SKÔR NEŽ ICH DONESIETE DOMOV |
Vážená redakcia, nepatrím medzi tých naslovovzatých chovateľov psov. Ako chlapec som vyrastal na dedine a pri dome sme psa mali, ale to už bolo dávno, odvtedy ma čas zavial poriadne ďaleko, dnes bývam v paneláku a na psa som ani len nepomyslel. Moje dve dcéry však o to viac. Dva roky my už pília uši, že by na Vianoce chceli psa, ale mne sa to akosi nepozdáva, pretože bytovka predsa nie je dvor pri dome. Priznám sa, že už som tak trocha náchylný im toho psa tento rok pod stromček kúpiť, ale najprv by ma zaujímalo, čo to bude obnášať. Nie finančne, ale starostlivosťou. Kúpil som si váš časopis vo viere, že načerpám potrebné informácie, ale s poľutovaním zisťujem, že oslovujete skôr zabehnutých chovateľov a laik ako aj ja toho veľa nezíska. Marián Varhaňovský, Prievidza
|
Ak si teda kúpite šteniatko, nezabudnite si spolu s ním doviezť domov aj kúsok jeho rodiska. Myslíme tým, napríklad, handru alebo iný predmet z koterca, kde ten drobizg žil spolu so svojimi súrodencami a matkou. Je dôležité, aby ešte nejaký čas po odlúčení cítilo pach prvého domova. V úplne novom a cudzom prostredí mu to bude dodávať pocit istoty a pokoja. Predtým, než sa ocitne vo vašom byte, je vhodné určiť jeho miesto. Od prvého momentu by psovi malo byť jasné, kde je jeho flek. Ak tak neučiníte a miesto pre psa začnete premiestňovať podľa vašich a priestorových potrieb, docielite iba to, že za svoj flek bude považovať celý byt. Pri povele „choď na svoje miesto“ sa potom pokarhaný pes nepoberie do košíka v predsieni, ale povedzme do fotela v obývačke. V prvých dňoch by šteňa nemalo byť samé ani v noci, pretože z nového prostredia a odlúčenia bude precitlivelé a vystrašené. Po niekoľkých týždňoch ho samote treba privykať, ale zároveň si aj uvedomiť, že po príchode zo školy alebo práce si psík tú hodinku pre seba od blízkych vyžiada. To spomínané miesto určené psovi je potrebné aj kvôli tomu, aby sa ten mal kam uložiť na odpočinok, kde si môže zdriemnuť bez nejakého rušenia. A ešte niečo! Flek pre psa nech nie je uložený tak, že svojho miláčika budete často prešľapovať, pretože to psi nemajú radi. Aj keď je to niekedy ťažké, nikdy nepovoľte spať svojmu psovi spoločne s vami vo vašej posteli. Ani v jej najvzdialenejšom kútiku! Na to si veľmi rýchlo zvykne a potom už ho z nej nevyženiete. Pes je tvor, ktorý zje relatívne všetko, teda aj ľudskú
stravu, ale tá nemôže nahradiť kvalitné krmivo a vitamíny. Ale ak predsa
trváte na tom, že váš miláčik má byť zároveň aj požierač zvyškov jedál,
najvodnejšie bude mu to miešať s krmivom. Bez kvalitného krmiva sa
dopracujete leda tak k tomu, že vy a váš pes budete pravidelnými
návštevníkmi veterinárnej ambulancie. Dbať treba aj o to, aby potrava nebola
vždy iba suchá. A s tými kostičkami z kurčiat, o ktorých sa večne
polemizuje, či ich pes smie alebo nie, to radšej neskúšajte. Stokrát to
spôsobiť nemusí nič, ale na stoprvý krát aj pohromu. Pes síce bude
príslušníkom vašej rodiny (teda ak sa nám podarí presvedčiť vás o jeho
kúpe), ale majte vždy na rozume, že ak ho rozmaznáte, tak s tým
znepríjemníte život len a len sebe. Nie je vhodné, aby stoloval s vami pri
nedeľňajšom obede. Prečo, o tom už reč na stránkach Kynologickej revue bola,
a keď sa k tomu nevrátime, vezmite si túto radu k srdcu. Ak sa psovi neujde
nič od vášho stola, raz a navždy si zapamätá, že svoju potravu nájde iba vo
svojej vlastnej miske. |
|
Každého majiteľa prvého psa v byte asi najviac zaujíma riešenie jeho čo možno najrýchlejšieho priučenia izbovej čistoty. S počiatku si to vyžaduje vychádzky každé 2 hodiny, hlavne po nakŕmení. Ak tento prvotný cyklus z nejakého dôvodu nedodržíte a psík to predsa len pustí na koberec, netlačte mu ňufák do mláčky, pretože to nemá význam. Zmysluplnejšie je zašpinené miesto čo najrýchlejšie očistiť, nakoľko výpary moču podnecujú mladého psa k ďalšiemu vypusteniu moču. Najlepšou a najefektívnejšou výukou izbovej čistoty psa je trpezlivosť a všímavosť. Ak počas prechádzky pes čo i len naznačí potrebu, treba ho za to rázne pochváliť. A to nielen ako šteňa, ale aj neskôr v dospelejšom veku. Každý chovateľ, a to nielen začínajúci, by si mal uvedomiť, že aj pes má lepšie a horšie momenty sprevádzané výkyvmi v nálade. Môže to byť v skutku iba stav bez nálady, ale ak ho sprevádzajú aj také neobvyklé javy ako zaslzené oči, mastné uši, strata lesku srsti, kašeľ alebo redšia stolica, treba sa pobrať radšej k veterinárovi.
