Európskch šampiónov porazila Slovenka

alebo - majster je len jeden!

Ešte v marci tohto roku sa opäť konala strihacia súťaž v Miláne a my sme opäť zvažovali, či sa vydať na strastiplnú cestu. Rozhodlo až pozvanie na Európsky šampionát, ktorý som obdržala už po druhý krát za prvé miesto v strihaní v Barcelone. Nedalo mi to a chcela som obhájiť bronzovú medailu zo šampionátu z roku 2003 vo Francúzku. Takže sme sa rozhodli a vyrazili na cestu. Auto praskalo vo švíkoch. Veď sme sa doň napratali ja, môj manžel Martin, ktorému patrí vďaka za skvele zvládnutú náročnú cestu a moja sestra Zuzana Štefaňáková, ktorá tiež súťažila. Okrem nás posádku tvorili aj naši štvornohý spoločníci, ktorí museli zvládnuť náročnú prácu modelov. Boli to francúzsky bišón Dasty a Miško, kráľovský pudel Bastien a dvaja stredný čierny pudlíci Bony a Nuky. Pri takej osádke sme dúfali, že aspoň nejakú trofej si domov dovezieme. Vtedy sme však ešte netušili, že pôjde o trofej najcennejšiu. Ale všetko po poriadku.

Samotná súťaž sa konala 100 km severne od Milána pri prekrásnom jazere Lago Magióre, za ktorým sa vypínali Švajčiarske Alpy pokryté snehovými čapicami. Strihači sa tam schádzali už celý deň pred súťažou z celej Európy. Vládla tu priateľská ale aj predsúťažná atmosféra. Veď každý, kto sa tu stretol je oddaný tejto práci a chcel by predviesť kúsok svojho umenia aj ostatným. Súťaž začínala v sobotu. Súťažilo sa v piatich kategóriách. V sobotu doobeda to boli – kategória ostatné strihané plemená, kde sme súťažili aj my so sestrou. Strihali sme bišónov. V sobotu poobede sa súťažilo v kategórii trimovaných plemien a kategórii začiatočníkov. Po náročnom prvom súťažnom dni sa konal gala večer s večerou a hudbou na rozptýlenie sa pred ďalším náročným súťažným dňom.

O náročnosti svedčí aj to, že budík zazvonil o pol štvrtej ráno a my sme so sestrou unavene, ale súťažným adrenalínom nabité vstávali, aby sme stihli všetko potrebné ešte pripraviť. Išlo hlavne o našich super psích modelov, ktorý len nedobrovoľne otvárali svoje očká, aby nás nasledovali do prípravnej miestnosti na kúpanie a sušenie. Táto činnosť nám zabrala takmer 3 hodiny. Krásne vykúpaný a vyfúkaný pudlíci sa mohli ísť už kľudne naraňajkovať a my sme ich príklad nasledovali. Nebolo to však až také ľahké, pretože predsúťažný stres urobil svoje.

Ale to asi každý, kto akokoľvek súťaží, pozná po svojom. Prvý súťažný deň nám moc nedoprial a tak sme sa snažili vyburcovať k ešte lepším výkonom. Nedeľňajšie strihanie bolo už len v kategórii – Pudel, kde súťažilo okolo 20 súťažiacich. Tu sme opäť súťažili obe s našimi pudlami Nukym a Bastienom. Začiatok súťaženia bol o 9 hod. a strihalo sa ako obvykle 2 hod. malé a stredné a 2,5 hod. veľké pudle. V tejto kategórii som získala krásne strieborné miesto s mojim kráľovským pudlom Bastienom.

Po náročnom doobedňajšom súťažení bola obedňajšia prestávka naozaj potrebná. A potom prišlo vyvrcholenie súťaže. Bol to už spomí-naný Európsky šampionát. Pre všetkých pozvaných súťažiacich je veľ-

ká česť, že môžu súťažiť na takomto prestížnom podujatí, ktoré sa koná len raz za rok, vždy v inej krajine. Tohto roku sa ho zúčastnilo 28 šampiónov z 8. krajín Európy - napríklad Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Čechy, Slovensko, Belgicko a iné. Súťaženie začalo o 13 hod. poobede. Vtedy rozhodcovia kontrolovali každého psa, jeho pripravenosť na súťaž, čo znamená, ako je pes zarastený – či je minimálne 10 týždňov nestrihaný a ako je rozčesaný. Po dôkladnom skontrolovaní každého psa prišiel očakávaný štart. V tom momente zo mňa opadol stres a ja som už len vnímala svojho psieho modela Bonyho, svoje nožnice a svoju prácu. Všetko ostatné bolo akoby mimo mňa. To trvalo až do chvíle, kým rozhodcovia po 2,5 hod. vyhlásili koniec strihania a každý musel odložiť svoje náčinie.

Zaujímavosťou na tomto šampionáte je aj to, že sa súťaží so všetkými plemenami naraz. Tu sa už neposudzujú jednotlivé plemená a typy práce medzi sebou, ale každá práca sa posudzuje samostatne troma rozhodcami. Je to niečo podobné ako u nás sa konajúci Šampión šampiónov kynológov Slovenska. Vráťme sa teda k posudzovaniu na súťaži. Rozhodcovia hľadajú aj tie najmenšie chybičky a odchýlky od najideálnejšej úpravy daného psa. Tak sa potom vylučovacou metódou dopracujú k šiestim finalistom. Úžasné prekvapenie pre mňa bolo, keď aj mňa vyhlásili ako jednu z finalistiek. Ešte väčšie a neopísateľné prekvapenie pre mňa bolo, keď som bola vyhlásená na prvom a zlatom mieste. Titul, ktorý som získala bol Majster Európy v strihaní psov pre rok 2004. Ešte dlho som sa z toho šoku nevedela spamätať. Gratulácie mnohých súťažiacich a divákov, objatia so sestrou a manželom, ako aj slzy radosti a dojatia ešte dlho rezonovali v mojom vnútri. Veď taký nádherný a výnimočný titul človek nezíska každý deň a vôbec nie tak ľahko. Ja som naň čakala 6 rokov, počas ktorých som sa zúčastňovala mnohých súťaží, neustále sa zdokonaľovala, ale aj získala mnoho ocenení z celej Európy. Ale dočkala som sa toho najcennejšieho ocenenia. Za to môžem poďakovať okrem iného aj rozhodcom, ktorých prácu si veľmi cením, pretože boli nie len prísny, ale aj veľmi profesionálny. Tými rozhodcami boli – Kity Dekeersgieter z Belgicka, Marco Vaccaroni z Talianska a Miriam V.D. Bosch z Belgicka. Oslavy nemali konca. Naši psí spoločníci si pochutnali na skvelej večeri a my sme si pripili na krásne ceny, ktoré nám spríjemňovali aj náročnú cestu domov. A čo nás čaká o rok?

Vďaka prvému miestu na šampionáte budem v tíme rozhodcov na šampionáte 2005 konajúcom sa v Nemecku. Teším sa na túto novú skúsenosť a bude to pre mňa veľká česť môcť posudzovať mnohých skvelých strihačov z celej Európy. Tak isto sa budem snažiť získať aj finančné prostriedky na cestu do Ameriky na svetový šampionát, na ktorý som dostala pozvánku od Svetovej asociácie strihačov ako víťazka a jedna z finalistiek Európskeho šampionátu. Dúfam, že sa mi to podarí a ja budem môcť reprezentovať nielen svoju prácu, ale aj Slovensko na Svetovom šampionáte v New Jersey.

Dagmar Strückelová

<<< späť