Hypermarket TESCO Bratislava 14. september 2002

Samozrejme ani v prípade bratislavského kola nebola porušená tradícia a celé podujatie prebehlo na priestrannom parkovisku pred hypermarketom TESCO. Niet divu, pretože práve táto spoločnosť videla od začiatku vo weight pullingu význam v mnohých ohľadoch. Poskytla pomocnú ruku, čím získala niečo vskutku lákavé pre svojich zákazníkov. A tých bolo veru v našej metropole neúrekom. Divácky záujem možno s kľudným svedomím a bez preháňania označiť za obrovský. Istou mierou sa o to pričinil aj dobrý termín. Záverečné kolo totiž prebehlo v sobotu popoludní za pekného počasia.
K účasti pretekárov treba podotknúť, že v Blave štartovali aj pretekári z Čiech. Ich výkony boli kvalitatívne lepšie ako domácich, čo však vôbec nie je kritikou. Skôr naopak, aspoň si našinec uvedomí, že treba pridať, čo-to vylepšiť. Je na škodu, že sa títo zahraniční súťažiaci nezúčastnili aj predchádzajúcich kôl. Podľa ich slov im v tom bránila vzdialenosť (také Košice sú predsa len ďaleko) a nie príliš najlepšie cesty. Vyzerá to tak, že v Čechách sú s diaľnicami na tom lepšie aj v skutočnosti a nielen slovne, ako je tomu u nás.

Jediné, čo mi tak trocha vadilo bol sprievodný program. Prečo? Jednoducho, ten v Bratislave bol oveľa nápaditejší a pestrejší, ako po predošlé kolá. Naozaj nedokážem pochopiť, prečo je v nás Slovákoch zakorenené, že na bratislavskej pôde sa treba ukázať viac a vyblýskanejšie, než inde. Jasné, pripúšťam, že s každou akciou sa zlepšovali aj usporiadatelia, naberali nové nápady... Ani toto však netreba brať za kritiku. Jednoducho je to len postreh človeka, ktorí mal to šťastie zhliadnuť celý tohtoročný ročník weight pullingového pohára, všetky jeho jednotlivé zastávky.
Popri ukážke agility, vystúpení country kapely a country tanečného súboru mňa a taktiež všetkých prítomných milo prekvapila kultúrna vsuvka v podobe tanca so psom. Niečo podobné človek nevidí každý deň, leda tak v cirkuse. Odmenou za túto ukážku bol búrlivý potlesk. Záverečné kolo popri živšom kultúrnom programe sprevádzala v porovnaní s predošlými kolami aj jedna veľmi významná zmena. Zatiaľ čo v iných mestách poslúžili ako záťaž vrecia s krmivom Friskies, v Bratislave sa do vozíka nakladali klasické kulturistické závažia. Osobne si myslím, že tento ťah zo strany usporiadateľov bol rozumný, nakoľko tiež som bolo toho názoru, že vrecia s krmivom nemožno uložiť nikdy rovnako. No a tým pádom nie každý pes mal rovnako rozloženú váhu na vozíku. Takto sa však aspoň priblížili k tomu, aby vytvorili pre každého štvornohého siláka rovnaké podmienky. A možno aj práve to sa podpísalo pod krásne výkony psov. Tu v Bratislave boli totiž ich výkony diametrálne odlišné – čiže oveľa lepšie, než v predošlých kolách. V dobrom svetle sa tu predviedli aj takí jedinci, ktorí predtým zlyhali na nižších záťažiach. Je ľahko možné, že k tomu prispelo aj samotné počasie. Bolo krásne, slnečno, ale nie až tak dusno a ľudovo povedané vedro, ako napríklad v Košiciach.
Veľké napätie a očakávanie nastalo u všetkých prítomných vo chvíli, keď sa Dan Navrátil so svojím psom Nortonom Norvickom z Rontu-Aru (pretekári z ČR) rozhodli o pokus pre zápis do Guinessovej knihy rekordov. To už mali za sebou úspešne zvládnutý pokus s 550 kilogramovou záťažou, čo je veru úctyhodný výkon... Pre nastolenie rekordu si zvolili rovnú tonu. Tu musím pripomenúť, že vo svete žijú psy, ktorí utiahli aj viac než 1000 kíl, ale ani jeden z nich nesplnil pomerne prísne kritériá pre zápis do knihy rekordov. Usporiadatelia z Askino Slovakia Alfa však všetky pre oboch odvážlivcov zabezpečili a bolo už len na nich, či túto príležitosť využijú. Po dlhších prípravách a lákaní ešte väčšieho množstva divákov sa však bohužiaľ žiaden rekord nekonal. Norton si s tonovým bremenom neporadil, aj keď v kuloároch sa pošepkávalo, že neoficiálne si už s touto váhou poradil. Lenže to na zápis do „Guinessky“ nestačí.
Nevydarený pokus samozrejme ani trocha neubral na vydarenosti samotného podujatia. Obďaleč bokom bola opäť vynikajúcim lákadlom veľkoplošná obrazovka, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou weight pullingu. V počiatkoch som nebol jej zastáncom, pretože podľa mňa zbytočne predražila celé to zdolávanie stákilových záťaží, ale s odstupom času musím priznať, že usporiadatelia mali pravdu, keď od nej nechceli upustiť. Chvíľu som si totiž všímal reakcie prichádzajúcich kúpychtivých ľudkov, ktorí ani len netušili, že sa čochvíľa stanú divákmi niečoho, čo predtým ani len nepoznali. Veľa ľudí zišlo zo svojej cielenej trasy vďaka pútavým momentkám z obrazovky. Verte mi, na naše pomery to nie je lacný špás, ale divákovi to v konečnom dôsledku môže byť úplne jedno, pretože jeho účasť na každom kole weight pullingového pohára bola bezplatná. A to už je u nás vskutku rarita, aby vám niekto poskytol pestrý a finančne náročný program len tak. Pre usporiadateľov bol však od samotného počiatku najočakávanejšou odmenou potlesk. Treba však priznať, že bez podpory sponzorov, z ktorých spomeniem hlavne Friskies, Tesco, IQ Servis, TV JOJ a v neposlednom rade aj náš magazín, by celé to presadzovanie neznámeho kynologického športu zostalo iba snom.
Po toľkých slovách chvály, ktoré sú ale oprávnené, si však neodpustím jednu technickú poznámku. Myslím si, že aj samotní tvorcovia tohto podujatia mi dajú za pravdu, že do budúcna bude treba vyriešiť podklad dráhy, po ktorej majú psy to bremeno potiahnuť. Každopádne ho bude treba viac vyrovnať a asfalt parkoviska zameniť za iný materiál. Ako však poznám ľudí z Askino Slovakia Alfa, moje vytknutie je už pravdepodobne bezpredmetné a nad danou technickou chybičkou už dávno premýšľajú.

