Hypermarket TESCO Košice 13.7.2002

Nebyť rôznych prístreškov a hlavne hadice s vodou, ktorú poskytol hypermarket Tesco, asi by to psy, medzi ktorými prevládali severské plemená, nezvládli. Pravidelná ľadová sprcha ich osviežila, aj keď len na pár minút, pretože s každým jedincom ju bolo potrebné podstúpiť viackrát za deň. Ani to však poniektorým psom nedodalo toľko síl a chute, aby potiahli naložený náklad. Spočiatku pri úvodných váhach iba postávali a absolútne nejavili záujem o vozík plný krmiva Friskies, ktoré poskytol jeden z hlavných sponzorov podujatia. Proste bolo teplo a basta! Komu sa chce v takom "vedre" trápiť s nejakým nákladom? Nuž, napríklad nemeckému ovčiakovi Darkovi, ktorý sa stal tohtoročným víťazom. V rámci súťažných pokusov si nakoniec poradil s 500 kilogramovou záťažou a mimo súťaž exhibične zvládol aj 550 kg. Jeho majiteľ Martin Šedivý z kynologického klubu Canislog Poprad mal zjavnú radosť, pretože na nejaký čas má s kŕmením svojho šampióna pokoj. Tak ako minule aj tentokrát si totiž víťaz odniesol domov popri pohároch a gratuláciách aj peknú nádielku krmiva Friskies.

V porovnaní s predošlým ročníkom bol o tento zjavne väčší záujem. Veľa návštevníkov a zákazníkov Tesca sa dokonca pamätalo na peripetie psov z minulého roka a vyslovene si naplánovali nákupy na tento dátum, aby zhliadli štvornohých silákov aj tento rok. Samozrejme opäť nechýbala  veľkoplošná obrazovka, ktorá už zďaleka dávala tušiť, že sa na rozsiahlom parkovisku niečo deje a prilákala bližšie mnoho zvedavcov. Tí mohli zhliadnuť výkony 18 psov súťažiacich v piatich kategóriách. S výnimkou šiestich, ktorí nezvládli základné váhy, bolo veru na čo pozerať. Mnoho divákov nechcelo veriť, že také "psíky" zvládnu ku koncu tie "kopce" s vrecami krmiva. Malamut Colin s ŠK Severan (majiteľ Ján Keruľ) zdolal váhu 400 kíl, viac už bolo nad jeho sily. Aj to ale stačilo na druhé miesto. Pomyselnú tretiu pozíciu obsadil nemecký ovčiak Astor s váhou 350 kg. Tristo kilogramová záťaž bola poslednou zastávkou hneď pre viacerých psov. Viac už bolo nad ich možnosti a sily. Osobne som však toho názoru, že aj to je celkom slušný a obdivuhodný výkon.
Pre zaujímavosť uvediem, že najpočetnejšie zastúpenie tu mali aljašské malamuty. Ináč celé podujatie bolo záležitosťou plemien malamut, husky, pitbullteriér, americký stafford, nemecký ovčiak a jedného zástupcu mali aj dobermani.
Usporiadateľom slovenského pohára bol športový kynologický klub Askino Slovakia Alfa, ktorého prácu veľmi dobre poznám. Usporiadateľským schopnostiam jeho vedúcich osobností niet čo vytknúť, pretože vždy všetko a všade obrúsia do maximálne možnej dokonalosti a žiadna nepredvídaná udalosť ich nezaskočí natoľko, aby si s ňou neporadili. Jediným rušivým momentom bolo iba to strašné a úmorné teplo. Vytknúť by som mohol iba maličkú chybičku, ktorá možno zaiskrila iba v mojej vždy nespokojnej kotrbe. Súťažná dráha bola osadená pod prístreškom, ktorý ju zatieňoval iba z polovice. Čiže pes štartoval z tieňa a mal celý náklad dotiahnuť do cieľa, ktorý bol pod priamymi slnečnými lúčmi. Nič v zlom, ale čo ak práve to bolo prekážkou pre poniektorých psov?
Celkovo si však celú akciu každý pochvaľoval. Viacerí iba krútili hlavami pri výkonoch psov, že to nie je možné, iní ich zasa ľutovali so slovami - načo ich tak trápiť. Ako už však bolo uvedené, väčšinu pretekárskeho poľa tvorili severské plemená, teda psy, ktoré sú zvyknuté na záťaž. V krajinách odkiaľ pochádzajú môžu ťahať sane väčšinu roka, ale čo v našich končinách? Takéto podujatie je pre nich vynikajúcou náhradou za prirodzený životný štýl a absolútne žiadnym trápením. O takzvaných "bojových plemenách", ktoré tu zastupovali pittbul a stafford ani nehovoriac. Tieto psy sú priam predurčené na fyzickú námahu, potrebujú ju. Nám ľuďom sa takéto podujatia javia trápením zvierat iba z toho dôvodu, že na rozdiel od iného (rozbehnutejšieho) sveta je to u nás celkom nová atrakcia. Ešte vždy nová a neznáma. Treba ešte pár rokov, aby sme to vnímali ináč.

Rovnako treba podotknúť, že podujatie takéhoto druhu je vlastne letnou prípravou pre záprahové psy, o čom svedčí aj účasť viacerých športových klubov, ktoré sa zaoberajú uvedeným športovým odvetvím - LMK Hybe, Askino, ŠK Donly... Nebyť takejto akcie, museli by členovia týchto klubov so svojimi psami nečinne odpočívať, alebo hľadať útočisko v zahraničí. Nečinné vyčkávanie na zimu by ich pripravilo o kondíciu a formu, druhá alternatíva zasa o rodinné úspory. Práve preto je slovenský weightpullingový pohár nielen atraktívnou, zaujímavou a lákavou záležitosťou, ale aj nesmierne potrebnou. Akýmsi vyplnením roka pre záprahové psy, s ktorými si môžu zmerať sily aj plemená úplne iného zaradenia. Tento rok sa v plnej kráse a sile predviedli hlavne nemecké ovčiaky, kto to bude o rok v Košiciach alebo napríklad v septembri na podobnom podujatí pred bratislavským Tescom, to ukáže čas. Každopádne sa však na slovensku zrodila nová súťažná tradícia, ktorá si s týmto ročníkom získala ďalších obdivovateľov a prívržencov. Svedčí o tom aj pestrá veková kategória štartujúcich. Od násťročných až po zrelých štyridsiatnikov...

Branislav Mathe

<< späť