Žiaľ, od prvej chvíle bolo aj na tomto podujatí citeľné slovenské špecifikum, a to napätie medzi usporiadateľmi a mushermi. Pravdepodobne to bolo dané aj tým, že preteky WSA boli poslednými významnejšími tohto roku u nás, takže väčšina pretekárov si svoje negatívne poznatky z iných podujatí priniesla so sebou sem. Ako to už býva, na poslednú chvíľu ich aj začali pretriasať. Odzneli tu výroky, prostredníctvom ktorých sa poniektorí pasovali za čosi ako aktérov či hercov, bez ktorých by sa nemohlo udiať toto „divadlo“. Čiže naznačovali, že usporiadatelia im môžu byť iba vďační, pretože bez nich by nemohli nič usporiadať. Samozrejme dávali najavo, že im chýbala tá vďačnosť, ktorú im usporiadateľ mal prejavovať nejako ináč. Ako? Nuž, to už naše pretekárske veličenstvá (podotýkam, nie všetci!) akosi neozrejmili.
Prekvapujúci a sympatickejší bol diametrálne odlišný postoj zahraničných pretekárov. Napríklad Hering Tamás z Maďarska prejavil svoj obdiv usporiadateľom, že vôbec majú ochotu vynakladať svoju energiu na usporiadanie takéhoto podujatia, aby oni pretekári si so svojimi psami mohli zabehať. Niektorí naši a poľskí pretekári sa tu, žiaľ, zviditeľnili svojím nešportovým správaním aj ohľadne trate... Proste našli stovky nedostatkov a závad, z čoho si aj ten najmenej zapojený do danej problematiky mohol vysvetliť iba jedno, zdala sa im priťažká. Česi a opäť Maďari síce priznali, že je to pomerne ťažká trať, ale hneď dodali, že jej obtiažnosť je rovnaká pre každého pretekára aj psov, takže je to úplne v poriadku a v duchu športového zápolenia.
Je pravda, že členitosť trate bola pestrá a aj stúpaní bolo viac, než býva zvykom. Usporiadatelia vyšli v ústrety kompromisu a nakoniec trať, vzhľadom na jej náročnosť,  skrátili o 2,5 km. Vysvetlení na postoj hŕstky našich pretekárov k obtiažnosti trate je hneď niekoľko, ale podľa môjho osobného názoru im vadilo, že na tejto budú musieť zapriahnuť do zápolenia aj svoje osobné kondície. Poniektorí pretekári zo Slovenska totiž iba honosne stáli na saniach a nechali sa ťahať, čo im pri tomto druhu pretekárskej trate nemohlo vydržať po celom okruhu. Na rozdiel od nich napríklad už spomínaný maďarský pretekár vyslovene „makal“ spolu so svojimi psami. A tí, kto ste ich videli, sami dobre viete, že to nie sú žiadne psy zo super pretekárskych línií.  Lenže pretekár si odbehal minimálne 70% trate a nakoniec si to ešte pochvaľoval. V Maďarsku sú  vraj iba okruhové preteky  takpovediac „okolo Balatonu“ a tie sú o ničom. U nás je to lepšie, lebo máme trate s výškovými rozdielmi, máme kopce... S takýmto zmýšľaním a prístupom nakoniec obsadil krásne 2. miesto!
Namiesto výhovoriek teda radšej spomenieme skutočné nedostatky trate, ktoré sme si všimli. Strašne málo check-pointov  a absencia traťových komisárov! To je pravda.  Ak by  sa našiel niekto postrádajúci pretekársku férovosť, mohol si trať skrátiť, ale myslím si, že na to sú zase naši pretekári dosť hrdí. K celkovej úprave trate však treba dodať, že bola udržiavaná a nadmieru bezpečná, takže v tomto smere usporiadatelia nič nezanedbali.

