Tak, a konečne ideme "na to
Môjho budúceho psa som prvýkrát videl u kamaráta, a zamiloval som si ho na prvý pohľad. O rase rhodézsky ridgeback som nevedel vôbec nič, ale na druhej strane sa mi na ňom páčilo úplne všetko. Postava, celkový vzhľad... Nájsť niečo také na Slovensku bolo ťažké, pomohol internet a hlavne moja sestra. Nechcel som hlavne dlho čakať, veď v lete som na Slovensku krátko, a tak sme hľadali niekoho, kto by nám ho "dodal" hneď. Pomohli Košice a Maďarsko. Takáto bola teda cesta Darena smerom k nám, v apríli mal 2 roky.

A čo detstvo? Kto bol vtedy Tvojim miláčikom?
Veď práve... keď som bol malý, mali sme iba mačky. O to väčšia bola moja radosť, keď som si konečne mohol priniiesť vytúženého psa. Momentálne mačky nemám veľmi rád. (smiech)

Každý rok ako úspešný hokejista odchádzaš za more. Ako to prežívaš Ty aj Tvoj pes?
Na začiatku to bolo ťažké, veď bol ešte malý, každú chvíľu som telefonoval mame ako sa má a koľko podrástol, aby som mal predstavu, čo ma doma privíta. Teraz je to už lepšie, zvykol som si ja aj on, aj keď vždy, keď zbadá zbalené tašky posmutnie. Na druhej strane som rád, že zostáva s ľuďmi, ktorým dôverujem, a ktorí ho milujú rovnako ako ja, ak nie viac. Tento pocit ma hreje, aj keď som tak ďaleko.

Kedy Dareno poletí do Kanady?
Problém je v tom, že tam som sám (baby pozor, toto bola dôležitá informácia). Neviem, kto by sa mi tam oňho staral. Tu je to predsa len istejšie, pes potrebuje svoj domov rovnako ako človek.

Spí s Tebou v posteli?
(bez váhania) Jasné, ale strieda to, pretože chce byť s každým aspoň chvíľu.

Ak by Ti mama v telefóne oznámila, že Darenko je chorý, zbalil by si okamžite kufre a letel na Slovensko?
Rád by som, ale dovoliť si to nemôžem. Podmienky a pravidlá sú tam úplne jasné, takže je isté, že toto by mi v klube neprešlo. Priižmúria oči iba vtedy, ak sa niečo dotýka najbližších členov rodiny.

Ako a kedy Ti dokazuje svoju lásku?
Hm Hm, krásne a vždy. Tým aký je, ako sa správa, ako ma ochraňuje. Stačí, že niekto na mňa zvýši hlas, a je tam. Má rád pokoj, a tak to musí byť aj v rodine.

Porovnaj vzťah pes a človek, doma a v Kanade.
Neviem to porovnať, na Slovensku som iba v lete, čo je dosť krátky čas na to, aby som si všímal okolie, a keď som v Kanade, hrám hokej. Som za to platený a bodka.

Peňazí nikdy nie je dosť, ak by Ťa Sloboda zvierat poprosila o finančný príspevok, koľko by si bol ochotný dať?
(rozmýšľanie) Neviem to takto posúdiiť, musel by som presne vedieť, komu idú tie peniaze, na aký účel, a či sa správne použijú. Hlavne by ma zaujímalo, či ich naozaj dostali tie opustené zvieratá.

Každý z nás má nesplnené sny... Zamysli sa teraz nad tým, po akom zvierati túžiš a naopak, aké by si nechcel.
Milujem kone, v Kanade, ak teda mám čas aj jazdím, takže uvažujem o tom, že si raz kúpim koňa. Ale to až neskôr. No a čo by som určite nechcel? Nemám vzťah k plazom, o kúpe hada, alebo jašteríc by som asi neuvažoval.

Hovorí sa, že ak chceš niekoho "zbaliť", zbaľ najprv jeho psa...
(smiech) Tak to by u nás platiť nemohlo, Darenovi sa totiž páči každá žena, ktorá prejde na prechádzke okolo nás. Ak by záležalo na ňom... tak neviem ako by to už teraz vyzeralo.

Strach...
(okamžite reaguje) Pamätám si to veľmi dobre, Dareno bol vtedy ešte malý a boli sme na prechádzke na Suchom vrchu (kopec na BB). Zrazu zmizol, ale ako malý to robil často, a tak sme si mysleli, že sa čoskoro vráti. Prešli možno aj tri hodiny, hľadali sme ho a nič. Až potom sa objavil, a nie celkom v poriadku bol vyčerpaný, na krku mal ešte zvyšok motúza, zjavne ho chcel niekto odchytiť, ale jemu sa našťastie podarilo utiecť, veď už ako šteňa bol silný. Zvláštne na tom je to, že presne na tom istom mieste sa stratil pes aj môjmu kamarátovi. Zaujímalo by ma, čo sa tam vlastne deje. Našťastie v tomto prípade všetko dobre dopadlo, a ja som rád. Až vtedy som si uvedomil, čo všetko sa mohlo stať.

Zdá sa Ti normálne, že v Hollywoode psom kupujú domy a obliekajú ich do značkového oblečenia?
V Hollywoode je asi všetko normálne, títo ľudia žijú v inom svete, na takýchto veciach sa bežne zabávajú. To je fakt úplne iný svet.

Čo dodať na záver? To, že Rišo Zedník pozdravuje čitateľov Kynologickej revue a to, že čiitatelia mu určite želajú úspešnú sezónu. Veď Slovač je prajný národ...

Sysa Čiefová-Fajdová

<< späť