Pred tým, ako sa budeme venovať športovým výkonom, nedá sa nezamyslieť nad tými,
ktorí nežnou športovou slávou zostávajú v úzadí... Málo sa o nich hovorí,
ale sú súčasťou fungujúceho súkolesia. Medzi nich patria rozhodne manželia
Alica a Wolfgang Freyer. Takmer každoročne je Grand Prix vo Vrbovom pre
oboch miestom nielen stretnutia sa s mnohými priateľmi, ale aj nezištná
a obetavá pomoc pri zabezpečení podujatia. Napriek tomu, že nie sú členmi
usporiadateľskej organizácie, dnes si už akosi bez nich nevieme toto úspešné
podujatie predstaviť. Iné športové alebo chovateľské kluby ich iste môžu
usporiadateľom z Vrbového a Doberman klubu, kde sú jednými z najaktívnejších
členov, len v dobrom závidieť. Závidieť a istotne brať si z nich príklad.
Skoro na každých pretekoch sa akosi zabúda na kladačov pri pachových
disciplínach. Títo ľudia naozaj nie sú takmer nikde zviditeľnení. O ich
poctivej práci sa síce presvedčí individuálne každý jeden pretekár, ale
väčšinou ich len v tichosti ocení, ak je všetko v poriadku, ale mrmle, šomre
a často aj nadáva, ak kladač urobí čo i len maličkú chybu. Iba rozhodca
posudzujúci pachové práce vie, že bez tohto vysokokvalifikovaného personálu,
ktorý je často už ráno o piatej v plnej pohotovosti, zatiaľ čo mnohí ostatní
ešte spokojne spia, by žiaden sebalepší výkon nebol jednoducho možný. A tak
páni Kolok, Juraj Chrenko, Rastislav Holovič, Marek Hanušovský a Marcel
Saloušek, nech sú tieto riadky, ktoré čítajú tisíce slovenských kynológov,
prejavom vďaky vám i všetkým vašim kolegom na všetkých viac alebo menej
dôležitých pretekoch.
O čosi lepšie sú na tom pri výkone taktiež nesmierne náročnej činnosti
figuranti. Ich výkony ocenia aspoň plné tribúny. Tie ale môžu znamenať
trému, pretože rozhodne inak sa figuruje na domácom „cvičáku“ a inak, keď
sa na ich prácu upierajú stovky očí z tribún a z priľahlých častí štadióna,
plus pohľady prísnych rozhodcov a funkcionárov. Lenže i pod týmto psychickým
tlakom dokážu odborne zrelí a skúsení figuranti odviesť poctivú a vysoko
profesionálnu prácu. Aj na tomto veľkom podujatí dokázali MVDr. Peter Mláka,
Martin Tóth , Ondrej Bihári, Peter Škoda a Robert Fagoš, že dôveru, ktorú
dostali od organizátorov, si naozaj zaslúžili.
Ak dovolíte, rád by som sa zastavil pri mene Roberta Fagoša z Prahy. Zažil
som pred niečo vyše šiestimi rokmi, ako si bral prvú sučku boxera do svojho
vlastníctva. Pod dohľadom skúseného otca Bruna Fagoša, ktorý, žiaľ, už nie
je medzi nami, sa z tohto kynológa stala výnimočná osobnosť. Dokázal s boxerkou
Orkou zložiť najvyššie skúšky z výkonu SchH3, IPO 3, zúčastniť sa
stopárskych majstrovstiev sveta a vynikajúco tam uspieť a popri tom ju aj
vystavovať a získať okrem iných titul interšampiónky. Samozrejme sa
zdokonalil vo figurovaní, výcviku, neskôr sa stal predsedom jedného
z najstarších klubov v Prahe, azda každému známeho „Bránika“ a zvláda
funkciu výcvikára pobočky Boxer klubu. Medzitým už stihol odchovať II.
vicemajstra sveta vo výkone boxerov... Nuž, nesmieme zabudnúť, samozrejme,
ani na to, že opäť podal tento náš aktívny spolupracovník svedomitý
a vynikajúci výkon figuranta v kategórii IPO 3. Priznám sa, že tak trocha
závidím Boxerklubu Českej republiky Roberta. Ak by kynologický šport
fungoval ako futbal či hokej, vynaložili by sme iste enormné úsilie, aby
„kopal“ za slovenský klub...
