Dvojica úspešných jedincov zo Slovenska
írsky vlkodav a afgánsky chrt
Každý skúsenejší a zbehlý kynológ vám pri počutí názvu obce Szilvásvárad
povie, že sa tam uskutočňuje jedna z najprestížnejších výstav psov na území
Maďarska. Domáci chovatelia ešte dodajú, že práve tu žijú snáď najväčšie
osobnosti maďarskej kynológie súčasnosti... Myslia tým bratov Korózs Andrása
a Gábora, ktorí vskutku v posledných rokoch priniesli Maďarom nejedno
ocenenie z významných európskych podujatí a naozaj v poslednom období
formovali vývoj maďarskej kynológie ako takej.
Z rozhovorov prítomných vystavovateľov bolo citeľné, že hlavnú cenu pre
celkového víťaza považujú za neobyčajne lukratívnu. Uznanlivo nad týmto
lákavým ťahom usporiadateľov kývali hlavami hlavne tí zo západnejších kútov.
Nuž, nápad je to neobyčajne originálny, aj keď na druhej strane si ťažko
predstaviť, čo s takou výhrou urobí vystavovateľ, ktorý býva v panelákovom
činžiaku a nevlastní žiadnu usadlosť, kde by sa ten „tátoš“ mohol voľne
pohybovať. Ale to už je jeho starosť. Usporiadatelia rôznych televíznych
súťaží o automobil sa taktiež nepozastavujú nad tým, či víťaz bude držiteľom
vodičského oprávnenia.
Ako
už bolo spomenuté, Szilvásvárad je podujatie, ktoré zastrešuje dve
medzinárodné výstavy počas jedného víkendu. Tentokrát ich však doplňovali aj
klubové výstavy niektorých plemien, ktoré sa uskutočnili na veľkonočný
pondelok. Pre milovníkov čísel a štatistík si dovolím sprístupniť presný
počet vystavovených psov. V sobotu ich bolo 2163 a v nedeľu 2137 jedincov.
Spolu s vystavenými psami na klubovkách to spolu činí bezmála 5000
vystavených psov za tri dni, čo je veru veľmi slušný výkon.
Len tak pre zaujímavosť sme sa pokúsili nájsť aj odpoveď na otázku, čím si
Szilvásvárad tak jednoznačne získal dôveru vystavovateľov. Odpovede sa
samozrejme rôznili, ale najviac rezonovala tá, že sú tu vždy špičkoví
a neomylní rozhodcovia. S tým musíme veru súhlasiť! Usporiadatelia si pri
výbere rozhodcov naozaj dali záležať. Nielenže už zopár rokov vsádzajú na
osobnosti európskej kynológie, ktoré sú každému široko-ďaleko dobre známe,
ale dokonca aj tie selektujú na tie, ktoré sa s prepáčením ešte nedopustili
na medzinárodnom výstavnom poli žiadneho faux paux. Bez urážky, ale sú známe
prípady, kedy aj roky uznávaný rozhodca zadal verdikt, nad ktorým zostala
verejnosť stáť ako stádo oslov. Podobnej situácie sa teda usporiadatelia
akcie v Szilvásvárade chcú evidentne vyhnúť hneď pri výbere rozhodcov.
V tomto smere získava Slovensko istý cveng, pretože pozvanie od
usporiadateľov dostali od nás hneď traja rozhodcovia, čo je pri celkovom
počte jasný prejav pocty a uznania. Menovite išlo o pánov Ing. Štefana
Štefíka, prezidenta nášho SKJ a človeka, ktorý sa nepochybne veľkou mierou
zaslúžil o to, že sa tento rok na našej pôde uskutoční EURODOGSHOW, Jozefa
Šustera, celoeurópsky uznávaného chovateľa boxerov a Jaroslava Kubalu.
Pán prezident SKJ v kruhu 30. plemena bloodhound, petit basset griffon
vendéen, bavorský farbiar, rodézsky ridgeback a v záverečných súťažiach IV.
junior skupinu a VI. skupinu. Pán Kubala posudzoval v kruhu 24. boarder
teriérov, hladkosrstých a drôtosrstých foxteriérov, welshských teriérov,
kerry-blue teriérov, írskych teriérov, soft-coated wheaten teriérov, cairn
teriérov, dandie dinmond teriérov a skye teriérov. Jozefovi Šusterovi
logicky prináležalo plemeno boxer. V sobotu psy a v nedeľu suky. Zdanlivo
ľahká úloha však ani zďaleka nebola jednoduchá, keď zvážime, že len psov
bolo celkovo prihlásených 37! A nie hocijakých! Všetko to boli jedinci
z úspešných chovov nielen z Maďarska, Čiech a Slovenska, ale aj z Talianska
(nepísanej veľmoci chovu boxerov), Chorvátska, Srbska, Španielska.