Jediné, čo asi môžeme vytknúť, že usporiadatelia zabudli dostatočne pripraviť stakeout. Na ten sa sťažovala už väčšina pretekárov. Neoznačený žiadnymi páskami bol situovaný na mieste s vysokou koncentráciou lyžiarov a divákov. Nehovoriac o tom, že práve zopár divákov tam malo aj svojich domácich miláčikov, čo pridalo ešte viac oleja do ohňa. Neodmysliteľná veľkoplošná obrazovka bola tentokrát zbytočná, pretože na ňu svietilo slnko, takže okrem jej mohutnosti nebolo vidieť počas dňa nič, čo sa samozrejme zlepšilo vo večerných hodinách. A keby aj, nerozumiem, načo prináša divákom stojacim pri štarte momentky zo štartujúcich pretekárov. Nie som technik, nedokážem posúdiť, či to je, alebo nie je možné, ale oveľa zaujímavejšie by boli zábery z trate, kam oko diváka nedovidí.  
Úbytok obozretnosti zaiste spôsobilo aj to napätie medzi hŕstkou pretekárov a usporiadateľmi. To nakoniec aj napriek ochote usporiadateľov ustúpiť v istých záležitostiach, čo podľa môjho názoru robiť vôbec nemuseli, vyústilo do bojkotu 2. kola pretekov zo strany poľských musherov. Dosť nepochopiteľné je počínanie známeho pretekára Mateusza Surowku (kategória C1), ktorý už v prvom kole mal čas pod jednu hodinu. V jeho kategórii sa podobný výkon nepodaril žiadnemu z ďalších štartujúcich! Napriek tomu z pretekov odstúpil. A spolu s ním všetci ostatní z poľského klubu Durango-Rimo. V žiadnom prípade nechcem urážať pretekárov z Poľska, ale ak sú u nich preteky na vyššej a dokonalejšej úrovni, prečo ich to ťahá k nám? A potom iba rozsievajú rebéliu. Či už bola trať taká alebo onaká, ako povedali iní musheri, pre každého bola rovnaká! Nebol teda dôvod k odporu a zbytočným výbuchom ješitnosti. V istých momentoch mali pravdu pretekári, ale v daných veciach zasa usporiadateľ... Celková klíma však od začiatku nepripúšťala reálnu šancu nájdenia vzájomného kompromisu, čo majú bez urážky na svedomí poniektorí prílišne pyšní a hrdí musheri. 
Na adresu samotných usporiadateľov možno zhrnúť len toľko kritiky, že si pamätáme z ich strany aj lepšiu úroveň nimi pripravovaných podujatí. Je trocha paradoxné, že ak stáli proti hromade nepredvídaných a narýchlo vzniklých problémov, podávali závratné pracovné výsledky. Keď im ale aspoň príroda nehádzala polená pod nohy a nadelila dostatok snehu, zrazu zabudli na isté kvázi maličkosti. Napriek tomu bol ale celkový dojem dobrý a pre úplné zhodnotenie WSA Eurocupu si dovolím tlmočiť jedného pretekára:
„Na tieto preteky sa oplatí ísť aj nabudúce. Organizátori si ale budú musieť zreflektovať niektoré nedostatky. Najmä pre východniarov je to veľmi blízko a prostredie je fakt prekrásne.“
Scenéria krajiny, kde sa Eurocup WSA konal, je naozaj čarokrásna. Neostáva nám teda nič iné len dúfať, že Askino Slovakia Alfa už konečne našlo pre svoje preteky stále dejisko a ukončilo putovanie po slovenských zimných strediskách. Veľhory našej malej krajiny si počas zimných mesiacov takúto atrakciu jednoznačne zaslúžia. Do istej miery sú totiž takéto preteky aj prínosom pre turistický ruch vo Vysokých Tatrách.
K dokonalosti tohto podujatia, ale aj všetkých ostatných, však ešte bude treba nájsť spoločnú reč medzi usporiadateľmi a mushermi. Aby sa počas pretekov nepretriasali otázky typu: Čo z toho budeme mať, keď sa zúčastníme nočnej jazdy? Prečo je tá trať taká strmá? Uvedomujete si, že bez nás by sa toto divadlo nemohlo hrať? To všetko je iba naša ľudová ješitnosť, nad ktorou zahraniční účastníci už teraz kývali hlavami, teda okrem Poliakov. Zmenou prístupu štartujúcich sa zaručene dostaví aj ochota zo strany usporiadateľov vyjsť v ústrety požiadavkám musherom. A tých veru kritizovať z negatívneho postoja k pretekárom nemôžeme. Veď každý jeden odchádzal s chovateľským balením krmiva a množstvom pozorností. Podľa mňa snaha pochopiť aj náročnosť usporiadania pretekov práve zo strany musherov je jediná schodná cesta, ako dostať preteky psích záprahov na patričnú úroveň, ktorú si jednoznačne zaslúžia. Bez obojstrannej ochoty a vzájomnej spolupráce to však nepôjde. Dnes už našinec hundre, že na jedných pretekoch je zlé toto, na tamtých zasa ono. Už asi zabudol, že donedávna nariekal – niet kde pretekať! Aj preto by podľa môjho názoru nebolo potrebné podnikať kroky, ktorými nenapredujeme, ale sa vraciame späť k minulosti. Takýmito krokmi sú práve rozpory medzi ľuďmi ochotnými usporiadať preteky podobného druhu a pretekármi.  

SKRÁTENÁ VÝSLEDKOVÁ LISTINA

SKJ NO PEDIGREE (8 km):
1. Ján Mlynár – LMK Hybe – čas spolu: 02:00:29,91
2. Jozef Matuška – TV Fatra Ružomberok – 02:28:59,35
3. Anna Matušková – TV Fatra Ružomberok – 05:09:37,95

SKJ (8 km):
1. Igor Štefan – LMK Hybe – čas spolu: 02:22:12,46
2. Bronislav Ručka – Beskydský klub Nový Jičín (CZE) – 02:29:44,68
3. Ján Uher – Donly Donovaly – 02:36:49,11

C (8 km):
1. Michaela Pažurová – LMK Hybe – čas spolu: 01:42:42,70
2. Jozef Adamovský – Donly Donovaly – 01:59:03,41
3. Dominika Drančáková – Musher Humenné – 02:04:25,81

C 1 (8 km):
1. Jaroslav Compel – KPZ Poprad – čas spolu: 02:06:44,28
2. Hering Tamás – (HUN) – 02:11:05,42
3. Igor Pribula – Sokol Vranov nad Topľou – 02:11:21,02

C 2 (8 km):
1. Ľuboš Oret – CANIS Slovakia – čas spolu: 03:08:14,27
2. Patrik Rybár – KPZ Poprad – 04:00:03,40

B (12 km):
1. Miroslav Pažur – LMK Hybe – čas spolu: 01:51:06,28
2. František Hibeľ – LMK Hybe – 02:06:16,01
3. Martin Packo – LMK hybe – 02:28:50,42

B 1 (12 km):
1. Aneta Kastnerová – MSC1 (CZE) – čas spolu: 02:31:08,21
2. Juraj Fabián – KPZ Poprad – 02:37:33,14
3. Tesszán Richárd – (HUN) – 02:38:20,00

A 1 (12 km):
1. Branislav Matej – Haniska – čas spolu: 02:19:07,62
2. Marcel Petrík – (SVK) – 02:51:25,45
3. Ján Šleboda – KPZ Poprad – 04:13:46,24

Branislav Mathe

<< späť