Keď sme pri našej slovenskej kynológii, tak sa venujeme aj nášmu národnému
skúšobnému poriadku. Rozhodne, že každý jeden pes, ktorý má čo i len úspešne
absolvovanú veľmi ťažkú skúšku SVV 3 si zaslúži veľkú pozornosť spolu so
svojím psovodom. Oveľa väčšiu si zaslúži, samozrejme, víťaz GRAND PRIX práve
v tejto kategórii a i keď sa niekomu možno zdá, že je neadekvátne práve
tomu venovať rovnakú pozornosť ako víťazovi v IPO 3, kde bolo pretekárov
niekoľkonásobne viac, môžeme len dúfať, že práve potencionálni kritici
urobia všetko preto, aby na budúci rok stáli na stupni víťazov v tejto
kráľovskej skúške. Sedem účastníkov sa zdá síce na pohľad málo, ale
zasvätení vedia, že tento počet je v dnešnej dobe, keď sa preferuje
medzinárodný skúšobný poriadok, keď na svv-čku sa najmä vo vrcholovej
„trojke“ akosi zabúda, odrazom vynikajúcej účasti, aj keď naším tichým
prianím je, aby ich bolo, samozrejme, viac. Priznáme sa, že preto tá rovnaká
publicita, či rovnako krásny pohár od manželov J. a T. Mrávikových.
Keďže jeden z autorov národného skúšobného poriadku je pán Anton Fabián,
stál aj pri zrode pretekov Grand Prix, padla voľba pri posudzovaní
kompletnej SVV 3 práve na neho. Je pre mladších iste motivujúce vidieť, keď
sa ich vzorom dostane možnosti posudzovať takéto významné podujatie. Veď kto
iný tým mohol započať novú tradíciu, aby počas ďalších rokov prevzali
štafetu mladší, ak nie nestor slovenskej športovej kynológie? Áno, sme si
vedomí toho, že by sa pánovi Fabianovi ľahšie sedelo na VIP tribúne
a bezstarostne hľadelo na výkony psov i psovodov, než posúdiť napríklad
časovo i fyzicky náročné trojhodinové stopy. Ak sa táto krásna skúška
prezentovala na veľkolepom podujatí po prvýkrát, nedalo sa rozhodnúť inak
než tak, ako sa rozhodlo. Budúci rok bude iste iný. Pán Anton Fabián ako
člen čestného predsedníctva, môže sledovať svojich žiakov z tribúny
a hodnotiť ich výkony. Máme len obavy z toho, aby nás neprekvapil tým, že sa
postaví medzi pretekárov a nesúťažil spolu s nimi. Čo robiť potom? Môže byť
pretekár členom čestného predsedníctva? Dilema, ktorú budú musieť riešiť
kompetentní...
Poďme ale k samotným mimoriadnym výkonom špičkových psov a špičkových
psovodov. I tu sa vyhodnotil najlepší belgický ovčiak SVV 3 a bol ním
BINGO Polícia Slovakia, ktorého psovodom bol Peter Mičuch.
Najlepšiu stopu SVV3 sme mali možnosť vidieť
u dvojice Eva Svinčiaková a HOGO Obadove Očko. 96 bodov je na tak
veľmi ťažkej disciplíne niečo fantastické. Dodajme, že takmer rovnakú
pozornosť si zaslúžila aj stopa Agáty Meravej s ARGOM Jahli, ktorí dostali
len o tri body menej.
Najlepšia
poslušnosť SVV3
a veľmi pekný výkon Agáty Meravej s ARGOM Jahli znamenali z laického
pohľadu len 81 bodov a o bod menej mala len najlepšia dvojica zo stopy, ale
odborníci i diváci videli náročnosť tejto skúšky práve v tejto časti.
Najlepším obranárom SVV3
sa po fantastickom výkone stal EL zo Solivarského dvora so psovodom
Eugenom Moré, ktorý na 100 bodov od Antona Fabiána bude možno
spomínať celý život.
Naši maďarskí priatelia Jozef a Agnes Vukovics sa u SVV3 rozhodli venovať
pekný pohár pre najmladšiu pretekárku. Bola ňou bývalá úspešná účastníčka
Majstrovstiev Slovenskej mládeže Lenka Petríková.
A ako to dopadlo po konečnom sčítaní bodov? Prvenstvo a zároveň titul
najlepší nemecký ovčiak si vybojovala Agáta Meravá s ARGOM Jahli
s celkovým počtom bodov 264, čo bolo len o štyri viacej ako druhá Eva
Svinčiaková a HOGO Obadove očko. Na veľmi peknom treťom mieste skončil
Alojz Pristach a ESO od Hájočky, keď dosiahli 235 bodov. |
Priznáme sa, že v kategórii
SVV 1 sme očakávali o trocha viac pretekárov ako tých 18 štartujúcich, ale
o to väčšiu šancu mali tí, ktorí nastúpili. Posudzovali dvaja skúsení
rozhodcovia, a to Štefan Drlička stopy a Milan Klačman poslušnosť
a obranu. S výkonmi oboch boli pretekári nadmieru spokojní.
Najlepší boxer BARON z Nové zátoky
s mladou psovodkou
Martinou Ondrejkovou podali výkon na 187 bodov, ale nakoľko nikto
z reprezentantov či ďalších, ktorí sa venujú výcviku tohto plemena,
nenastúpil, môže sa majiteľka zaslúžene tešiť z titulu, ktorý bol určený pre
najlepšieho boxera SVV1.
