|
postarať ani o seba. Rýchlo tento názor zmenili, keď im Filip začal
ničiť starožitný nábytok. A rovnako rýchlo mi ho vrátili späť. Mali sme
samozrejme strach, ako to spolužitie dopadne, či náhodou, keď prídeme domov
nenájdeme vyžúvaného kocúra prilepeného na stene, ale je to v poriadku.
Dokonca si myslím, že kocúr vyzerá nebezpečnejšie ako Lujza. Aspoň
momentálne... Možno sa to časom zmení."
Ťažko
asi zmeníš názor, že zvieratá nám dávajú energiu, upokojujú nás...
H:
"??? Ja mám vynikajúce upokojujúce tabletky."
Gabča,
povedz aspoň ty niečo normálne...
G:
(nič, len smiech, toto je naozaj zohratá dvojica)
H:
"Tak dobre, ale tie tabletky naozaj mám. Faktom je, že tieto zvieratá beriem ako
súčasť inventáru tejto domácnosti. Keď idem v noci do chladničky, tak sa o
nich potknem, pozdravím sa im, veď konečne sme sa aspoň stretli. Mám
jednoducho rád všetko živé. Bol som jedináčik a teraz si to tými psami aspoň
vynahrádzam."
Pochopila som, že si často preč, Gabika s nimi môže relaxovať...
G:
"Relaxovať? Tak to iste. Netvrdím, že nie sú aj také dni, ale je ich
rozhodne menej. Relaxujem, keď som s Lujzou vonku. Snažím sa podnikať
prechádzky denne tak 2-3 hodiny. Kocúr von nechodí, aj keď raz bol a celkom
sa mu to zapáčilo. Inak mám čo robiť, aby som dala do poriadku ten bordel,
ktorý nájdeme vždy, keď sa vrátime. Roztrhané noviny, topánky...Vtedy príde
na rad menší "preplesk" a energia je tam, kde má byť."
H:
"Na topánky spomínam naozaj veľmi rád. Mal som vystúpenie s jednou známou
speváčkou. Pri odchode si naložila veci do môjho auta a vysadil som ju v
Bratislave. To som ale netušil, že v aute si zabudla drahé topánky. Neskôr
som naložil Lujzu a išiel niečo vybaviť. 14-tisícové topánky boli
zlikvidované za pár minút!"
Platil
si?
H: "Neplatil,
nepovedal som jej to."
Tak
teraz budeš...
G:
"Asi nie, pretože povedala, že ich našla doma."
H:
"A potom sa zasa opravila, že to predsa len neboli tie, ktoré postráda."
Tie
vaše zvieratá sú asi náročné na stravu...
H:
"No, u nás sa 14-tisícové topánky nepodávajú k obedu každý deň."
G:
"Dostávajú mäsové konzervy zmiešané s granulami. Snažím sa im to pripravovať
tak, aby tam mali dosť tekutín. Zdá sa mi, že málo pijú."
H:
"Nemám prehľad, koľko nás to mesačne stojí, ale predpokladám, že s
návštevami u lekárov tak 3-4 tisíc."
G:
"Naša Lujza je totiž albínka, a tak máva problémy s kožou. Teraz na jeseň sa
jej to konečne upravilo. Tým, že je alergik, vyžaduje si špeciálnu
starostlivosť, napríklad kúpem ju 3 krát do týždňa špeciálnym šampónom."
Každý
deň prichádzate do styku s umelcami, je teda celkom pravdepodobné, že
niektorá návšteva nemusela vašej Lujze "sadnúť".
G:
"Taká návšteva sa raz začas pritrafí každému. Riešim to tak, že Lujzu odtiaľ
jednoducho zoberiem. Ja viem, že možno pôsobí odstrašujúco, predsa len je
veľká, ale je aj mimoriadne priateľská."
H:
"Aj ja mám pred ňou rešpekt, niekedy totiž hodí taký pohľad, že mi nemôže
byť všetko jedno. Je to plemeno, pri ktorom viem, že keby som ju nahneval,
poradila by si so mnou veľmi ľahko. A návštevy v štúdiu? Som zvyknutý robiť
s debilmi. Neverila by si, koľko sa ich nájde v pop music. Je mi úplne
jedno, či sa im môj pes páči, alebo nie. Beriem to pragmaticky. Ja napríklad
nemám rád pavúkov a tiež by sa mi možno nepáčilo, keby mal niekto pri mne
tarantulu."
G:
"Nemôžeš predsa porovnávať psa a pavúka."
H:
"Chcel som tým povedať len toľko, že každý z nás je nejaký."
Ty máš
zvláštnu povahu. Ťaháš debilov na výslnie...
H:
"Áno, ale za to si kúpim pár gitár, veci, ktoré ma potešia, a debil stále
zostane debilom. S tým nikto nič neurobí."
Týmto
rozhovorom potešíme, aspoň dúfam, celú kynologickú "obec".
H:
"Problém vidím iba v tom, že neviem, kto je to kynológ. Podľa mňa je to
každý, kto prichádza so mnou do styku."
Tak to
mi vysvetli!
H:
"Mám také zvláštne spôsoby. Ale nie, teraz vážne. Ako som už povedal, mám
rád všetko, čo sa hýbe. Nie som chorobne zaľúbený do zvierat, ale keby som
videl, že im niekto ubližuje, bude zle."
Každý
chovateľ má chuť raz začas vyraziť so svojim miláčikom aj dvere...
H:
"Celé to je o kompromisoch. Ani ten pes sa nemôže prispôsobiť každej mojej
nálade. Lujza je trochu nemotorná a lezie mi tým niekedy na nervy ,hlavne
keď sa otáča a všetko zhadzuje. Hlavne gitary. Chvalabohu, že ich ešte
nezjedla. Cíti, že si to nemôže dovoliť. Ak by to spravila, musela by si to
pekne odpracovať. Napríklad v cirkuse. Ale inak musím povedať, že moju hudbu
vnímajú ezotericky. Vedia, že to inak ani nemôže byť. Cítia, že je lepšie
mať sýte brucho a ohluchnuté uši, než naopak."
Dobre sa pozrite na fotky. Henry tvrdí, že tvárou sa Lujza podobá na Gabiku
a plešinou na neho. Tak neviem. Ono sa tá podoba zvykne ukázať až po pekných
pár rokoch. Budem vás o tom včas informovať a prinesiem aj dôkazový
materiál. Na ten ďalší sa teší spoločne s vami a zaujímavým hosťom vaša Sysa.
Tak nazdar o mesiac.
Vaša Sysa
|
