STRÁŽCA MOSKVY

Efektný exteriér a dobrá cvičiteľnosť bernardína, dobré zuby, silná kostra, nedôvera a ostrosť k cudzím kaukazského ovčiaka a výborný čuch ruského strakatého loveckého psa... Spojením týchto kvalít vznikol veľký, krásny, mohutný pes s vyrovnaným typom vyššej nervovej sústavy, nenáročný na podmienky chovu, dobre vychovávateľný i cvičiteľný, verný svojmu domovu a majiteľovi.

CHARAKTER PLEMENA
Moskovák je teda pes mohutného, veľkého vzrastu, silnej kostry, má vyrovnanú povahu a stabilné produkovanie brzdných reflexov, čo je potrebné najmä pri chove v mestských podmienkach. Je to pes vhodný na stráženie firiem, rodinných domov, ale aj ako miláčik rodiny. Inštinktívne, bez predchádzajúcich skúseností či výcviku, stráži svojho pána, zverený objekt... A to aj pri nežnej a láskavej výchove.

SPRÁVANIE
Má smelú a odvážnu povahu, je vždy prichystaný k boju a ochrane svojho pána, svojej rodiny alebo zvereného objektu. Je si vedomý svojej veľkosti a sily. Pri malých deťoch alebo šteniatkach je obzvlášť opatrný. Ak sú v rodine, kde vyrastá, malé deti, chráni ich inštinktívne. Napríklad, môj pes takmer vyskočil z balkóna, keď začul vonku plakať môjho menšieho brata, s ktorým vyrastal od malička.

K svojmu majiteľovi je ako väčšina plemien veľmi prítulný, spoločenský a vyžadujúci lásku. Najmä počas prechádzok si treba uvedomiť, že moskováka si veľa ľudí mýli s bernardínom. Chcú ho pohladkať, čo však on rezolútne odmieta a dáva to aj jasne najavo. Môže to byť nebezpečné predovšetkým pre cudzie deti, ktoré sa ku psom približujú väčšinou odzadu.

AGRESIVITA
Tá je u tohto plemena akýsi základ, na ktorom sa formujú jeho pracovné kvality a vlohy. Agresivita ku psom je rovnako výrazná ako u psov, tak aj u sučiek. Zvyčajne sa však do bitky nepúšťa prvý. V boji nehryzie naostro, kým mu druhý pes neublíži. Potom už ale nežartuje!
Psovi nerobí problém biť sa so sučkou , ale inokedy sa zasa dokáže správať veľmi galantne. Suky sú tiež pripravené bojovať so slabšími predstaviteľmi iných plemien. Rovnako dobiedzajúcim šteňatám dokáže dať jasne najavo, kedy už prekračujú hranice, čo niekedy môže vyzerať dosť drsne. Napriek tomu moskovák nikdy neútočí na majiteľa ani v stave najväčšieho rozzúrenia (myslím tým na psa alebo na človeka za plotom), čo je dosť bežná vlastnosť, napríklad, pre kaukazského ovčiaka.
Moskovák je veľmi teritoriálny pes, ktorý na svojom území napadne aj cudziu osobu či psa, ktorých pozná, alebo sa s nimi stretáva na prechádzkach. Preto je veľmi dôležité a nutné, aby ľudia vstupovali do priestoru stráženého týmto plemenom len v sprievode majiteľa psa!
Podľa skúsených ruských kynológov je agresivita moskováka vyššia než u bernardína a newfoundlanďana, menej výrazná ako u kaukazského či juhoruského ovčiaka a rottweilera, ale porovnateľná s agresivitou stredoázijského ovčiaka a čierneho ruského teriéra.

VÝCHOVA
Výchova je v prípade daného plemena nutnosťou už od útleho veku, nakoľko moskovák môže byť svojhlavý aj nezávislý, čo môže u neskúseného majiteľa vyvolať nepokoj. Bežné výcvikové metódy však u moskováka zlyhávajú a ku psom je treba pristupovať individuálne a s trpezlivosťou. Je nutné správne analyzovať správanie psa, brať ohľad na stav organizmu, vek, prirodzené zvyky a návyky a v súlade s týmto stanoviť výcvik.
U Moskovského strážneho psa sa už v procese skorého rastu a rozvíjania šteňaťa vypracúvajú cennosti pre výcvik, a to predovšetkým dôvera, vzájomné porozumenie, poslušnosť – kontakt, ktoré pomáhajú prispôsobiť sa zvykom majiteľa a okolia. Moskovák ku všetkému novému pristupuje zdržanlivo, preto aj naučenie nových povelov mu môže trvať o čosi dlhšie. Je to však plne kompenzované tým, že si získané návyky a povely zapamätá na celý život aj bez pravidelného opakovania, ktoré je u iných služobných plemien nutnosťou. Ak vieme psovi dostatočne vysvetliť, čo od neho chceme a on nám dôveruje, povel bude zaručene splnený.