Obdobne by sme mohli hodnotiť aj Najlepšieho bieleho švajčiarskeho
ovčiaka, avšak len vo vzťahu ku konkurencii. Už len samotný fakt, že
niekto je schopný cvičiť a zúčastňovať sa pretekov s týmto nie veľmi
rozšíreným plemenom, si zaslúži obdiv. Ak pritom prihliadneme na celkový
počet bodov, ktorý bol 270 a zoberieme do úvahy, že predstaviteľ tohto
plemena mal aj najlepšiu poslušnosť, tak dvojica Jaromír Koval
a BACK z Veselé rodiny istotne zožali aplauz zaslúžene.
Aj najlepší belgický ovčiak, ktorým bol ATON Happy Arenda
známeho kynológa Milana Schwarzbachera, bol dôkazom toho, že i tomuto
veľmi temperamentnému plemenu s ochotou pracovať „sedí“ aj táto skúška.
Ešte kým sa budeme venovať najlepším v rámci jednotlivých plemien, tak
uveďme, že najlepšiu stopu aj obranu dosiahla Jana
Hořejší s najlepším nemeckým ovčiakom BEMOAN Bee. Kým na stope
dosiahla maximálny počet bodov, teda rovnú stovku, na obrane jej
k dokonalosti chýbali len dva bodíky.
V celkovom hodnotení sa na treťom mieste umiestnil najlepší rotweiler
DANIEL bez PP Jany Procházkovej z Českej republiky, keď táto dvojica
podala veľmi vyrovnaný výkon na všetkých troch disciplínach a s 277 bodmi
zaujala všetkých, ktorí jej výkony videli. Veľmi veľkým prekvapením bolo
druhé miesto s celkovým počtom 281 bodov, ktoré si v konkurencii siedmich
plemien vybojoval airedale teriér ENRICO Comfort, ktorý, samozrejme,
získal aj pohár pre najlepšieho predstaviteľa plemena, čomu jeho majiteľ
a psovod Miroslav Nálevanko musel byť rád minimálne dvojnásobne. 281 bodov
je veľmi úctyhodný výkon a zaslúži si obdiv nielen v rámci tohto ojedinelého
plemena.
Prvenstvo si vybojoval najlepší stopár a obranár a zároveň najlepší
nemecký ovčiak BEMOAN Bee, ktorého úspešne na túto skúšku pripravila
známa kynologická osobnosť z Českej republiky Jana Hořejší.
S celkovým počtom bodov 284, výkonom i získanými titulmi mohla byť
a iste i bola maximálne spokojná.
|
Ako sa vraví, sláva
víťazom a česť porazeným. A to platilo aj vo Vrbovom a, samozrejme, aj
v kategórii SVV 1, ktorá bude na budúci rok istotne obsadená ešte väčším
množstvom pretekárov, veď ocenenia, ktoré môžu získať, nie sú zanedbateľné.
A keď sme už pri tituloch, sľúbili sme, že vám prezradíme, čím bude budúci
ročník výnimočný. Predpokladáme, že ZŠK opätovne toto podujatie zaradí ako
jedno z podujatí Slovenského pohára s možnosťou zadávať CACIT FCI a CACT SK.
Budú sa i naďalej vyhodnocovať nielen tradične traja najlepší v každej
kategórii, ale aj víťazi disciplín a rovnako sa nezabudne ani na najlepších
v rámci každého plemena, tak ako tomu bolo tohto roku. Skutočnou novinkou vo
výkone psov je titul VÍŤAZ DERBY, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou
bude vo Vrbovom už na budúci rok zadávať. Tento titul, obdobne ako u koní,
bude môcť získať najlepší jedinec (zvlášť v kategórii IPO 3 a SVV 3), ktorý
v príslušnom kalendárnom roku dosiahne vek troch rokov. Znamená to, že šanca
je len raz v živote psa a titul bude zadaný bez ohľadu na počet dosiahnutých
bodov, či bodového limitu najlepšiemu „trojročákovi“.
Máme sa teda na čo tešiť a jedenásty ročník bude, dúfajme, rovnako vydarený
ako ten tohtoročný. Dovidenia vo Vrbovom!
Všetkým, samozrejme, zo srdca blahoželáme a prajeme veľa úspechov aj v
budúcnosti, možno aj na jedenástom ročníku GRAND PRIX o veľkú cenu
Kynologickej revue. A nakoľko jedenástym ročníkom vstupuje do ďalšieho
desaťročia, chystáme v rámci tohto podujatia niekoľko prekvapení. Psy budú
mať možnosť získať nielen tituly CACIT, CACT – SK alebo najlepší v plemene.
Jozef Šuster
|