V neobyčajne dobrom svetle sa tu predviedli aj chovatelia z Rumunska, ktorí
vystavili vskutku špičkových psov a dali Európe najavo, že sa vymaňujú
z pozície outsiderov. Aj oni nám potvrdili, že rozhodujúcim faktorom ich
účasti na tejto výstave bol rozhodca, čo svedčí o dôvere v schopnosti pána
Jozefa Šustera. Samozrejme, to isté platí aj pre rozhodcov ostatných
plemien, ktorí v Szilvásvárade posudzovali.
Zastúpenie krajín na tomto podujatí bolo v porovnaní s podobnými výstavami
u nás o niečo pestrejšie. Popri „bežných“ vystavovateľoch z Rakúska,
Belgicka, Čiech, Chorvátska, Holandska, Srbska, Poľska, Nemecka, Talianska,
Ruska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Ukrajiny a Maďarska tu mali svojich
zastupiteľov aj USA, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko... V sobotu
slovenské farby hájilo 83 vystavovateľov so 113 prihlásenými jedincami.
V nedeľu to bolo 82 vystavovateľov a 116 psov. O našom silnom zastúpení
určite viac napovie skutočnosť, že zo všetkých zúčastnených krajín sme mali
prítomných po oba dni najviac vystavovateľov (samozrejme až po domácich
Maďaroch, ktorých tu v jeden deň bolo 953 a na druhý 921). Na päty nám
šľapali iba Nemci, ktorých sa tu v sobotu zišlo 82 (vystavili 149 psov)
a v nedeľu presne toľko isto (148 psov).
Radi by sme spomenuli každého nášho vystavovateľa, ale z dôvodu známych
priestorových problémov to, žiaľ, nebude ani tentokrát možné. Takže dáme
priestor iba tým, ktorí náš chov prezentovali najvýraznejšie. Ladislav Tarr
vyhral najkrajší pár z maďarským plemenom komondor. Treba uviesť, že v rámci
plemien dosiahli úspechy mnohí ďalší naši chovatelia, avšak nebolo možné,
aby sme boli pri každom z nich. V záverečných súťažiach excelovala Petra
Tomašovičová s írskym vlkodavom, ale o najväčšiu radosť pre slovenskú
kynológiu sa postarala chovateľská stanica afgánskych chrtov GANDAMAK
patriaca Vlastislavovi Vojtekovi. Krásavec z jeho chovu Fletcher-Christi
Gandamak sa stal v sobotu víťazom skupiny a najkrajším psom dňa. V nedeľu
teda nastúpil v prestížnom kruhu Super Best In Show (SUPER BIS) a rozhodca
Kurt Radnetter mu prisúdil aj tento neoceniteľný titul. O osude lipicana
bolo teda rozhodnuté. Od toho pre neho (dúfajme pozitívne) osudového dňa sa
už nebude preháňať po maďarských nížinách, ale po lúkach niekde medzi
Tatrami a Dunajom, teda ak ho pán Vojtek nepredá povedzme z vyššie uvedených
dôvodov niekam inam.
V globále môžeme opäť hrdo a s neskrývanou pýchou vyhlásiť, že sa slovenská
výstavná kynológia predstavila ako silná súčasť Európy. Mnoho našich psov tu
bolo obdivovaných a veľa našich chovateľov si vypočulo chválospevy od
zahraničných kolegov, ktoré sa týkali ich práce a výsledkov. A to všetko na
najprestížnejšom podujatí v Maďarsku! Je príjemné patriť k tejto rodine
kynológov, ktorá v najsilnejšej konkurencii exceluje. A ešte lepšie je byť
občanom takej malej krajiny, akou to naše Slovensko nesporne je, keď vidím,
že tá ostatná veľká Európa nám v chovoch nedokázala uniknúť, nevedela nás
predbehnúť... Skôr naopak, musí sa teraz obracať, aby držala krok s nami.
Tento pozitívny jav však rovnako platí aj pre ostatné krajiny niekdajšej
východnej Európy. Jednoducho sa dostavili výsledky viacročnej chovateľskej
driny a cielenej plemenitby chovateľov z tohto kúta Európy. Szilvásvárad bol
krutou a trpkou ranou pre chovateľov z niektorých krajín, ktorí sa
vychytenými plemenami pýšili ako ich národnými. Ťažko opísať pocity, keď
niekto z opačného konca najstaršieho kontinentu vás v mnohom prevýši a ešte
k tomu s plemenom, ktoré je vaše národné! Každopádne ale Szilvásvárad nebol
iba miestom, kde sa demonštrovala sila chovateľskej konkurencie. Šlo
o výstavu, kde sa súťažilo, vyhrávalo, prehrávalo, kde sa získavali tituly,
ale hlavne kde vznikali nové priateľstvá a upevňovali sa tie staré.
Nedokážem to vysvetliť ani opísať, ale Szilvásvárad má narozdiel od iných
výstav úplne inú, takú čarovnú atmosféru. Možno je to dané tým, že toto
podujatie neprebieha v halách, ale v príťažlivej prírodnej scenérii, naozaj
neviem... Isté je, že všetci prítomní sa tu lúčili so slovami: „Ak pán
Boh dá, určite sa tu v Szilvásvárade stretneme aj o rok. Táto výstava má
v našom kalendári pevné miesto.“
Branislav Mathe