|
Pes je tvor, ktorý veľa vecí robí podľa svojho gusta. Mnohé nemyslí vôbec zle, ale nám ľuďom to nepadne dobre. Čo od svojho psa nechcete, to mu rázne zakážte. Musíte však pri tom mať na zreteli, aby psovi bolo jasné, čo mu zakazujete. Nezreteľnými príkazmi a zákazmi psa iba popletiete a nakoniec nebude vôbec vedieť, čo smie a čo nie. Pri udeľovaní príkazov treba mať na zreteli príslušnosť k plemenu a jeho možnosti. Doga vám papuče spod postele donesie iba s obtiažami. Čo sa týka trestu, ak je už nevyhnutný, nikdy by nemal byť prevedený novinami alebo iným bežným predmetom z domácnosti, pretože ak váš príbytok navštívi zlodej a na útočiaceho ochrancu vášho majetku vezme taktiež noviny, tak ten stopercentne kapituluje. Vhodnejšou formou trestu je zvýšený hlas, prípadne potrasenie šijou psa. Pred dovozom šteniatka domov si u predávajúceho zistite, aké a koľko očkovaní už má za sebou a či bolo odčervnené. Najvhodnejšie je otázku potrebných očkovaní prebrať s veterinárom, ktorý vám nielen poradí, ale ich aj prevedie. Očkovania treba uskutočniť čo možno najskôr, pretože šteňa je vo svojom veku náchylné ľahko chytiť nejakú pliagu. Pokiaľ váš psík nemá za sebou všetky očkovania, nemal by prísť do kontaktu s inými psami. Taktiež si treba uvedomiť, že malé šteniatko neostane
navždy tou malou huňatou guľkou šťastia. Približne vo veku jedného roka sa
povahové črty vášho psa začnú meniť. Nadišiel čas, aby mu niekto ráznejšie
ukázal, kto je v dome pánom. Ak pes zistí, že žije vo svorke (rodina =
svorka), ktorá nemá vodcu, automaticky sa tým vodcom bude chcieť stať. Nikdy
mu to však nepovoľte. Vodcom pre neho musí byť niekto z rodiny. Najlepšie by
bolo, keby sa tohto postu zmocnila iba jedna osoba, ale aj tak to
nedodržíte, takže to hlbšie nerozoberajme. Ako pes bude rásť, tak bude potrebné mu zabezpečovať potrebnú výstroj. Pri jej kúpe sa nikdy neraďte s predajcom doplnkov pre psov, ale s veterinárom alebo ostrieľaným chovateľom. Na kúpu mäkkého obojku a vodítka s dobrým úchytom si však radu nepýtajte, tie budete potrebovať určite. Samozrejme, oba predmety treba vymieňať v závislosti od rastu psa. Asi toľko k najdôležitejším potrebám spolunažívania človeka a psa v byte... Znie to odstrašujúco, ale v skutočnosti to až také ťažké nie je. Za tie krásne chvíle radosti, ktoré so svojím psom zaručene zažijete, to stojí za to prekonať zopár prekážok. |
Peter Kováč |