Agresivita k ľuďom je u tohto psa veľmi silná, výsledkom čoho je výborný obranca a ochranca. Nemá zmysel však tomu učiť šteňa. Vyvíjať zlosť možno až po ukončení fyzického a psychického vývoja (3. – 4. rok života). Dovtedy je to len obyčajné šteňa, ktoré musí dospieť. Vo väčšine prípadov však nie je nutné u moskováka vyvíjať zlosť, pretože ak má pes „zdravých rodičov“, skôr či neskôr sa táto veľmi cenená vlastnosť objaví sama. Taktiež je zbytočné v ňom agresivitu potláčať. Môžeme ho tým úplne zlomiť, poprípade z neho urobiť monštrum, u ktorého nebude možné predpokladať, ako sa v danej situácii zachová.

ODLIŠNOSŤ
Dôležité je si ozrejmiť odlišnosti charakterových vlastností moskováka od kaukazského ovčiaka a bernardína. Najlepšie to vystihol Preszident národného klubu MSP v Rusku:
„V prvom rade moskovák je viac lojálny k rodine. Viac sa hodí do mestských podmienok, čiže bytov, má lepšiu psychiku a lepšie sa cvičí. Kaukazský ovčiak je príliš zlostný, vyznačuje sa len hrubou silou. Naopak, bernardín je až príliš dobrácky a úžasne váhavý, čo spôsobuje ťažkosti pri jeho učení.“

ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
U moskováka nie sú známe žiadne špecifické ochorenia, je to však veľmi veľké plemeno, takže najmä v mladom veku by mal mať pravidelný a dostatočný prísun vápnika a vitamínov. Nemal by podstupovať záťaž pre riziko dysplázie bedrových kĺbov, najmä vo veku 10 – 12 mesiacov, čiže v čase rastu rúrkovitých kostí.
Aby sa mu správne vyvíjal hrudník, svalstvo a kostra, potrebuje dostatok pohybu. V žiadnom prípade to nie je pes na reťaz a ani do koterca bez možnosti výbehu, či pravidelných prechádzok.

PRE KOHO SA NEHODÍ
Je zrejmé, že toto plemeno si vyžaduje veľa pohybu a práve pes je väčšinou tým, kto určuje tempo vychádzok. Moskovák nie je pre ľudí, ktorí naňho nemajú dostatok času, alebo sa nechcú venovať rozvíjaniu jeho prirodzených schopností. Nehodí sa ani pre starých ľudí, pretože dospelý jedinec váži 60 až 80 kilogramov a udržať ho v konfliktnej a kritickej situácii na vodítku nie je vôbec ľahké. Kvôli týmto situáciám by nemali s moskovákom chodiť na prechádzky samostatne ani maloleté deti. Majiteľ takéhoto psa si musí uvedomiť, že správanie jedinca je iné na ulici a iné doma. Z „lenivého a dobrosrdečného macka“ sa razom môže stať nekompromisný a neúplatný strážca, ktorý majiteľa a jeho rodinu bráni vlastným telom, no a, samozrejme, zubami, čo môže vyvolať pohoršenie okolia.