Takže na záver... Ďalší ročník Slovenského weight pullingového pohára je úspešne za nami. O tom, aký bol, či lepší než ten predošlý, čiže o tom je zbytočné diskutovať. Ľudia zodpovední za celý tento športový ošiaľ si na ďalší rok znepríjemnili život. A to sami sebe, pretože si opäť posunuli tú pomyselnú latku kvality. Každopádne už však majú za sebou etapu oboznamovania ľudí u nás, čo to ten weight pulling vlastne je. Dnes už to vie veľmi veľa ľudí a v radoch divákov si získal nejedného prívrženca. Chce to už len vylepšiť propagáciu, ktorá bola mimochodom v porovnaní s predošlým ročníkom rozsiahlejšia. Aby ľudia vedeli včas, že v ten deň, v tom meste, pred tým TESCO-m budú opäť zdolávať kilogramy psy. Aby ľudia nemuseli prekvapene volať z mobilov svojim známym, aby sa chytro ponáhľali, pretože sa deje niečo veľkolepé. Tak tomu totiž bolo v Bratislave. Je dobré vedieť, že v tej nepriaznivej spoločenskej klíme ešte našinec nezanevrel na takýto druh zábavy.
Celkové vyhodnotenie Slovenského weight pullingového pohára prebehlo v bratislavskej reštaurácii WOCH v neskorých večerných hodinách a bolo taktiež pestré. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že bude lepšie, keď sa mu budeme venovať zvlášť a podrobnejšie. Takže priaznivci weight pullingu, ak ste zvedaví ako to všetko definitívne dopadlo, nezabudnite na novembrovú Kynologickú revue.

Branislav Mathe

<< späť