|
Počula som, že Bella a Gypsy bývajú nadštandardne...
Pokiaľ je štandardom búda obitá vlnitým plechom, tak možno áno... je pravdou, že majstri tesári ma
naozaj prekvapili.
Pozitívne alebo negatívne?
Chvalabohu pozitívne. Som spokojný, lebo viem, že im tam je teplo a útulne a majú tam svoj pocit
súkromia a bezpečia. Navyše ich búda nepôsobí rušivo a vhodne zapadá do
okolia.
Z akého materiálu je?
Obložená je tatranským masívom, červeným smrekom a hore sú belgické šindle. Majú predsieň
a obývačku a aj keď sa hovorí v rámci ich zariadenia všeličo, môžem
zodpovedne prehlásiť, že tam majú len svoj matrac a v predsieni deky. Inak
si tam zvyknú nanosiť všeličo ako každý pes, napríklad ježkov a iné hračky.
A páčila sa im?
Najskôr ju absolútne ignorovali. Vyskúšal som všetko možné aj nemožné, aby som ich tam dostal.
Liezol som do nej, nahádzal tam svoje veci, vyhrážal sa im útulkom, ale nič
nepomáhalo. Až keď prišli poriadne mrazy, rozmysleli si to a odvtedy na ňu
nedajú dopustiť..
Vraj tam majú svoje kúrenie...
Tak to naozaj nie je pravda, majú tam ale poctivú izoláciu.
Bývanie teda majú na úrovni, ale taký pes potrebuje aj výchovu...
Snažím sa im venovať čo najviac času, lebo si myslím, že si to naozaj zaslúžia a navyše ma čas
strávený s nimi veľmi obohacuje. Nielen, že ma prinútia pohnúť kostrou
a vybrať sa do prírody, ale už len ich prítomnosť ma nesmierne upokojuje a
navodzuje pocit pohody. Pokiaľ ide o výchovu, myslím, že sa vychovávame
navzájom. Nedávno som počul zaujímavú teóriu, že nie človek skrotil vlka,
ale presne naopak. Vlk alebo teda pes si podmanil človeka. Pripadá mi to
ako názor hodný pozornosti. Pokiaľ ide o výcvik psa, ten pokladám za
nevyhnutný. Je to ale tiež otázka vzťahu.. Nechcem, aby to znelo nadnesene,
ale ja som vysvetlil Belle všetky základné povely v priebehu jedného
popoludnia a dosiaľ ich ovláda. Nebola to ani tak moja zásluha ako skôr psia
snaha vyhovieť a jej spontánna radosť z učenia. Gypsy sa pri Belle už len
tak „zviezol“ – väčšinu jednoducho odpozeral, bolo však obtiažnejšie
zvládnuť jeho temperament. V našej svorke to máme s priateľkou podelené, ja
som naoko ten prísnejší, autorita, ktorú akceptujú a ona je ten ženský
element, ku ktorému patrí aj to maznanie a hýčkanie.
Spomínali ste, že Vám dávajú veľa energie, možno už nastala situácia, že ste si pri nich „vyliali“
dušu...
Každý, kto má psov, alebo iné zvieratá, tento pocit dôverne pozná.
V mojom prípade to vyzerá asi takto: vojdem do dverí a psíkovia sa pustia do zvláčania všemožnej
dostupnej obuvi a nosia mi ju k nohám. A všetku tú radosť z môjho príchodu
dávajú najavo aj verbálne.
Ako?
Spievajú.
/Nasledovala názorná ukážka zvládnutá dokonale./
Trvá to celé aj 5 minút, pokiaľ to v záujme dobrých susedských vzťahov predčasne neukončím. Ale vždy
sa pri tom ohromne pobavím a všetko nepríjemné zo mňa okamžite spadne. Je to
taký očisťujúci rituál..
Aj vy spievate, možno to nejako súvisí...
Obávam sa, že nie. Bella o mne podľa všetkého nemá vysokú mienku, čo sa spievania týka. Spája sa mi
s tým totiž jedna príhoda. Stalo sa to pred mnohými rokmi, keď prišiel ku
mne Rišo Jajcay /poz. Gitarista skupiny Vidiek/ a mali sme skúšať
nejaké pesničky. Bella bola vtedy ešte maličká a veľmi chcela byť pri nás.
Zavreli sme teda dvere a ja som spustil. Na Bellinej tvári sa odrazu zjavil
zvláštny výraz .......... a vzápätí sa povracala. Pochopiteľne ju odvtedy na
skúšky ani do štúdia neberiem.
Možno len niečo požrala, ozaj, čo tak najčastejšie konzumujú... ?
Väčšinou granule, ale snažím sa im dávať aj veľa zeleniny a nezávadného mäsa. Lovom sa ešte – tie
beštie – uživiť nenaučili.
Pôsobíte na mňa ako skúsený kynológ...
