Ako ste si dovolili uverejniť článok bez súhlasu predstaviteľov klubu, ešte k tomu od zahraničného autora a navyše v období keď my máme v klube svetového víťaza!? - Otázkou v takomto štýle nás doslova prepadla nemenovaná predsedkyňa jedného chovateľského klubu. Priznávam sa, že som si myslel, že sa jedná o nevydarený pokus o žart. Nespomenul som si totiž, že by naše periodikum porušilo vo vzťahu k predmetnému klubu džentlmentský sľub, že v rubrike, a to podčiarkujem, "Klubové oznamy", budeme uverejňovať len informácie dodané funkcionármi klubu opatrené pečiatkou. Naše argumenty nezabrali a pani predsedkyňa sa neustále oháňala titulom svetového víťaza a následne nekorektného postoja našej redakcie, ktorá navyše porušila monopol informácií, ktorý je vyhradený vo vzťahu k predmetnému plemenu predsa len jej klubu. (alebo osobe?)

Pani predsedkyňa, pýtam sa Vás opätovne, tak ako tomu bolo aj počas nášho osobného rozhovoru, prečo ste doteraz za Váš klub nenapísala ani riadok? Ako sa pozeráte s tvárou v tvár skutočnosti, že členka Vášho klubu získala jedinečný úspech na svetovom podujatí a Vy ste nevyužila svoje právo (možno povinnosť) a neinformovala ste o ňom širokú kynologickú verejnosť? Pamätáte sa čo ste mi odpovedala? Vraj nie je Vašou povinnosťou písať za celý klub! Nuž čo k tomu dodať? Informovať o úspechu Vašich členov nie je Vašou povinnosťou? Ak nie čo Vás k tomu motivuje. Možno závisť? Na Vašom mieste by sa asi každý súdny človek za Váš výrok hanbil... Je Vašou povinnosťou azda len uplatňovať si monopol na plemeno, prípadne plemená Vášho klubu pri publikovaní informácií? A nie je to náhodou preto, aby sa nedostala na svetlo božie správa, ktorá Vám osobne nevyhovuje?

Poďme ale ďalej. Ak teda nie je Vašou povinnosťou mapovať dianie v celom klube, kde zastávate najdôležitejšiu funkciu, prečo chcete po redakcii nášho magazínu aby pracne a bez pomoci klubov, mravenčou prácou získavala informácie o všetkých úspechoch slovenských kynológov? Odpoviem Vám. Je to len preto aby ste odpútala pozornosť od Vašej neschopnosti, neochoty, alebo zákernosti. Alebo všetkých troch nerestí dovedna a možno i ďalších nevymenovaných?

Za desať rokov existencie nášho periodika sme presvedčili všetkých tých, ktorí o spoluprácu mali záujem, že urobíme maximum pre každý jeden chovateľský klub a plemeno, samozrejme za podmienky ak je záujem aj z druhej strany.

Ak teda sa o niektorých plemenách píše viac a o iných vôbec, nie je to naším nezáujmom, ale tým, že zo strany vedenia klubov nedostávame potrebné informácie.

Slovenská kynológia sa uberá veľmi dobrým smerom. Svedčia o tom jedinečné úspechy z oblasti výstavníctva, športu i diplomacie. Zostáva len dúfať, že ju nebudú brzdiť ľudia sledujúci len svoje osobné záujmy. Mnohí žiaľ vieme, že sú medzi nami ešte stále i takí, ktorí sú pre ich dosiahnutie schopní zabudnúť nielen na kynológiu, lásku ku psom, ale urobiť aj skutky za ktoré by sa každý slušný človek musel hanbiť.

Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Verme tomu, že členovia každého jedného klubu si uvedomia skôr, alebo neskôr, že aké charakterové vlastnosti a odborné vedomosti musí mať človek stojaci na čele chovateľského, či športového klubu. Tak isto som presvedčený, že aj výkonom čestnej funkcie rozhodcu, budú i v budúcnosti poverení odborníci podkutí znalosťami a skúsenosťami, ktoré sa kĺbia s vynikajúcimi ľudskými vlastnosťami. Slovenská kynológia rozhodne chce aj v budúcnosti svetu ponúknuť len to najlepšie...