ŠTANDARD PLEMENA
Zem pôvodu: Rusko
Popis plemena: Pes mohutného a drsného typu s pevnou a masívnou kostrou, silne vyvinutým svalstvom. Koža je pevná, na šiji tvorí malé záhyby. Správanie je kľudné, zdržanlivé, k ľuďom je nedôverčivý.
Index formátu: 105 – 108
Výška v kohútiku: Psy/ 68 – 75 cm (minimálne), Sučky/ 66 – 70 cm (minimálne)
Horná hranica výšky nie je daná.
Typ povahy: Kľudný, silný, vyrovnaný, s výraznou aktívnou obrannou reakciou.
Pohlavné rozdiely: Sú dobre viditeľné. Psy sú masívnejší s väčšou hlavou než sučky.
Srsť: Rovná, dlhšia, hustá, „okrasnejšie“ chlpy sú na šiji, chvoste, končatinách a na ušiach.
Farba: Na bielom podklade hrdzavé alebo tmavohnedé škvrny.
Rozloženie bielych znakov: Biela maska medzi očami, biela hruď, límec, laby a koniec chvosta.
Hlava: Široká a masívna v lebečnej časti, čelo je mierne vypuklé, široké s výrazným a hlbokým stopom. Nos je krátky, tupý, línia nosa a čela je paralelná. Nos môže byť mierne zdvihnutý. Lícne kosti vystupujú. Pysky sú tučné, zvesené, nepresahujú spodnú čeľusť.
Uši: Vysoko nasadené, visiace, trojuholníkového tvaru, nie veľmi veľké.
Oči: Tmavé, široko a rovno posadené, neveľké guľatého tvaru. Viečka sú napnuté.
Chrup: Pevný, silný, rezáky ležia v jednej rovine, zhryz nožnicový.
Krk: Krátky, mohutný, nesený k chrbtovej línii v uhle 34 – 35 stupňov.
Hrudník: Dlhý, široký, hlboký. Rebrá vypuklé, viditeľne sa rozširujú smerom k zadnej časti hrudníkového koša.
Brucho: Primerane vtiahnuté.
Kohútik: Dobre vyvinutý. Vystupuje nad úroveň chrbta.
Chrbát: Široký, svalnatý, rovný.
Kríže: Krátke, široké, dobre svalnaté, trochu vypuklé.
Bedrá: Široké, svalnaté.
Chvost: Široký, ťažký. Pri vzrušení je chvost nesený nad chrbtovou líniou, zahnutý. V kľude je nesený nižšie, zahnutý do háčika.
Predné končatiny: Pri pohľade spredu rovné, rovnobežné, uhol medzi nadlaktím a ramenom je asi 100 stupňov. Predlaktie silné, rovné. Nadprstie masívne, ľahko ustupujúce.
Zadné končatiny: Pri pohľade zozadu rovné, rovnobežné. Postavené viac široko ako predné. Trochu vzpriamené v kolennom kĺbe s mohutným, dobre vyvinutým svalstvom. Holene krátke, silné.
Predné a zadné laby: Klenuté, široké, mohutné.
Pohyb: Priestorný, voľný. Typický spôsob pohybu je krátky klus s prískokmi. Kĺby končatín sa mierne napínajú, krok je ťažký. Chvost je pri kluse v rovine.

Diskvalifikačné chyby:
Všetky odklonenia od nožnicového zhryzu. Neprítomnosť viac než štyroch zubov, niektorých z P3, P4, M1, M2, niektorých rezákov či tesákov. Bojazlivosť, kryptorchizmus.

SKÚSENOSTI
Môj pes Edigej bol do dvoch rokov vychovávaný v byte, čiže v celodennom kontakte s rodinou. Od malička sme ho rozmaznávali, no napriek tomu to nikdy nezneužil.
Po mojich predchádzajúcich skúsenostiach s inými služobnými plemenami som začala ľahký výcvik poslušnosti už vo dvoch mesiacoch jeho života. Nenásilným spôsobom sa pes naučil celý základný výcvik a niekoľko ďalších cvikov, napríklad posunky, dlhodobé odloženie... Používala som typické „kynologické“ povely: sadni, ľahni, ku mne, k nohe, zostaň... Avšak pri cvičení som si všimla, že napriek tomu, že ich všetky bezchybne vykonával, nerobil to s radosťou. A tak som s cvičením prestala. Vďaka celodennému kontaktu s rodinou sa naučil chápať význam slov ako napríklad počkaj, poď pekne, posaď sa, nechaj to... Pri kontakte so psom som začala využívať takéto výrazy a on na ne výborne reagoval. Odhliadnuc od toho, že kynologické povely nevyužívam takmer rok, pri ich vyslovení sa pes zatvári síce urazene, ale povely vykoná.
Vzhľadom k tomu, že bol Edigej vychovávaný v byte, nemal možnosť strážiť dom alebo nejakú firmu. Do bytu však nikoho cudzieho nevpustil už od ôsmych mesiacov. Keď som ho po prvýkrát vo veku 16 mesiacov vzala do objektu firmy, hneď si našiel to najlepšie miesto odkiaľ mohol nerušene sledovať celý objekt. Takmer v pravidelných intervaloch si sám robil obhliadky okolo plotu. Dnes bez problémov stráži rozľahlý areál. Z toho vyplýva, že moskovák má stráženie naozaj v krvi a nepotrebuje k tomu žiadny výcvik.
Som rada, že mám možnosť chovať psa tohto nádherného plemena a touto cestou by som chcela poďakovať manželom Pavlíčkovým, že mi umožnili ten krásny pocit – mať môjho Edigeja. Taktiež manželom Zemanovým a pánovi Froňkovi, ktorí mi svojimi radami veľmi pomáhali a pomáhajú pri starostlivosti a výchove.

Bohumila Virágová

<< späť