodina je súčasťou našej dnešnej chovnej stanice. Snažili sme sa našich synov, ktorí vyrastali v tesnom kontakte so zvieratami, vychovávať k úcte k životu a tolerancii a vzťahu k prírode, čo sa podpísalo aj na ich životnom smerovaní. Starší má skončenú Lesnícku univerzitu vo Zvolene, mladší je v piatom ročníku na UVL v Košiciach. Obaja majú už v tomto veku veľa skúseností s chovom a podľa svojich možností pomáhajú nielen pri ňom, ale aj pri organizovaní akcií nášho Klubu chovateľov teriérov a foxteriérov. Osobne si neviem dosť dobre predstaviť tak dlhodobé a úspešné fungovanie v chove bez toho, aby nebolo doma vytvorené správne zázemie. U nás síce najviac pracujem so psami ja, ale nebyť toho, že je tomu priaznivo naklonená moja manželka Eva, tak by celý chov v žiadnom prípade takto nemohol fungovať. Jej osobnou záležitosťou je hlavne odchov šteniatok a ich "výchova". Pri svojej práci a aj v kynologickom živote sa často musím vzdialiť z domu aj na niekoľko dní. Práve v týchto situáciách chovateľ spoznáva oporu v rodinných príslušníkoch. Ich podiel na našom chove je celkom mimoriadny a nie vždy docenený."
Odkedy rozhodujete a aké plemená? "Už môj otec bol dlhoročný medzinárodný rozhodca pre exteriér psov. Posudzoval od r. 1973 foxteriérov, neskôr si rozšíril aprobáciu na všetky plemená teriérov. Ja som bol rozhodcom pre exteriér psov menovaný v roku 1998. Viac rokov som už medzinárodný rozhodca. Rozhodujem celú III. skupinu FCI pravidelne na Slovensku a aj v zahraničí. V tejto činnosti mi dosť pomáha aj moja viac ako dvadsaťročná prax v chove koní. Tu sa exteriér a najmä pohyb posudzuje mimoriadne detailne. Za dôležitý pozitívny moment v práci rozhodcu považujem to, keď je chovateľom a rozhodcom zároveň. Takýto rozhodca nestráca kontakt s chovateľským prostredím a spravidla si je vedomý, že ak urobí chybu, tak sa mu to zákonite vráti na jeho zvieratách."
Ďakujem za rozhovor a v mene čitateľov Kynologickej revue prajem veľa chovateľských úspechov do ďalších rokov. Viera Janeková |