MÝTY A DOGMY o úprave psov

V dnešnej dobe je už mnoho plemien psov vyšľachtených do rôznych podôb nielen exteriérových, ale aj typov srstí. Dlhé, krátke, drsné, hladké, kučeravé, nepĺznuce... Tu by som rada podotkla, že vyšľachtené psy sú dielom človeka, a nie prírody. Preto tu len ťažko obstojí argument: „Mám rád prirodzene vyzerajúceho psíka.“
Vráťme sa preto na začiatok. Šľachtenie prebiehalo za účelom získania tých najlepších dispozícií daného plemena na určitú prácu. Dôraz sa kládol hlavne na exteriérové a povahové vlastnosti, pričom ideálnemu osrsteniu sa až taká pozornosť nevenovala. Aj napriek tomu však mala srsť plniť svoju ochrannú funkciu. To bolo možné len vtedy, keď bola srsť v požadovanej dĺžke a kvalite. Preto sa psom pomohlo tým, že sa srsť na určitých partiách doupravila. Ešte aj ten najzvláštnejší strih pudla s oholeným zadkom a „guľami“ na nohách vychádzal z toho, aby sa psom uľahčil pohyb vo vode pri prinášaní ulovených kačíc a taktiež sa chránili dôležité časti jeho tela, ako sú pľúca a kĺby.

Tak isto ako aj foxteriér či drsnosrstý jazvečík je pes v lesných krovinách dobre chránený len vtedy, keď má srsť dostatočne vytrimovanú, tvrdú a priliehavú. Čiže nie otvorenú alebo odstávajúcu na každú stranu. Vráťme sa ale k úprave ako takej. Tá je v mnohých prípadoch nevyhnutnosťou, a to nielen u strihaných psov. Vychádza sa hlavne z toho, že treba u zvierat zabezpečiť správnu výmenu srsti, aby tá mohla plniť svoju ochrannú funkciu. Niečo také je možné len vtedy, keď sa jedná o srsť a kožu zdravú, čistú a nadôvažok srsť nesplstenú a neodumretú! Preto je úprava potrebná aj u plemien so srsťou krátkou či hladkou. Aspoň česaním a kúpaním pomocou vhodných a kvalitných prípravkov. Tu by som ešte rada podotkla, že kúpaním iba v antiparazitných šampónoch nezabezpečíme nášmu psíkovi ochranu proti parazitom! Iba čo zvieraťu riadne odmastíme a presušíme kožu, čo môže viesť k ďalším problémom s kožou. Ku kvalitným šampónom a prípravkom patria hlavne také, ktoré srsť nielen umyjú, ale jej taktiež dodajú živiny a kožu neodmastia, ale, naopak, dodajú jej olej. Zámerne nespomínam žiadnu značku, ale zásadne by sme si mali vyberať z kozmetiky určenej pre psov. Aj tu totiž platí, že kvalita niečo stojí!
K zvláštnemu typu srsti patrí drsná srsť. Typ, ktorý majú foxteriéry, bradáče či westíci, sme už okrajovo spomenuli. Kto má alebo pozná podobného psíka vie, že o prirodzenej srsti tu nemožno hovoriť v žiadnom prípade. Prerastená a odumretá srsť si priam žiada, aby ju niekto odstránil a koža si tak mohla na chvíľu oddýchnuť, kým znova vypustí novú a zdravú srsť pre ochranu a krásu nášho psíka. Čakanie na jarné mesiace, aby nám psík sám vypĺzol, je úplne zbytočné. Tu naozaj musí pomôcť človek! Pri pravidelnej a, podotýkam, aj správnej úprave docielime, že máme psíka s typickým výzorom a so srsťou najvyšších kvalít, požadovanou farbou... Pritom vôbec nemusí ísť o výstavné zviera!
Pri plemenách, ktoré je potrebné upraviť strihaním, ako napríklad pudel, bišón, alebo kerry blue teriér, je základom naozaj dobre udržiavaná, rozčesaná srsť, čo si vyžaduje takmer každodennú starostlivosť o ňu. Až potom je možné samotné strihanie. Výsledok však potom každopádne zodpovedá štandardu. Ak ste takéhoto psíka videli nestrihaného niekoľko mesiacov, len ťažko rozpoznáte, o aké plemeno v skutočnosti ide. Pri týchto plemenách totiž naozaj dotvára samotný štandardný výraz práve strih. Ak ste totiž, naopak, videli psíka, napríklad bišónika, akoby bol vystrihnutý zo zamatu, je to len dokonalá práca jeho strihača, pričom jemu to vôbec neuberá z jeho psieho temperamentu.
Vráťme sa však na chvíľu ešte k česaniu, ktoré považujem za základnú starostlivosť o každého osrsteného psa. Správnym a hlavne pravidelným česaním docielime dobré prekrvenie pokožky, vyberanie odumretej podsady a aj srsti. Pravidelným česaním, hlavne pri dlhosrstých plemenách, sa rozumie česanie minimálne raz do týždňa, prípadne aj každý deň. Na to používame špeciálne kefy a hrebene, ktoré dnes už bežne dostať v špecializovaných predajniach. Pri plemenách s náročnou srsťou, ako sú americké kokre, maltezáci, či afgánske chrty naozaj nemožno s česaním čakať len na úpravu v salóne raz za dva alebo tri mesiace. Ak sa táto potreba zanedbá, splstnatenie môže prerásť až do takej miery, že pokryje väčšiu časť tela psíka a koža bude v takomto prípade extrémne namáhaná. Následne často podlieha ekzémovým a iným ochoreniam. Preto je nesmierne dôležitá aj starostlivosť o srsť prevádzaná majiteľmi psov. Čo však v prípade, ak sa psík doma česať nechce? Odpoveď je jednoduchá. Všetko, čo má psík vo svojom živote zvládať, sa musí učiť už