Myslím si, že nespĺňam kritériá, možno by som to vedel posúdiť, keby som poznal definíciu slova
kynológ. Ak je to človek, čo sa snaží spolunažívať so psami v harmónii, tak
áno. Ale ak je to človek, ktorý sa venuje tvrdej drezúre psov za účelom
niečoho, tak nie... Aj ja, ako ostatné sídliskové deti, som mal potrebu
vlastniť niečo živé. Znášal som domov užovky, žaby aj mačence. Rolf, tak sa
volal môj prvý pes, bol zo 70% nemecký ovčiak a zvyšok podľa zjavu zrejme
kengura. Bolo to v období, keď som bol presvedčený, že keď vyrastiem, budem
zoológom a Rolf bol môj verný spojenec a partner pri spoznávaní
a objavovaní toho čarovného sveta prírody.
Každý z nás prežije so svojím miláčikom chvíle, ktoré by potom najradšej vymazal zo svojej
pamäti...
Bella raz dostala záchvat, vyzeralo to ako epileptické kŕče, veľmi ma to vydesilo, ale nakoniec sme to
zvládli. Neskôr sme zistili že najpravdepodobnejšia príčina bola otrava
olovom. Niektorý náš dobrák sused odhodil totiž použitú autobatériu do
trávy v záhrade a naše blbé šteňa sa tam obyčajne hrávalo. Takže, keď si
predstavím koľko nebezpečenstva číha na každom kroku, až ma strasie, ale
nemôžem predsa žiť v neustálych obavách, čo keby... ...Gypsy, to je už iná
kategória, zrazilo ho ako šteniatko auto, letel vzduchom 5 metrov, vo
vzduchu sa pokadil, dopadol, otriasol sa a smradľavý, ale takmer bez
škrabanca došiel domov.
Predstavte si, že by ste dostali ponuku na účinkovanie v nejakej hre, ale partnerom by bol pes...
Viem si to predstaviť, ale iba vtedy, ak by som vedel, že to má význam. Jednoducho povedané, aby to
nebolo samoúčelné.
Mám tomu rozumieť tak, že neuznávate ani účinkovanie zvierat alebo detí napríklad v reklame?
Mám na to svoj názor – je jasné, že sa zneužívajú v prospech produktu, ktorý treba predať.
Máte 2 psov, je to dosť... na výchovu, starostlivosť. Pravdepodobne je to konečné číslo...
Túžim po malej farme plnej psov. Viem si predstaviť, že by som obmedzil niektoré aktivity a do mesta by
som prichádzal len odohrať predstavenie alebo niečo nahrať a vracal by som
sa po práci na farmičku a venoval by som sa šľachteniu „setrieverov“.
Zatiaľ sú len traja – Gypsy, druhého má v Brne môj kolega Stanko Slovák
a tretí je v Poprade u muzikanta Zbyňa Džadoňa.
Bola by to iba psia farma?
Mohlo by tam byť kompletne všetko, bola by to zvieracia farma s
rôznou faunou, odporné sú mi iba komáre a aj napriek tomu, že hrám Krysařa,
nemám rád ani potkanov. Asi je to tým, že keď som bol dieťa, jeden na mňa
vyskočil a zahryzol sa mi do rukáva. Nebojím sa ich, ale nemám k nim práve
láskyplný vzťah.
Naša legislatíva nie je voči zvieratám veľmi ústretová...
To je pravda a malo by sme s tým konečne niečo robiť.
To, čo sa deje v tejto krajine... no neviem... stačí sa pozrieť okolo seba a vidíte takmer na
každom kroku obrovského psa uviazaného na metrovej reťazi alebo vo výbehu
veľkom ako vaňa a ľudia sa tvária, že nič nevidia, dokonca, že to tak má
byť.
Žiaľ, doteraz u nás niekde pretrváva názor, že psovi stačí k životu reťaz, miska na pomyje a palica na
výchovu. Myslenie ľudí sa preto musí od základu zmeniť, ale to zrejme ešte
nejaký čas potrvá. V tomto smere ma vynikajúco vypracovaný systém Anglicko
i Holandsko. U nás sa to ale stále berie na ľahkú váhu.
Aký trest by ste preferovali?
Nebránil by som sa ani uväzneniu toho, kto dokázateľne týra zvieratá, prípadne by to mohla byť
vysoká finančná pokuta, ale naozaj vysoká. Netvrdím, že by sa tým celoplošne
zlepšil vzťah k zvieratám, ale mnohí potenciálni sadisti by si to určite
dobre zvážili..
Diktafón som už mala dávno vypnutý, ale mali sme si čo povedať. Keby som mala opísať
všetko, čo Peťo so svojimi miláčikmi prežil, zaplnila by som asi celé
vydanie časopisu. Ktovie, možno niekedy nabudúce budeme pokračovať. Možno už
bude mať svoju farmu, prajem mu to asi aj preto, že tiež mám podobný sen.
Možno máj lásky čas bude ten správny mesiac na zrealizovanie svojho sna.
Želám Vám veľa čerstvých síl a hlavne lásky. O tom to predsa stále je.
Tak
nazdar,
Vaša Sysa
|