ako šteniatko. Teda vrátane česania! Tak ako občasné mláčky alebo rozhryzené topánky, tak aj občasné protesty pri česaní musíme zvládať s trpezlivosťou, avšak dôrazne. Len tak sa aj táto činnosť stane pre neho rutinou a v dospelom veku ju bude považovať za samozrejmosť.
A čo s poslednou záhadou? Ako je možné, že v salónoch psy zvládajú hodiny úprav väčšinou úplne v pohode? Nie je to žiadna záhada, dokonca ani čary... A nie sú v tom ani ukľudňujúce či dokonca uspávacie prostriedky, ako si niekto myslí. Veď sa len zamyslite, ako by mohol spiaci psík pohodlne stáť v ideálnom postoji, aby sa mohol správne ostrihať? Niečo také je nemožné, pretože psy musia stáť alebo sedieť čo možno najkľudnejšie, aby sa každá časť ich tela mohla ostrihať. Teraz si zaiste kladiete otázku, prečo v salóne stoja kľudne, ale doma nie. Treba si uvedomiť, že psy sú teritoriálne a svorkové zvieratá. Práve preto sa vo svojom teritóriu a pri svojej svorke, čiže rodine, cítia isto a sebavedome. Ale aj ten najsebavedomejší pes, či najlepší strážca sa v cudzom prostredí, napríklad v salóne, správa úplne inak. Mnohokrát oveľa kľudnejšie a pokornejšie, a to dokonca aj bez prítomnosti majiteľa. Bez prítomnosti pána sú zvieratá často pri manipulácii a ošetrovaní srsti omnoho zvládnuteľnejšie. Samozrejme, aj tu platí, že privykať na „údržbu“ by si mali psy už ako šteniatka a hlavne pravidelne.
Ak aj strihač vplýva empatiou na svojich zverencov, predsa len tu vznikajú neraz silné citové putá. Neraz na celý život! Práca so zvieratami je vskutku krásna, ale kto si vyskúšal prácu strihača, tak ten vie, že je aj veľmi náročná. Ak sa robí profesionálne a taktiež aj s láskou, výsledkom sú krásne a zdravé zvieratá pre radosť a spokojnosť svojich majiteľov. Čo dodať na záver? Psy sú príliš vzácne bytosti. Sú to deti, ktoré nikdy nevyrastú a celý život budú potrebovať našu lásku a starostlivosť. Tak im ju spoločne dajme!

Dagmar Struckelová a kolektív salónu Verterra

<< späť